Ako som sama cestovala po Kolumbii: Výpoveď cestovateľky o kolumbijskej realite

Pred vstupom na územie Kolumbie ma premkli pochybnosti, či som na krajinu pripravená. Zo všetkých strán som počúvala nekonečné varovania ľudí, ktorí cestovali opačným smerom, teda od Panamy na juh. Reči o droge Burundanga a okrádaní turistov sa šírili rýchlo. Fakt, že som cestovala sama, v mnohých vyvolával prekvapenie a často iba krútili hlavou odporúčajúc, aby som sa k niekomu pridala.

Túto možnosť som ale nezvažovala a neostávalo mi nič iné, len sa vydať na sever. Turizmus v Kolumbii ani zďaleka nie je taký rozvinutý ako v Peru, Bolívii, Chile či Argentíne. Krajina toho času prekvitá, no tam vonku ešte stále prevláda názor, že je to destinácia, kde je bezpečnosť na nízkej úrovni a práve pre spájanie s drogovými kartelmi sa sem veľa turistov rozhodne necestovať. Správa krajiny sa už dlho snaží toto presvedčenie zmeniť, a to predovšetkým zvyšovaním bezpečnosti vo vychytených turistických destináciách. Samotné mesto Medellín, ktoré bolo domovom drogového narkobaróna, Pabla Escobara, už celú dekádu pracuje na projekte podčiarkujúcom zvýšenie životnej úrovni v meste a jeho okolí v súvislosti so zvyšujúcou sa  bezpečnosťou v uliciach. Osobne si myslím, že dnes už aj v končinách, ktorými neprechádza množstvo cestovateľov prevláda pokoj a ľudia vám skôr pomôžu ako ublížia.

Droga Burundanga

Čo sa týka drog vo všeobecnosti, ich prítomnosť nepociťujete, pokiaľ ich sami aktívne nevyhľadávate. O Burundange počuť skôr ako o plážach a kávových finkách Kolumbie. Reč je o neslávne preslávenej droge, ktorá sa dá podať desiatkami spôsobov a práve to ju robí takou nebezpečnou. Taxikári vám ju počas jazdy fúknu do tváre,  v centrách zábavy vám ju podajú v nápoji alebo ňou napustia reklamné letáky, ktoré rozdávajú na uliciach. Účinok je veľmi rýchly, turisti sú sledovaní a za najbližším rohom úplne v moci páchateľov. V baroch a kluboch sa prekvapivo najmä muži stávajú obeťami tejto drogy, kedy im je prostredníctvom podozrivo krásnej Kolumbijčanky nenápadne ponúknutá s nápojom. Najhorším efektom drogy je, plné vedomie a vnímanie situácie, pričom ste fyzicky paralyzovaný, čo býva zneužité na nedobrovoľný sex. No tým ozajstným dôvodom, prečo sa cudzincom droga podáva, je túžba obrať ich o čo možno najväčší obnos  peňazí. Sú teda typické nedobrovoľné výbery z bankomatov, kedy vám nepomôže ani denný limit čerpania hotovosti, keďže účinok drogy môže presiahnuť 24 hodín. Osoby, ktoré vás zdrogovali, vás tak môžu donútiť k opätovnému výberu. S trochou opatrnosti a zdravým úsudkom sa dá podobným situáciám predchádzať a to tak, že si taxík zavoláte z hostela alebo reštaurácie, z ktorej práve odchádzate a vyhnete sa tomu, že vás na ulici vyzdvihne pofidérny šofér. Taktiež nepite nápoje od neznámych ľudí a pri bare si overte, či nápoj, ktorý ste si objednali, bol naozaj zatvorený. Ja som sa osobne nestretla s nikým, kto by na vlastnej koži túto drogu zakúsil, moji priatelia však áno.

