Banskoštiavnická Pekná Kalvária

Banská ŠtiavnicaBanská ŠtiavnicaBanská ŠtiavnicaBanská ŠtiavnicaBanská ŠtiavnicaBanská Štiavnica

Mám ambivalentný vzťah k baroku. Ruší ma jeho zdobnosť, zlatosť, trblietavosť, prepych hraničiaci s dekadenciou. Mám rád jeho živosť, živočíšnosť, plnosť, radosť, hravosť, pohlavnosť. Najhoršie je to vo výtvarnom umení. Krikľavosť farieb, odhalenosť a neodhalenosť baculatých postavičiek ukrývajúcich svoje krivky v drapériách. V hudbe to mám rád. Chute, vône, tvary, farby, nálady preplietajúce sa v hlasoch nemalého počtu hudobných nástrojov len, aby bol ten sluchový zážitok dokonalý. Napriek tomu, to bol práve barokový výtvarný prejav, ktorý mi vyrazil dych. To prekvapenie mi spôsobila jedna miestnosť v Starom zámku v Banskej Štiavnici. Tam premiestnili pôvodné drevené plastiky z banskoštiavnickej kalvárie. Bol to zážitok.

Nepatrná záhada

Napriek tomu, že to bola práve výtvarná sochárska výzdoba kalvárie, ktorá mi vyrazila dych, nie je známe meno autora, ktorý dal podobu týmto úžasným dielam.  Nie je známe meno staviteľa Kalvárie, z maliarov sa hovorí o Josephovi Umfaldovi, „bystrickom maliarovi“, „ostrihomskom maliarovi“, Antonovi Schmidtovi z Viedne, kremnickom sochárovi Dionýzovi Stanettiovi, o sochároch zo Štiavnice Sturmovi a J.M. Pfrimbovi. Posledná trojica vytvorila pravdepodobne tie sochárske diela, ktoré dnes chránia v Starom zámku. Diela, ktorých sila spočíva práve v tom „mäkkom“ barokovom stvárnení, v tomto prípade nositeľ ohromnej vnútornej sily. Jednotlivé postavy sa nevymykajú z priemeru niečím extrémne novým. V ich výrazoch, v postojoch, pohľadoch je však niečo, čo ich povýšilo ďaleko nad barokový štandard. Alebo je to možno blízkosť diel, ku ktorým návštevník môže pristúpiť a prezerať si ich. Neviem. Viem, že tento silný pocit bezprostrednosti, ľudskosti, prežívania duchovného v umení mávam obyčajne z „úpadkového“ románskeho umenia. Tu ma baroko dobehlo nepripraveného. Pripravilo mi zážitok, pre ktorý budem velebiť štiavnickú kalváriu pred každým zvedavcom.

Kalvária v prírode

Štiavnická kalvária je v prvom rade „stavba v prírode“.  Páter Franz Perger, jej duchovný otec, sa inšpirovať kalváriou Hernals pri Viedni. Tú umiestnili na malé skalné návršie, kde jednotlivé časti prepojili sústavou terás s dvoma radmi zastavení. Perger prišiel do Banskej Štiavnice v čase keď sa pripravovali oslavy stého výročia príchodu jezuitov do baníckeho mestečka. Samotní mešťania, rovnako ako predstavitelia cirkvi sa rýchlo stotožnili s myšlienkou, že pripomienkou významného výročia by mohla byť stavba niečím výnimočná. Pergerovi padol do oka 726 m vysoký Scharffenber (Ostrý vrch) stojaci oproti mestu. 13. marca 1744 predložil mestskému magistrátu projekt stavby Kalvárie (autor projektu nie je známy) a požiadal mesto, aby prevzalo patronát nad stavbou. Mesto návrh prijalo a 13. augusta 1744 svojím listom vec odobril aj arcibiskup Imrich Esterházy. Podľa dochovaných písomných prameňov základný kameň budúcej Kalvárie položili 14. septembra 1744. Pravdou však je, že v tom čase už boli rozbehnuté práce na úprave kopca. V priebehu najbližších siedmich rokov komplex získal svoju základnú podobu a záverečný účet pokrývajúci náklady na stavbu dosiahol výšku 27 000 zlatých. Pre zaujímavosť je možné spomenúť, že iná známa stavba zo Štiavnice, Trojičný stĺp, postavená o pár rokov neskôr stál 20 964 zlatých. Už v prvom roku existencie Kalvárie si ju prezrel cisár František I. Veľmi sa mu zapáčila a na jej údržbu daroval 600 zlatých. Bol to práve on, ktorý ju označil za Peknú Kalváriu.

