Kam sa oplatí v Číne vybrať za poznávaním

Čína je právom považovaná za jednu z kolísok svetovej civilizácie. Napriek tomu, či možno práve preto, že sa vyvíjala 3000 rokov bokom od ostatného sveta, bez zásahov zvonku. Bol tu objavený papier, strelný prach, atrament, porcelán, či zápalky, ale aj vytvorené zložité písmo a zjednodušene, keď ľudia v Európe žili obrazne povedané v jaskyniach, v Číne si vrchné vrstvy spoločnosti užívali luxus na tú dobu ako z inej planéty. V krajine je množstvo historických pamiatok svetového významu, ktoré by mal vidieť každý milovník histórie. Samozrejme, ak je to len trochu v jeho finančných a časových možnostiach.

 

Napriek tomu táto krajina zažíva v súčasnosti dramatické zmeny, ktoré sa tu dejú v pre nás nepredstaviteľnom rozsahu. Číňania sa učia novému spôsobu obchodovania, získavajú doposiaľ nepoznané kultúrne návyky a ľudia si zvykajú na novú architektúru v štýle Hong Kongu, ktorá zaplavuje doslova celú krajinu. A všetko sa tu deje v obrovských rozmeroch. Búrajú sa naraz celé mestské štvrte, pričom hneď nastupuje stavebná technika a na miestach starých domov sa budujú nové, moderné ulice. A to všetko akoby mihnutím čarovného prútika.

Takto plošne menia svoju tvár miliónové mestá behom dvoch-troch rokov. Totiž mesto, ktoré má päť miliónov obyvateľov je na čínske pomery často iba provinčná „diera“. Modernizácia, ktorá sa dravo derie do života obyčajných ľudí doslova berie dych. Centrá miest sa menia na nepoznanie, vyrastajú nákupné ulice, nastupuje najmodernejšia technika, hypermoderné vlaky a popri tom všade vo vetre veje červená komunistická vlajka... Áno, veď asi všetci dobre viete, že jedinou povolenou politickou stranou v Číne je komunistická strana. A to robí z Číny pre návštevníka veľmi atraktívnu krajinu.

Je toho neúrekom. Hoci, na strane druhej, pri tak obrovskej rozlohe ako má Čína, ktorá je s rozlohou 9,6 milióna kilometrov treťou najväčšou krajinou sveta, tých pamiatok až tak veľa zase nie je. Komunisti aj tu zničili množstvo spomienok na dávny prepych a bohatstvo. Veľký čínsky múr, terakotova armáda, Zakázané mesto, Šaolin, či kupolovité hory v okoli rieky Li sú síce veľkým lákadlom, no pri tak veľkej rozlohe nie je jednoduché všetko stihnúť. Ak chcete vidieť veľa, musíte využiť miestne lety. Našťastie, letenky v rámci Číny nie sú nijako zvlášť drahé, pohybujú sa v cenách okolo 100 – 150,- Euro. Pritom máte šancu ušetriť aj dva dni, čo sa zrejme v časovej tiesni oplatí. 

Navyše treba počítať s tým, že anglicky sa tu skutočne dohovoríte len zriedka. A že sa naučíte základne frázy v čínskom jazyku s tým vôbec nerátajte, ani s tým, že si vypomôžete rukami nohami. Základné posunky, ktoré platia po celom svete ako napríklad ruka pri ústach - som smädný, ruka na žalúdku - som hladný alebo šúchanie prstami - budem platiť, si tu vysvetľujú absolútne inak. Nikto vás nepochopí, možno si prinajlepšom bude myslieť, že vás bolí žalúdok alebo vás svrbia prsty...

 

Nehovoriac o tom, že ak dostanete jedálny lístok v čínskom jazyku, nezostáva nič iné iba zapichnúť doň prstom. Takto som si raz objednal surového, mrazeného holuba, ktorý bol posekaný na milimetrové plátky. Skoro sa mi obrátil žalúdok. Aspoň som sa poučil, že treba vyhladávať iba reštaurácie, kde sú jedlá odfotené, alebo si dať presne  to isté, čo majú na tanieroch iní zákazníci. A aj to je často veľký problém vysvetliť. Jednoducho, komunikácia v Číne je veľký rébus.