Hraničné priechody

Prvý plán bol prekročiť hranicu z Ekvádoru v autobuse, cez malebné a turisticky vychytené mesto Ipiales. Síce sa tu neoplatí zostať na noc, no naopak cez deň sa nepochybne pokocháte skvostným Santuario de Las Lajas, neo- gotickým kostolom postaveným na moste hneď naproti mohutným skalám. Po ceste by ste nemali vynechať San Augustín, ktorého súčasťou je archeologický park. Ten sa ako jediný na svete pýši až 500 impozantnými kamennými sochami na jednom mieste z čias dávnych indiánov. Ja som bola hranicu nútená prekročiť po vode, nakoľko som sa vracala z ekvádorsko- peruánskej džungle. Leticia leží na ľavom brehu rieky Amazon a je prvým mestečkom, ktoré nájdete na mape, ak do Kolumbie vstupujete cez vychýrenú hraničnú oblasť Tres Fronteras, kde sa hranice Kolumbie, Peru a Brazílie spájajú v jednom bode. V priebehu pol hodiny tak viete navštíviť tri juhoamerické krajiny a pozdraviť tu pútnikov cestujúcich z peruánskeho Iquitos až po brazílsky Manaus. V prípade, že zvolíte túto riečnu variantu, uistíte sa, že máte po ruke dostatočnú  hotovosť. Ak cestujete z Iquitos a opúšťate Peru, pochopiteľne nechcete mať vo vreckách zvyšné soles a radšej si za posledné mince kúpite osvieženie na cestu. Dá to logiku, no nemusí sa vám to vyplatiť. Ja som uvažovala podobne a takmer som ostala „uväznená“ na hranici neskoro večer. Na Tres Fronteras vás čln vysadí v prístave, ktorý je na brazílskej strane. Musíte zaplatiť miestnym rybárom alebo prepravcom, aby vás dostali na druhý breh rieky. Bankomat tu pochopiteľne nenájdete. Po vystúpení z člna nezabudnite vyhľadať miestnu hraničnú políciu, od ktorej dostanete pečiatku s  dátumom odchodu či už z Peru alebo Brazílie. Na mieste vás nikto nebude o ničom informovať a vracať sa nazad z druhej strany rieky len kvôli pasovej záležitosti je zbytočné. Leticia je úchvatná, s tropickou klímou a horúcim temperamentom. Je až neuveriteľné, ako veľmi sú Kolumbijčania rozdielni od zvyšku obyvateľov Južnej Ameriky a pocítite to ihneď. Ak ste ešte nemali príležitosť navštíviť Amazonský dažďový prales, tu môžete trekovať, čo vám hrdlo ráči. A keď už potrebujete prestávku od horúceho amazonského vzduchu a tiež vysušiť šaty od všadeprítomnej vlhkosti, sadnite na lietadlo do Bogoty. Je to jediný spôsob transportu, keďže z Leticie žiadne cesty nevedú. Za 50 dolárov ste za dve hodiny v hlavnom meste.

Hlavné mesto Bogota

Ak ste v ostatnom čase nemali možnosť sa do sýtosti najesť, v Bogote vás kráľovsky pohostia všade. Je to mesto tisícich chutí, kde sa prelína pôvodná kuchyňa Kolumbie spolu so svetovou, ktorej dopyt sem vniesol nárazový vpád turistov za posledné obdobie. Ulice zaváňajú chutným jedlom už od skorého rána. Nečudo, veď v meste sa nachádzajú najznámejšie kolumbijské univerzity a študenti v ranných hodinách zaplavia miestne kaviarne a občerstvenia. Tu s obľubou konzumujú typické arepy, empanády, churros alebo buňuelos. V Bogote a každom väčšom meste nájdete sieť kaviarní Juan Valdez, ktoré sú miestnou obdobou Starbacksu, skôr však cenovo ako chuťou. Tu je káva samozrejme lahodnejšia. Ak vám nejaký čas trvá, kým si na miestne vyprážané špeciality zvyknete, nevešajte hlavu, v turisticky najrozvinutejšej časti mesta,  Candelarii, na každej ulici nájdete minimálne dve francúzske pekárne, ktoré si vás samé prilákajú svojou vôňou. Napriek vysokej konzumácii mäsa v celej krajine si v Bogote aj vegetariáni prídu na svoje. Vo veľkom sa tu totiž holduje quinoe, ktorá je hlavnou prísadou každého pokrmu vegetariánskych reštaurácii. Ak túžite po gastronomickom zážitku a ste práve v uliciach Candelarie, skočte si po niečo pod zub do bistra Gatto Gris, ktoré leží priamo v jej centre. Nezabúdajte, že ste v Kolumbii a nemíňajte preto zbytočne veľa peňazí za jedlá, ktoré poznáte z domu. Za menej peňazí vás iste nadchne každá miestna špecialita. No a fakt, že je priamo z ulice, maličkého stánku na kolesách, berte ako pridanú výhodu. Tu sú chuťovky vždy čerstvé a pripravené pred vašimi očami.

