Za divokými býkmi a bielymi koňmi do parku Camargue

Jazdu po parku ponúka kde kto a na všeličom. Od bicykla, cez kone, off roadové autá, plavbu loďou až po vláčik. Myslím, že to bola výborná voľba. Prekvapenia, príjemné prekvapenia sa striedali jedno za druhým. 

Mejanés, niečo ako osada(?), usadlosť (?), dedinka (?), majer (?), neviem ako správne označiť túto destináciu, ku ktorej nás naviedla autonavigácia na základe informácie z internetu, bola prvým prekvapením. V rámci Camargeu je tu údajne jediná aréna – corrida, kde bývajú býčie zápasy a rodeo na koňoch.  V žiadnom prípade nesmiete podľahnúť predstave, že uvidíte corridu španielského typu. Veľkú murovanú, niečo ako štadión. Táto ma „vreckové“ rozmery, konštrukciu tribún tvoria lešenárske trubky. Celé to navodzuje pocit dočasnosti (ten dojem je určite klamlivý), ale vnútorné rozmery zodpovedajú obvyklým štandardom. Podľa fotografií a propagačných materiálov, býčie zápasy aj konské rodeo, sú určite kvalitnými predstaveniami. Menej zarytých odporcov „divokých“ predstavení poteší informácia, že francúzske býčie zápasy nekončia smrťou býka. Tu sa hrá len o body. Na Mejanés sa dá pozrieť aj z iného uhla. Biele prízemné budovy, niektoré so slamou pokrytými strechami, prízemná hacienda upravená ako reštaurácia, malý obchod so suvenírmi, prašný dvor, „trubková“ aréna  a dva malé domčeky podobajúce sa ako vajce vajcu. Jedna je verejné WC a druhé stanička tunajšej úzkorozchodnej poľnej železničky. Vizáž miesta, ktoré by ste v turisticky rozvinutom Francúzsku nečakali. Možno si mnohí aj povedia: do čerta, asi sme zablúdili!. Nezablúdili, to miesto je také naozaj. Keď prekonáte prvotné rozpaky, môžete si všetko ostatné , čo ešte len príde, začať vychutnávať. 

Pri troche fantázie a podľa znalostí podobne umiestnených dopravných prostriedkov sa môžete domýšľať, že železnička mala asi pôvodne poľnohospodársky charakter. Snáď slúžila na odvoz trstiny, ktorá rastie na tunajších slatinách a na rozvoz krmiva pre kone a býkov, ktorých dodnes chovajú vo výbehoch na tunajších pastvinách a možno bola len postavená pre turistov. Vláčik, ktorý zo všetkého najväčšmi pripomína  trochu väčšieho brata detských vláčikov kočovných kolotočárov. Lokomotíva aj otvorené vagóny vo westernovom duchu pravdepodobne vznikli v niektorej blízkej dielni. Osobitné kúzlo prevádzke  pridáva pán v zrelých rokoch, ktorý návštevníkom s mierne namrzeným výrazom najskôr predá lístky a potom s ešte namrzenejším výrazom si sadne do lokomotívy. Len čo zaduní dieselový motor a súprava sa rozbehne zo skrytých reproduktorov vo vagónikoch sa ozve hudba koketujúca s country. Z času na čas ju preruší výklad a vtedy vláčik svoju pomalú jazdu ešte spomalí, prípadne aj zastaví. Hrkotavá jazda, plechové vagóny, krivolaké koľajnice, všetko spolu to má neuveriteľné čaro. Pokojne sa môžete pozastaviť nad tým, ako môže ktosi čosi takéto označiť za turistickú atrakciu. Ale ono to má naozaj kúzlo. Asi tak ako by chlapci, ktorí sa ešte hrávajú na kozmonautov postavili z preglejky svoju kozmickú raketu a pozvali vás na výlet na Mesiac. Je to smiešne, ale je to milé.

