Ako nevystúpiť na Huayna Potosi v Bolívii

BolíviaBolíviaBolíviaBolíviaBolíviaBolíviaBolíviaBolíviaBolíviaBolíviaBolívia
Na večer máme jasný plán, s ktorým som na 100% stotožnený len ja. Ideme kúpiť výlet na Huayna Potosi. No výlet je zvláštný výraz. Skôr menšiu horolezeckú expedíciu. Huayna Potosi je technicky najmenej náročná šesť tisícovka (6.088 m.n.m.), či už v tejto oblasti, ale možno aj v Južnej Amerike. Na výstup na Huayna Potosi relatívne nepotrebujete horolezecké skúsenosti, aj keď to samozrejme netreba zľahčovať. Výstup na vrchol je na 3 dni. 

Hľadáme agentúru, kde sa dá platiť kartou, lebo výber 500 bolivianos (okolo 65 Eur) sa javí ako nemožná misia. Platbu kartou tu moc nechcú akceptovať, ak už áno, vypýtajú si väčšinou 7% poplatok. My sa väčšinou rozhodujeme akceptovať tento zvýšený náklad, lebo to považujeme za bezpečnejšie, ako nosiť po vačkoch od začiatku výletu 2500$ v hotovosti.

Agentúru sme našli, nechali si vysvetliť program, dostali sme inštrukcie, čo si so sebou zobrať a čo nám požičajú a spokojní sa vraciame do hotela.

2.6.2016 Štvrtok - 1. deň na Huayna Potosi

Noc nám úbehla veľmi rýchlo. Veci si odkladáme na recepcii hotela a dúfame, že nás ich o 3 dni znovu uvidíme. Aspoň tak sme sa rukami nohami dohodli s recepčnou.

Následne odchádzame do agentúry. Zoznamujeme s mladým američanom Calumom, ktorý bude liezť hore s nami. Calum je cestovateľská klasika, ktorú stretnete na cestách po svete. Mladý cca 20-22 ročný chalaň, ktorý brázdi svet hore dole už vyše roka. Je z Texasu, vie aj po španielsky, čo následne zneužívame :-) Zhruba 30 minút strávime skúšaním výstroja a teplého oblečenia, aby sme zvládli drsné podmienky šesťtisícovky a samotného ľadovca.

Myslí sa tu na všetko a tak dostávame (aj keď sme mali viacero vecí so sebou) nohavice, spodky, termo turbo trigovice (po slovensky mikiny:), bundy, lezecké rukavice, prilby a horolezecké topánky. Kto mal záujem dostal aj ponožky :-) Pri cene 175,- Eur na osobu je tento servis opodstatnený.

Malým mikrobusom sa dostávame do "base campu" na úpätí elektrárne vo výške zhruba 4 750 m.n.m. V campe sa stretávame s partičkou chalanov z Izraela a Brazílčanom, ktorý dnes odchádzajú na výstup. Chvíľu kecáme, jeme obed, ja dokonca dva aj po Majke :-) a to ešte netuším, že to bude posledné normálne jedlo, ktoré zjem v najbližších 3 dňoch. Po obede ideme do plného výstroja a odchádzame spolu s naším sprievodcom Teom praxovať na ľadovec. Úpätie ľadovca je vo výške zhruba 5 200 m.n.m... Musím priznať, že 500 výškových metrov som už zvládol aj v lepšej kondícii. Teo s Calumom nám veru pekne ušli a miestami nás aj čakajú. Výškový rozdiel sa snažíme zahnať poctivým dýchaním pri každom kroku a stále do seba lejeme vodu. V tejto fáze sme to podcenili a mali sme si dať pred cestou anopirin...

Dostávame sa na ľadovec, nasadzujeme mačky a Teo nás učí zásady správneho chodenia po ľadovci. Keď zvládame túto fázu, prechádzame na samotné lezenie. Majka hneď vraví, že to je iné ako umelá K2 v Bratislave ☺ Nakoľko treba používať aj cepín, je to veľká pravda ... no nič, mne sa to veľmi páči a už sa teším na zajtrajší výšľap na vrchol.