Transport po Kolumbii

Kolumbia ma ako jediná z krajín Južnej Ameriky ceny leteniek často ekvivalentné k cenám autobusov, ak nie nižšie. Na internete si aj pár hodín vopred viete vyhľadať letenku za neuveriteľne nízku cenu. Ak napríklad cestujete z Bogoty do Medellínu, Cartageny alebo Santa Marty, zvážte spôsob prepravy, nakoľko za pomerne rovnakú cenu strávite cestovaním nie 17 či 24 hodín, ale 2. Najlepšie akcie na letenky nájdete na stránke VIVA COLOMBIA. Ďalším argumentom môže byť aj fakt, že šoféri autobusov a najmä minivanov, ktoré sú v krajine veľmi často využívaným spôsobom prepravy, nevenujú premávke dostatočnú pozornosť a na vlastnej koži som niekoľkokrát bola svedkom hroziacej dopravnej nehody. Netreba sa ale báť, celú krajinu som najprv dookola precestovala autobusom, až potom som začala využívať miestne aerolinky. V prípade, že nechcete letieť, s vyhľadávaním transportu do ďalšej destinácie si nemusíte lámať hlavu, celá krajina je účelovo pospájaná sieťou ciest a miestenku vám s ochotou zarezervujú na každej recepcii hostela. Zvykom je, že vás vyzdvihnú priamo odtiaľ, čo zabezpečuje veľmi pokojný a hladký priebeh pohybu po celej krajine. Ak je už vaša lokalita v karibskej oblasti, čiže od Cartageny na východ smerom k venezuelskej hranici, spôsob prepravy aj celkového existovania sa citeľne zjednodušuje. Je to akási krajina v krajine, kde platia vlastné pravidlá a všetkým sa tu žije ľahšie. Ak sa nachádzate v Santa Marte, je jedno, ktorým smerom idete, zastaňte na kraji cesty a počkajte si na miestny autobus. V tomto regióne sú všetky bielo- zelenej farby a chodia na všetky smery každých 15 minút. S veľkosťou vášho batoha si starosti nerobte, nájdete tu aj autobusy prenášajúce bicykle, kozy alebo kuchynský stôl, skrátka všetko, čo  je v tom ktorom momente nevyhnutné preniesť z jedného miesta na druhé.  Ľudia tu takmer vôbec nemajú autá. Každý jazdí na motorke a stopnete si tu jedine mototaxi.  Aj tu vás nepochybne ohúri zodpovednosť šoférov, ktorí držiac volant jednou rukou stíhajú ešte ťukať esemesky do mobilu alebo si robiť účes.  Počas celej jazdy s vami udržiavajú rozhovor, vypytujú sa donekonečna a veľa vtipkujú. Je to ich prejav záujmu a prestanú len v prípade, že im dáte najavo svoj nesúhlas. Po celý čas rozhovoru vám chcú vidieť do očí, otáčajú preto hlavu vašim smerom,  čo v 100 km rýchlosti zviera hrdlo. Hoci máte pred sebou často len pár metrov k cieľovej destinácii, do úmoru vás budú presviedčať, že vás odvezú a tľapkať vás po ramene ny výzvu, aby ste si sadli na ich motorku. Priemerná cena za takúto rýchlovku je 70 centov, za 1,50 Eur sa už preveziete po meste. Keď vám naveľa ostane čas na prechádzku po vlastných, uistite sa, že ste nezvolili cestu vedúcu popod kokosové palmy, sú totiž častou príčinou úmrtí. Štatistika dokazuje, že percentuálne je v Kolumbii viac úmrtí po zásahu padajúcim kokosom, ako zo strelných zbrani. Neobchádzajte ich ale príliš zďaleka, je to v skutku očarujúci relax, z ktorého vám miestami zastane dych, ale tento krát dobrovoľne.