Čo nesklame a predstavuje kvalitu ničím nezníženú je príroda parku Camargue.  Príroda je tu oficiálne chránená od roku 1928.  V oblasti lagúnového jazera Vaccarés medzi ramenami Malej a Veľkej Rhôny bola zriadené rezervácia na ochranu plameniakov a ďalších vzácnych druhov fauny a flóry. Bažinatá krajina poskytla domov rastlinstvu, ktoré sa prispôsobilo ani slanej ani sladkej vode. Správnejšie sladkej aj slanej vode, ktorá sa tu miesi. Sladkú vodu so striedavou intenzitou prináša Rhôna a slanú vodu dodáva Stredozemné more. Nejde o klasickú brakickú vodu, ktorá vzniká v deltách veľkých riek v miestach ich vyústenia do mora. Sú to močariny, kanály, lagúnové jazerá, ostrovy a naplaveniny, ktoré menia svoj tvar a rozlohu. Ústie Rhôny bolo v historických dobách zdokumentované  o 20 km hlbšie vo vnútrozemí. Riečne usadeniny zväčšujú plochu kontinentu na úkor Forského zálivu s rýchlosťou 10 až 50 m za rok! Pieskové výbežky, tzv. kosy ohraničujú tunajšie lagúnové jazerá. Vďaka nim tu vznikli saliny. Saliny sú plytké bazény s morskou vodu, ktorá sa na vhodnom podloží nechá odparovať. Po odparení vody sa vykryštalizovaná  soľ zhŕňa do niekoľko metrov vysokých camelles. V darčekovom balení sa soľ bežne predáva ako suvenír. Samozrejme, že sa s ňou môžete stretnúť aj v obchodoch s potravinami. Rovnako ako s ryžou. S ryžou vypestovanou v oblasti Camargue. Ročná produkcia 150 tisíc ton postačuje na pokrytie francúzskej spotreby.  

Najväčším ťahákom parku sú stáda polodivokých koní. Údajne ide o posledných potomkov pôvodných európskych plemien divokých koní. Archeologické vykopávky v Solutré  dokázali, že vzdialení príbuzní dnešných koní tu žili už pred 25 tisícmi rokov. Pokiaľ niekde uvidíte tabuľu s nápisom Danger taureaux – Entré interdite prichádzate do miest druhého impozantného obyvateľa v oblasti.  Polodivokých čiernych býkov s lýrovito tvarovanými rohami. Starajú sa o nich gaurdians, francúzski kovboji charakteristickí svojou výbavou v podobe trojzubcov a lás. S býkmi sa môžete stretnúť v arénach v spomínanom Mejanés, v Nimês, v podstate na celom území Provence. Menšími, pre mnohých zaujímavejšími obyvateľmi sú vtáci. Tých je tu skutočne požehnane. Plameniakov ružových tu žije asi 20 tisíc kusov a tvoria najväčšiu kolóniu v Európe. Okrem nich sú tu bohato zastúpené kačice, čajky, chriaštele, vodnári, potápky, rybárikovia, tenkozobce, chavkoši, bučiaci. Osobitne sa zastavíme pri volavkách. Jednu som už spomenul, chavkoša, správnejšie Chavkoša nočného (Nycticorax nycticorax), čo je stredne veľká volavka. Na tomto mieste žije osem z celkove deviatich druhov volaviek, ktoré sa vyskytujú v Európe. Za najvzácnejšiu sa považuje Hltavka chochlatá, niekedy aj na Slovensku uvádzaná pod českým menom Volavka rusohlavá (Bubulcus ibis).

V turistických sprievodcoch sa môžete stretnúť s poznámkou, že 24. a 25. mája a prvú sobotu a nedeľu po 22. októbri  sa v Saintes-Maries-de-la-Mer každoročne organizujú Cigánske slávnosti. Pre zaujímavosť môžem však napísať, že oblasť Camargue sme prejazdili hore dolu aj s občasným blúdením s autom, ale na rómske osady, alebo na kočovné rómske skupiny (ktoré je možné vidieť napríklad v Bretónsku, alebo v okolí Paríža)  sme nenatrafili.  Týchto slávností by sa mali zúčastňovať stovky Rómov z Francúzska, Pyrenejského poloostrova, Beneluxu aj Talianska. 

 

Camargue je unikátna oblasť. Mimochodom s úžasnými pieskovými plážami na kúpanie a opaľovanie sa. Pre nás je však aj ukážkou toho, ako je možné za málo peňazí vybudovať turistické atrakcie v srdci prírodného parku. Nepočul som, že by niekto mal záujem prezentovať naše mokrade a vtáčie rezervácie prostredníctvom výletného vláčika alebo požičovne bicyklov s dobre značkovanými cyklistickými cestami. Škoda.