 

Navyše ste ako predstaviteľ západnej civilizácie považovaný za bohatého, čo priam prikazuje skúšať domácim obchodníkom, či taxikárom na vás všetky triky. No aby sme ale Číňanom nekrivdili, keď sa už podarí zlomiť problém v komunikácii, väčšinou sú to celkom pohodoví a veselí ľudia, hoci neznalosť jazyka robí z bežných ľudí na prví pohľad dojem, že sú veľmi ostýchaví, ba až hanbliví. To však neplatí v metre, doprave,  na ulici alebo v hoc akej tlačenici, ktoré sú tu pri tak veľkom množstve ľudí vlastne vždy a všade. Žije tu viac ako 1,3 miliarda ľudí a tak sa možno ani nedá čudovať, že Číňania bežne používajú lakťe, skáču do cesty, odtláčajú vás, predbiehajú sa a do toho všetkého veľmi radi hlasne pľujú všade, kde sa len dá...

Ako sa Čína za posledné roky mení, veľký dôraz sa kladie aj na rozvoj turizmu. Veľa znamých miest a lokalít podľahlo natoľko komercii, že sa vytratilo ich čaro. Našťastie, krajina je to skutočne obrovská a je tu ešte veľa možností objavovať nepoznané. No notoricky známe pamiatky, tie už komercii podľahli úplne. Napríklad Veľký čínsky múr, o ktorom som od detských čias toľko čítal a túžil ho vidieť, ten z môjho pohľadu stratil čaro úplne. Stavba je to samozrejme stále obrovská, mohutná a monumentálna, no na druhej strane sa tu tlačíte po boku desiatok tisíc uškriekaných čínskych turistov. Dostať sa sem dá pomerne ľahko, je to len niekoľko hodín z Pekingu. Teda, reč je o najľahšie dostupnom úseku v Badalingu. Čínsky múr pri Badalingu je pravdepodobne najatraktívnejšia a najnavštevovanejšia pamiatka v celej Číne.

Preľudnenosť je tu enormná a podľa mňa si tu vôbec nedokážete vychutnať atmosféru, ktorá by z toho miesta mala sálať na každom kroku. Jednoducho, nenašiel som tu miesto na rozjímanie, hoci pohľady na kľukatiaci sa mohutný múr boli úchvatné. Oveľa menej ľudí vraj navštevuje túto pamiatku v úsekoch pri Mutiane alebo pri Simatai, či Jinshanling.  

Väčšina turistov začína pochopiteľne svoje putovanie na letisku v Pekingu, obrovskom hlavnom meste. Toto mesto sa tiež mení z roka na rok a kto tu bol dvadsať rokov dozadu, by asi zostal v nemom úžase. Dnes je Peking moderné mesto s množstvom výškových budov a je tu možno to najlepšie jedlo a nočný život z celej krajiny. A ak chcete nakupovať suveníry, či oblečenie, značkové alebo i neznačkové, tak isto je Peking tým správnym miestom. Za zábavou sme tu vyrazili jeden večer aj my, konkrétne na ulicu Sanlitun Lu, ktorá je známy tým, že je tu jeden bar vedľa druhého.

 

Večer sa tu zišli za zábavou tisíce ľudí, no popri domácich tu bolo aj veľké množstvo turistov, či ľudí zo "západu", ktorí v Pekingu dlhodobo pracujú alebo študujú. Dokonca aj v baroch pracujú ľudia všetkým možných rás a farieb pleti. Tu som sa presvedčil o tom, že Číňania si nedajú brnkať po nose. Keď domácu skupinku mladých Čínanov zrejme urazili nejakí opití predstavitelia "západnej" civilizácie, okamžite sa strhla celkom slušná bitka, v ktorej ťahali domáci za dlhší koniec. A pritom nešlo o žiadnych šaolin bojovníkov. Podľa nemotorných pohybov, no odhodlaných výrazov v tvári, sa jednalo zrejme o nejakú študentskú roztržku. Zábava je tu ale odhliadnuc od tohto konfliktu bezpečná, samozrejme pozor si treba dávať na predražené ceny a taxikárov, ktorí nadránom zbierajú opilcov za premrštené ceny. 