NEMÁTE VEĽA ČASU A MUSÍTE PRETO NÁVŠTEVU NIEKTORÝCH DESTINÁCIÍ ZVÁŽIŤ?

Každý z nás preferuje niečo iné, niekomu viac ulahodí príroda a mestám sa vyhýba. Naopak inému vyhovuje mestské prostredie s architektonickými skvostami a príležitosťami k zábave. Nech už patríte do ktorejkoľvek skupiny, za zváženie stojí návšteva mesta Cali, ktoré sa síce spomína v každom turistickom sprievodcovi, no je vcelku obyčajné. Výnimkou je, ak patríte medzi milovníkov salsy- Cali sa totiž pokladá za jej kolísku a je pochopiteľne obľúbenou destináciou všetkých domácich aj turistov, ktorí celé noci pretancujú v miestnych baroch a kluboch. Ďalším miestom, ktoré vás môže viac sklamať ako prekvapiť, je mesto Baranquilla, jedno z najväčších v Kolumbii. V uliciach stretnete mnoho zahraničných študentov, ktorí študujú na miestnej univerzite, no tí sa spolu s pravými Kolumbijčanmi zhodnú na jednom, a to, že toto mesto je po vizuálnej stránke jedným z najškaredších. Výnimkou k návšteve je preslávený Carnaval de Baranquilla, ktorý sa koná začiatkom roka a patrí medzi najdôležitejšiu folklórnu oslavu krajiny a je považovaný za jeden z najväčších karnevalov sveta. Za zmienku stojí  ešte Taganga, ktorá sa tiež pýši na titulke každého turistického magazínu, no práve tam môže vyzerať podstatne krajšie, ako v skutočnosti. Táto maličká zátoka len na skok od Santa Marty hostí turistov na špinavých plážach, ktoré lemujú tmavo modrú až čiernu morskú vodu. Okradnú vás tu častejšie ako kdekoľvek na karibskom pobreží a to práve preto, že táto destinácia je drogovým rajom nielen pre turistov, ale aj domácich. Leží len pol hodinu od fascinujúceho národného parku Tayrona, ktorý má snehovo biele pláže a priezračnú tyrkysovú vodu. Ak ste ale v okolí s partiou kamarátov a hľadáte zábavu, ktorá nepretržite trvá aj niekoľko dní, potom sa do Tagangy vyberte.