Kalvária ako stavebný celok

Areál Kalvárie je možné rozdeliť na ústredné stavby a zastavenia, ktoré ich dopĺňajú. V spodnej časti sa nachádza slovenský kostol, Sväté schody, Väzenie so skupinou Ecce Homo (hľa človek, scéna, pri ktorej Pontius Prelát ukázal davu umučeného Krista a predniesol tieto slová) a vrcholu kopca dominuje nemecký kostol. Na východnej strane je Kaplnka svätého hrobu. Ústredné stavby spájajú dva rady, ktoré obsahujú sedem zastavení, doplnených o súsošie Sedembolestnej Panny Márie a tri úvodné kaplnky postavené pri ceste vedúcej od mesta k areálu Kalvárie. Možno trochu na škodu veci bol areál doplnený o výsadbu stromov. Tie sa rokmi rozrástli tak intenzívne, že dnes hatia diaľkový pohľad na sústavu stavieb. Aký impozantný pohľad to mohol byť, keď zeleň neprekrývala stavby, si môžeme domýšľať podľa historických ilustrácií.

Najvýznamnejšia a asi aj najkrajšia na Slovensku

Za najvýznamnejšiu Kalváriu na Slovensku ju bežne označujú pamiatkári, kunsthistorici, architekti, v podstate všetci znalci. Či je aj najkrajšia, neviem. Mne sa taká zdá (ale musím sa priznať, že všetky Kalvárie na Slovensku som určite ešte nevidel). Ani stavebný rozmach najmä v druhej polovici 20. storočia nenabúral tento unikátny areál. Je pravda, že uličná zástavba sa už dotýka okraja Kalvárie, ale ani krásne výhľady z jej úpätia a vrcholu nenarúšajú stavby necitlivé k svojmu prostrediu. Práve tá citlivosť k miestu, kde bola Kalvária umiestnená, je to čo ju robí výnimočnou. Hoci stúpa po svahu kopca vyššie a vyššie, vyvoláva pocit, že čím vyššie stúpate tým hlbšie vás vťahuje do svojej atmosféry. Čím vyššie vedú kroky návštevníka, tým hlbšie sa ponára do pokoja, ktorý ho obklopuje. Voľnosť, neohraničenosť, zeleň prírody dotýkajúca sa modrej oblohy, akoby človek vstúpil do obrazu, ktorý len tak mimochodom niekto položil na toto miesto. Neutečiete pred civilizáciou, neopustíte urbánny priestor, ale ocitnete sa niekde inde. Hoci nepoznáme všetkých autorov, ktorí sa podielali na jej výstavbe, patrí im naša vďaka a úcta. Sú veci a miesta, ktoré sa rokmi nemenia. Táto Kalvária sa rokmi nezmenila, verím, že sa do budúcnosti ani nezmení.

Čítajte ďalej

Spontánny nápad, ktorý v dnešnej dobe udivuje, no zároveň dáva nádej, že nie sme až tak skazení. "Lesní bar" Jeseníky v najsevernejšom cípe Moravy je miesto so širokou ponukou, no bez človeka,...
 
Juhovýchodná Ázia, presnejšie južný Vietnam sa stal cieľom našej malej cyklistickej výpravy. Strávime tam 3 týždne a najazdíme asi 1000 km na bicykli a 500 autami, autobusmi. V zložení ja + Eva...
 
Po zaistení ubytovania cez internet, zamenení Eur na České koruny, požičaní turistického sprievodcu z knižnice a kúpení lístkov si konečne môžeme začať baliť veci. Samozrejme sa to...
 
Rajčinový festival La Tomatina sa koná každoročne v dedinke Buňol asi 40 km od Valencie v Španielsku. Zaužívaným dátumom konania tohto podujatia je posledná augustová streda. Napriek tomu, že...
 
Túto zimu môžeš mrznúť dobrovoľne! A naučiť sa pritom kopec praktických vychytávok k zimnému putovaniu. Prespávať v stane na snehu a v kruhu sa nechať zohrievať ohňom. V tichej a zároveň drsnej...
 

GPS poloha

Diskusia