Po tomto tréningu sa vyberáme späť do Base Campu. Teo s Calum opäť nahadzujú tempo, ja som akási spojka, lebo Majke to zjavne moc nejde. Čo je horšie, začína sa sťažovať na bolesť hlavy. Ja som v pohode a tak do nej lejem viac vody. Po príchode do tábora Majka vynecháva večeru a ide si ľahnuť s bolesťou hlavy, čo je zlou predzvesťou. Ja moju večeru zjem tak čiastočne. Noc je veľmi krutá, bolesti začínam pociťovať aj ja. Môj stav by som prirovnal stavu, kedy vám je v jeden deň brutálne super, lebo s kamarátmi oslavujete, grilujete a popíjate výbornú domácu s pivom. Na druhý deň začne telo protestovať, že si bol včera chuj a trochu si to prehnal Miško môj! Tak takýmto spôsobom na mňa zaúčinkovala fyzická aktivita vo výške 5 km nad morom. S tým rozdielom, že alkohol sa z tela vyplaví. V tejto výške je moja opica spôsobená kokovým čajom a vodou a trvá 3 dni :-D

Tvoríme výbornú dvojku - ja "grcajúci" a Majka s bolesťou hlavy " a la brutál migréna".

Najviac nás dostávajú detí domácich, ktoré majú celý deň kopec energie (asi nám ukradli aj tú našu) - hrajú sa, skáču, jašia sa akoby ani neboli vo výške 4 700 m.n.m.

3.6.2016 Piatok - 2. deň na Huayna Potosi

Ráno sa budíme asi o 10:00 s bolesťami. Majka spala asi 14 hodín a zvláda aj raňajky. Môj "poopičný" stav mi to moc neumožňuje a začíname si uvedomovať, že asi dnes nikam nepôjdeme. Ja bez totálnej energie, Majka s bolesťou hlavy. Teo to samozrejme na nás vidí a spolu s ostatnými nás kontrolujú už od včerajšieho večera. Vraj je to bežné. Huayna Potosi patrí medzi technicky najľahšie zdolateľné šesť tisícovky v Južnej Amerike, no zároveň veľa turistov nezvládne práve túto výšku.Zostávam teda bez obeda, s biednymi raňajkami, asi som zjedol ešte Snickers a vypil Coca Colu aby som aspoň doplnil cukor...

Za ideálnych okolností by náš dnešný itinerár vyzeral nasledovne:

  • raňajky zhruba o 9:00,

  • odpočinok, resp. príprava na výstup,

  • 13:00 spoločný obed,

  • po obede príprava do výstroja,

  • výšľap do 1. prvého tábora vo výške zhruba 5 425 m.n.m. , kam by sme prišli zhruba okolo 18:00,

  • ľahká večera, odpočinok,

  • 1:30 ráno začínate šľapať na vrchol vo výške 6 088 m.n.m.

  • na vrchole ste okolo 6:00 a začínate klesať,

  • návrat do base campu okolo 11:00 a smer La Paz.

To celé sme teda vynechali :-D

Zhruba okolo 11:00 sa podľa plánu vrátila partička z Izraela a Brazílčan. Chalani to všetci zvládli až na vrchol, okrem Brazilčana. Ten sa o výstup pokúsil už po druhý krát! Prvý krát šiel na vlastnú päsť no taktiež neuspel. Po obede vyprevádzame Caluma na cestu a prajeme mu šťastie.

My si dávame aspoň prechádzku po okolí, aby sme načerpali sily a čerstvý vzduch. Po návrate na chatu nám Teo vraví, že aj keď sme nešli hore, peniaze nám nevrátia. Ako satisfakciu nám ponúka túru na druhý deň na Chalcini na druhej strane údolia.

 

4.6.2016 Sobota – Chalcini ako cena útechy

Ráno vstávame o 7:00 a dávame si raňajky spolu s Teom. Moja "opička" ma neprechádza a stále mám blbé stavy. Dávam si žemľu a kávu a dopadá to nedobre. Energiu do seba nejakú predsta len dostávame a zhruba o pol hodinu sa už štveráme poza Base camp na Chalcini. Teo si v podstate vyšiel na vychádzku. Výstup na Huayna Potosi z Base campu zvládne za 2 hodiny. Turisti lezú hore 8 hodín.

