Keňa: Cestovateľské skúsenosti a reálny život

Tancujem pri krajnici makarenu? Alebo ju tancuje vodič matatu? Nie! Len si gestikuláciou naznačujeme, či má zastaviť, alebo pokračuje ďalej. „Za 200“, hovorí. „Ale prosím ťa, takáto cesta je maximálne za 50“, hádam sa s  ním. „Už som tri dni nejedol, ani moja rodina, podpor ma aspoň tými 150 šilingami.“ „Nedám ti viac ako 50. Pracujem s  ľuďmi, ktorí tri dni nejedli, ty k  nim nepatríš“, prechádzam do swahilčiny.
„Ach, ty si domáca! Tak to plať vždy iba 40! Nasadaj!“
Keď som si vo februári 2016 sadala do autobusu v  Nairobi, ktorý ma viezol 12 hodín na pobrežie do môjho mestečka Malindi a  bála som sa na kenských cestách o  svoj život, nikomu by som neuverila, že o  necelý pol rok budem viesť takúto debatu. Pol roka dobrovoľníctva v  Keni vás naučí sa prispôsobiť, preberiete mimiku lokálnych ľudí a  aj čo to z  jazyka sa na vás nalepí, aj keby ste nechceli.
kena
Najviac dojmov na mne zanechali, samozrejme, naše rodiny a  deti. Keď dennodenne počúvate reálne príbehy ľudí, ktoré sa vám nikdy nesnívali ani v  najhorších nočných morách, musí to s  vami pohnúť. Doteraz a  navždy budem obdivovať kenské ženy, ktoré každé ráno vstávajú z  postele, respektíve zo zeme a  idú hľadať prácu, aby mohli večer nasýtiť svoje hladné deti. Keďže žena je stále považovaná za menejcennú, nemá veľmi na výber. To, či má detí 5 alebo 10 si neurčuje ona, ale muž. Lepšie povedané muži. Znásilnenie sa nikde nenahlasuje a  nijako sa nevyšetruje. 
Deti, ktoré sa na vás usmievajú každý deň, lebo necítia, že im niečo v  živote chýba a  vy po pár mesiacoch zistíte, že spávajú pod stromom, pretože nemajú dom. Ako sa to píše v  ľudských právach? Každý má právo na domov a  na posteľ? Nuž, v  niektorých krajinách sa to ťažko realizuje.
 
Avšak, aby som nebola len pesimistická. Stihla som čo-to pocestovať a  spríjemňovať si tým ešte viac Afriku.

Ostrov Lamu

Najviac z  celej Kene ma nadchol ostrov Lamu, ktorý sa nachádza neďaleko hraníc so Somálskom. Nie je to zrovna destinácia, do ktorej sa odporúča vycestovať, ale riskli sme to a  určite to stálo za to! Na ostrove sa zachovala typická swahilská architektúra, ktorá spolu s  islamskou kultúrou arabských obchodníkov dáva ostrovu špecifickú atmosféru. Na ostrove sa nachádzajú iba tri autá a  celá doprava a  preprava tovaru sa realizuje somárikmi. Dokonca somáriky majú aj svoju vlastnú nemocnicu. 
ostrov Lamu, Kena

Malindi, Watamu a mestečko Gede

V  okolí mestečka Malindi sa nachádzajú prekrásne pláže s  bielym pieskom a s  priezračným morom vo Watamu. Ruiny mestečka Gede, s  ktorým sa spája mnoho legiend. Nedotknutý prales Arabuko Sokoke.  
Obrovské mestá ako Mombasa a  Nairobi vo mne nezanechali ten najlepší dojem. Je tam špina a  smrad, ľudia pôsobia drzejšie a  všade vládne chaos. Dajú sa tam nájsť aj krásne štvrte, ktoré častokrát pripomínajú Európu a  vyspelé krajiny, no napriek tomu vo mne prevládal pocit, že si potrebujem neustále kontrolovať, či mám všetky svoje veci. Mám pocit, že aj žobráci sú v  Nairobi drzejší, než všade inde. 

Zanzibar

Stihla som ísť aj na veľmi známy tanzánsky ostrov Zanzibar. Myslela som si, že ma tento ostrov uchváti viac, keďže sa o  ňom píše v  každej príručke a  v  posledných rokoch sa o  ňom rozpráva, ako o  exkluzívnej exotickej dovolenkovej destinácii. Áno, nádherné pláže sme videli, aj biely piesok bol všade, aj Stone town-hlavné mesto má svoju krásnu atmosféru, ale nikde v  príručke vás neinformujú, že keď pôjdete od pláže 400 metrov do vnútrozemia, uvidíte tú istú chudobu, ako na pevnine. Tento ostrov je už veľmi postihnutý turizmom a  hneď po príchode sa na vás nalepí aspoň zo 10 chlapov, ktorí sa vám snažia „pomôcť“ a  každý sa snaží nalákať vás do svojho obchodu. Osobne si myslím, že pred 20. rokmi bola na Zanzibare krajšia dovolenka. Samozrejme, oplatí sa to vidieť na vlastné oči, avšak netreba zabúdať, že ste stále v  Afrike.
zanzibar

Mestečko Naivasha

Podarilo sa mi ísť aj do mesta Naivasha, ktoré je vzdialené dve hodiny severne od Nairobi. Pri Naivashi začína národný park Hell`s gate, aj keď názov by napovedal opak, je tu nádherná príroda, voľne sa pasúce žirafy, zebry a  pakone. Neďaleko sa nachádza vulkanický vrch Longonot. Pre mňa osobne to bola aj príjemná zmena, vidieť po tom východnom suchu oveľa viac zelene. Jazero Naivasha a  okolo samá zeleň, také malé Švajčiarsko so žirafami. 
Naivasha
by to bola Afrika bez safari! Využili sme tú výhodu, že sme boli blízko národného parku a  tak sme išli na dvojdňové safari. Je to krásne vidieť divé zvieratá v  ich vlastnom prostredí a  pozorovať, ako sa správajú. Ja som mala o  tom trošku zidealizovanú predstavu, takže ma trošku sklamal obrovský turizmus okolo toho vytvorený, ale napriek tomu sa určite oplatí túto možnosť výletu využiť.
safari kena