 

V Pekingu, najmä pri návšteve historického skvostu - Zakázaného mesta si treba dať pozor aj na istý druh špekulantov. Veľmi pravdepodobne sa vám ako cudzincom prihovoria na prvý pohľad sympatickí ľudia, dosť často to môžu byť mladí muži alebo dievčatá. Budú o sebe tvrdiť, že sú študenti a radi by si precvičili angličtinu. Ich cieľom je však dostať vás do nejakej reštaurácie, čajovne alebo falošnej galérie, kde budete musieť zaplatiť aj za nich vysoký účet. Pôsobia veľmi dôveryhodne a seriózne, no pozor na nich, cieľom je obsah vašej peňaženky. Na strane druhej sa vám stane celkom určite aj to, že počas cesty sa s vami budú chcieť priamo na ulici ľudia fotiť.

Napríklad do Zakázaného mesta prúdia aj davy domácich turistov z odľahlých kútov krajiny, kde beloch nie je vôbec bežným zjavom. Je už na vašom cestovateľskom inštinkte aby ste rozoznali, kto vás chce ošmeknúť a kto naopak sa snaží byť milý a priateľský.

Naša cesta sa nezačala v Pekingu, akoby sa dalo zrejme predpokladať. Ale v Šanghaji. Jednoducho preto lebo sem boli lacné letenky. Nebolo však čo banovať. Šanghaj je s vyše 19 miliónmi obyvateľov najľudnatejším mestom krajiny a mesto je považované za finančné a obchodné centrum Číny. Zároveň je tiež od roku 2004 s ročným obratom 380 miliónov ton nákladu najväčším prístavom sveta. Šanghaj síce neponúka také množstvo historických pamiatok ako ostatné čínska mesta, ale zase sa tu nachádza viac ako 3500 moderných výškových budov. Zo starej historickej štvrte Bund je nádherný výhľad na modernú panorámu mesta.

Dominantou je televízna veža menom Perla orientu so špecifickými guľami a výškou okolo 450m. Za ňou je hustá stena pestrofarebných rozlične svietiacich mrakodrapov, z ktorých ešte vyčnievajú veže Jin mao a Finančné svetové centrum. Obe patria medzi najvyššie budovy sveta a majú prístupné observatória s fantastickými výhľadmi na mesto. Mrakodrap Jin mao je vybudovaný v krásnom tradičnejšom a snáď trošku orientálnom štýle, zatiaľ čo veža finančného centra upútava pozornosť svojou elegantnou jednoduchosťou.

Veža finančného centra má pomerne zaujímavý príbeh. Keď ju okolo roku 2000 začala stavať japonská firma, mala sa stať najvyššou budovou sveta s výškou 460m. Prišla ale kríza, ktorá výstavbu prerušila v čase, keď už boli hotové základy. Než sa stavba znovu rozbehla, už bol dostavaný mrakodrap Taipei v Taiwane, ktorý má 501m. Statici teda dostali za úlohu prepočítať celý projekt tak, aby bolo možné finančné centrum čo najviac navýšiť. Bohužiaľ, prekonať Taipei už nešlo, projekt sa však predsa trochu zmenil a nové finančné centrum bolo navýšené o 32m.

 

V Šanghaji tak bol v lete 2008 dokončený mrakodrap s najvyššie položeným observatóriom na svete. Nad 50m vysokým otvorom, ktorý mal byť pôvodne kruhový, ale to čínskej vláde príliš pripomínalo japonský znak a dala ho prerobiť na štvorcový, sa nachádza úzky koridor s presklenými stenami a čiastočne presklenou podlahou. Kto nemá závraty a vkročí na sklenenú tabuľu bude mať Šanghaj zaručene pri nohách. Čína je v súčasnosti skutočne krajinou neobmedzených možnosti...