Ideme v takomto zložení - Teo si popiskuje a počúva hudbu v slúchadlách, Majka mu tempom celkom sekunduje a mne je tak zle, že za nimi fučím o sto 6. No proste celé zle. Majka mi stále vraví, že nech sa vrátime. Inak pri tej rýchlosti, za akú dá Teo Huayna Potosi, som nadobúdal pocit, že tento kopec by vybehol za maximálne 15-20 minút. S nami mu to trvalo presne tie 2 hodiny.
 

Na vrchol sme to nakoniec zvládli, pokúsil som sa rozdýchať môj stav, pokochali sme sa prekrásnymi výhľadmi v krásnom slnečnom počasí. Po 30-40 minútach sme sa vybrali smerom dole do base campu. Po našom príchode sa z vrcholu vrátil aj Calum a vybrali sme sa späť do La Pazu. Moje telo sa dostáva do normálu až po návrate do LaPaz, pre nás v tom čase, normálnej výšky 3 700 m.n.m. Po 3 dňoch bez jedla som zostal hladný ako vlk a zjedol som pizzu a ravioli.

Kriticky priznávame - nie sme horolezci a možno sme precenili naše sily. Ale poučili sme sa. V týchto nadmorských výškach by bola určite potrebná dlhšia aklimatizáciu spojená s fyzickou aktivitou (hoci sme deň predtým boli v nadmorskej výške okolo 5500 m.n.m, no tam sme prekonali len pár desiatok výškových metrov). Určite by sme si nasadili aspirín, už pár dni vopred, na riedenie krvy. Poprípade si kúpili miestne tabletky na výškovu chorobu. Každopádnú túto našu expedíciu neľutujeme a vyzbrojení múdrosťou by sme si ju vyskúšali ešte raz ☺
 

Náš prvý blog a prílet do Peru a do Limy si môžete prečítať priamo tu: http://ronec.blog.sme.sk/c/427727/prelette-s-nami-do-peru-a-do-limy.html

Druhé pokračovanie o Cuscu a Sacrad de Valley: http://www.dobrodruh.sk/cestopis/ako-cestovat-po-peru-cusco-machu-picchu-za-102

Blog o pešom výstupe na Machu Picchu nájde taktiež na dobrodruh.sk http://www.dobrodruh.sk/cestopis/machu-picchu-jeden-zo-7-divov-sveta-za-rozumny-peniaz

Naše cesty a výlety môžete sledovať aj na facebooku na stránke “Ostošesto naprieč svetom”, staňte sa naším fanúšikom (https://www.facebook.com/ostoseston...

Čítajte ďalej

Osem amatérskych filmov sa dostalo do finále, víťazné vyberie porota i diváci. Na festivale dobrodružných filmov HoryZonty premietnu 14.-16. novembra okrem amatérskych snímok aj najnovšie filmy...
 
  Reprezentatívna publikácia Najkrajšie miesta sveta ponúka čitateľovi možnosť navštíviť 200 najkrajších a najnavštevovanejších miest sveta bez toho, aby sa pohol z pohodlného kresla. Okrem...
 
Už dnes, 3. decembra, sa môžete vydať na malinovú cestu do Nórska spolu s Tomášom Grígerom. Je to jedna z najúspešnejších prezentácií festivalu Cestou necestou. Príďte si ju pozrieť v ...
 
Najznámejší žijúci horolezec Reinhold Messer otvoril v poradí šieste múzeum. Vraj má byť posledné. Vrchol Kronplatzu tak zdobí futuristická stavba od svetoznámej architektky. Na konte má všetkých...
 
Ako zhrnúť trojmesačnú cestu (jul - sept. 2010) cez Mongolsko a Rusko, z toho mesiac na koni? Slovo priestor, diaľka a cestovanie získava v krásnej, divokej krajine ako Mongolsko...
 

Diskusia