Zaujímavosti Kolumbie

Najčastejšie nebezpečenstvo, ktoré vám v Kolumbii hrozí, je že sa z nej už nikdy nebudete chcieť vrátiť. Je tomu tak najmä na miestach, ktoré sa ani nedostali do knihy Lonely Planet a to je ich najväčšou devízou. Bez pochyby miesta, ktoré sú už roky preslávené všade vo svete ako Medellín, Cartagena de Indias či San Gil, si vás podmania a rýchlo sa v nich udomácnite. Každé z týchto miest okrem iného disponuje pridanou hodnotou, a to miestom, ktoré je rovnako úchvatné a leží len pár kilometrov od nich. Žiaľ, v tieni svojich zdanlivo veľkolepejších susedov sa im veľa pozornosti nevenuje. Len pár hodín autobusom od mesta Medellín sa rozprestiera spletitá sieť riek a jazier, uprostred ktorých sa hrdo týči prírodný zázrak- obrovská skalná  formácia olemovaná 750 schodmi. Reč je o Guadapé, ktoré okrem kamennej nádhery priláka pozornosť aj farebnosťou dedinky, kde každý dom hýri inou farbou. Taktiež Cartagena na prvý pohľad môže oklamať mestskými plážami pozdĺž cesty, kde sú stále sa ponáhľajúce autá rušivým elementom pri čítaní knihy alebo opaľovaní sa. Naskočte preto na čln alebo autobus a kúpte si lístok na Playa Blanca. Zásadne jednosmerný, pretože keď tento raj na zemi objavíte, s istotou tam budete chcieť stráviť niekoľko nocí. Turisti sem prichádzajú každodenne o 9 hodine ráno a odchádzajú poobede o 4. Takto sú načasované všetky spojenia s Cartagenou. Po 4 hodine poobede pláž zaplaví nekonečné ticho, ostane na nej iba zopár miestnych osadníkov, ktorí vám za 4 eurá poskytnú nocľah v hamaku spolu s výdatnou večerou. Tú vylovia priamo z mora a pripravia podľa vašich predstáv. Ak máte naponáhlo, člnom sa dostanete naspäť do mesta za necelú hodinu. Pre tých trpezlivejších a sporovlivejších je tu autobus, v ktorom pobudnete 3 hodiny.

Rozložte si čas tak, aby ste mali časovú rezervu a vyberte sa na miesta, ktorých lokalita sa odovzdáva ústnym podaním.  Výnimkou je Národný Park Tayrona,  preslávený ako diamant Kolumbie. V Santa Marte si stopnete autobus, ktorý presne o hodinu zaparkuje pred hlavným vstupom do národného parku. Poplatok za vstup platí na dva dni a cena je rovnaká,  neodchádzajte preto v ten istý deň. Najdite si pláž, ktorá si vás podmanila najviac a prenocujte tam. Prechodom cez park striedavo prechádzate lesom a znenazdajky malebnou  plážou s bielym pieskom a priezračnou vodou, v ktorej až po breh priplávajú ryby. Keď si myslíte, že ste našli to najkrajšie miesto, prejdete pár metrov a pred vami sa odostrie iná, ešte impozantnejšia zátoka. Takto chodíte po parku celý deň a príjemný chládok lesa kombinujete s kúpaním v mori. Kempovať môžete kdekoľvek. Stravu si veľa turistov nosí so sebou, pretože je v parku zriedkavá a zbytočne predražená. Za porciu ryže tu zaplatíte toľko, ako v centre mesta za celé menu.

Východne od Tayrony, 45 minút autobusom, leží dedinka Palomino. Táto osada na prvý pohľad tvorená jednou dlhou ulicou s pár domami, sa vám po pár krokoch rozvinie na všetky strany a nebudete vedieť, kam sa vybrať skôr. Obchody, pohostinstvá a krčmy sú výlučne na hlavnej ulici a to poctivo kolumbijské. Keď sa však prejdete ďalej, po 15 minútach prídete na  nekončiacu pláž posiatu hostelmi, malými drevenými barmi a hamakmi, ktoré sú už poväčšine vo vlastníctve zahraničných majiteľov. Na kráse im to neuberá, skôr naopak. Z tohto miesta ako jediného v Karibiku môžete v skorých ranných hodinách pozorovať zasnežené vrcholky Sierra Nevady priamo z karibskej pláže. Od rannej jogy pri východe slnka, po obedový rybolov i večerné popíjanie pod hviezdami, všetko je tu možné. Tu sa stretnete s najväčšou koncentráciou turistov. Len čo sa vrátite nazad do dediny, nestretnete ani jedného. Naskytá sa autentické poznanie o živote miestnych, dáte si s nimi pivo sediac na okraji cesty, vyčkávajúc nových vandrovníkov. Keď sa potrebujete schladiť a morská voda sa vám zdá priteplá, vyštverajte sa na najvyšší vrch za dedinou a spustite sa na veľkej nafúknutej pneumatike. Tento tzv. Tubing si tu s veľkou obľubou chodia vychutnať turisti zo všetkých strán. Surfovať sa tu dá tiež, no je ideálne skôr pre začiatočníkov, ktorým nevadí, že sa vlny lámu príliš blízko pobrežia. Pre tých vytrénovaných, ozaj zanietených, je tu surférska mini pláž, skultivovaná vo vlastníctve austrálčanov. Títo pozemok kúpili už pred rokmi a navôkol panuje len ticho a zdivočelá príroda. Reč je o Costeňo beach a jej lokalita sa taktiež odovzdáva medzi úzkou komunitou ako veľké tajomstvo. Keďže Kolumbiu už lemuje na severe Karibik, nájdete tu najsevernejší cíp Južnej Ameriky- Cabo de la Vela. Pre väčšiu vzdialenosť tohto miesta od ostatných oblľúbených destinácií, nájde odhodlanie na cestu len málokto. Ale stojí to za to. Od mesta Riohacha sa minivanom vyberiete na sever, kde vás po pár hodinách vysadia a musíte si počkať na špeciálny 4x4 transport. Tento je nevyhnutný, keďže oblasť Cabo de la Vela leží na pobreží a je potrebné prekonať nekonečné duny miestnej púšte. Jej červená farba úžasne dopĺňa tyrkysové more. V prípade, že sa na túto živlami spútanú destináciu vyberiete, bude definitívne na vašom top liste.

Pre milovníkov kávy

Keď vás tropické teploty po čase omrzia alebo si jednoducho chcete schladiť hlavu, Minca je skvelým riešením. Táto malá dedinka tvorená len niekoľkými domami či obchodmi s občerstvením, sa nachádza uprostred lesov Sierra Nevady a vyznačuje sa chladnejším podnebím, hoci je od mora vzdialená len hodinu. V dedine sa vás ujme miestny chlapec so svojou motorkou a vynesie vás ďalších  45 minút vysoko do hôr. Tam sa ukrýva- Casa elemento, s láskou a nadšením vybudovaná usadlosť, ktorej lokalitu si zvolili anglickí turisti, keď sem po prvýkrát prišli objavovať kúzlo kávy.  Už niekoľko rokov si tu zvelaďujú a dostavujú svoj nový domov. Za výpomoc pri výstavbe a skrášlovaní okolia tu môžete stráviť celé týždne výmenou za jedlo a strechu nad hlavou- či skôr hamak. Na prechádzke lesmi uvidíte kávové plantáže miestnych pestovateľov, ktorých káva ďaleko presahuje chuť aj produktov komerčnej siete Juan Valdez. Podobným miestom je mestečko Salento, ktoré leží v trojuholníku Zony Cafetera na západe krajiny. Samo o sebe je rozprávkové, pohostí vás kulinárskymi skvostami v kombinácii s možnosťou turistiky v úžasnej Vale Cocora.

Kúzlo Kolumbie spočíva v tom, že srdečnou, láskavou náladou s veľkou dávkou humoru sa skôr či neskor „nakazí“ každý a preto nielen kolumbijčania, ale aj ľudia z rôznych kútov sveta, ktorí sa sem presťahovali, sa k vám správajú s rovnakou úctou a rešpektom. Pokoj v duši- to je to, čo spočiatku neviete pomenovať, no cítite rozdiel, to je to, čo vám už nikdy neumožní byť ako pred návštevou tejto krajiny, to je to, prečo sa sem budete stále vracať.