Kunovice na Morave, lietadiel plná záhrada

Mám rád lietadlá. Páčia sa mi. Nové aj staré, menšie viac ako väčšie. Sú to stroje, ktoré ako by ani nepatrili do nášho sveta. Nemajú kolesá, nevyzerajú na to, že by vedeli plávať, zväčša sú príliš štíhle a keď sa pohybujú, sú tak ďaleko, že ich poriadne ani nevidíme. A hlavne, prirýchlo prešli takým vývojom, že tie dvojplošníkmi potiahnuté plátnom akoby lietali iba včera. Lietadlá sú fascinujúce stroje.  Keď si ich ešte predstavíme „pekne pomaľované“ zmenia sa na obrovské hračky, ktoré očaria a naháňajú strach. Umiestnite tieto stroje do veľkej záhrady, označte ju ako múzeum a pozerajte sa, čo sa bude diať.  Udeje sa asi to, čo vidíte v Kunoviciach na Morave. Záhrada plná lietadiel (aj vrtuľníkov) a medzi nimi sa prepletajúci najmä chlapci a chlapi s tou zvláštnou iskrou v očiach.

Na záhradce múzeum? Nebude to také ľahké ...

Múzeum v Kunoviciach založili v roku 1970. Dokonca slovo „založili“ môžeme chápať ako „začalo fungovať“.  Myšlienke založiť múzeum predchádzala snaha o záchranu dvoch unikátnych strojov  –dvojmotorového Siebelu Si-204D (nemecké dopravné a viacúčelové lietadlo, po 2. sv. vojne licenčne vyrábané aj v Československu) a Fairchildu UC-61 (americký cvičný, športový a turistický hornoplošník). Skúste dnes niekomu vysvetliť, že jediným dôvodom ich zošrotovania bol pôvod z imperialistickej cudziny! Tomu už najmä tí neskoršie narodení, ani neporozumejú. Bonbónikom v mladom múzeu sa stal Delfín – L-29A v akrobatickej verzii s nádherným maľovaným delfínom pod kabínou. Do múzea sa dostal už v roku 1974. Opäť je to spomienka pre tých skôr narodených. Niekedy v 70.-tych rokoch 20. storočia sa v mládežníckom časopise ABC objavil ako príloha  aršík nálepiek na stavebnicu lietadla L-29 práve s týmto delfínom. Pre plastikových modelárov to bolo ako vypustiť do sveta zlatú fóliu v hodnote tisícok eur. Musím sa priznať, že keď som múzeum navštívil po prvý krát, podlomili sa mi nohy, keď som ho uvidel. Moja radosť bola absolútna a nefalšovaná. Žiaľ ten pocit je neprenosný. Pretože ak nemáte spomienky, tak to nezažijete. Ale príjemný pocit z estetickej úpravy ostane zachovaný.

kunovice lietadla

Do Veľkej nežnej novembrovej revolúcie prekážky a hrozba zániku

Do roku 1989 pribudlo do múzea asi 15 lietadiel. V roku 1985 sa však situácia okolo múzea vyhrotila tak intenzívne, že hrozilo jeho zrušenie a zošrotovanie všetkých exponátov. Kompromisným riešením bolo sťahovanie z priestorov letiska na inú plochu. Už o dva roky neskôr sa situácia zopakovala. Veterná smršť poškodila tri lietadlá. Pomocnú ruku podalo Poľnohospodárske výrobné družstvo Uherské Hradiště, ktoré prenajalo časť svojich pozemkov, mimo plochy letiska. Múzeum sa tak ocitlo za bránami letiska, ale v jeho tesnej blízkosti.

kunovice lietadla

Dnes je na jeho ploche osem dopravných, tri športové a jedenásť vojenských lietadiel, vlečný terč, delaborovaná letecká munícia, približovací rádiolokátor.  Suchý výpočet, ktorý o skutočných maškrtkách, ktoré tu uvidíte veľa nepovie.

Delfín, ktorý spôsobil dopravnú nehodu

Dopravnej nehode „...jejíž příčinou bylo letadlo, jež odvádí pozornost účastníku dopravního provozu, umístněné u frekventované křižovatky v Uherském Hradišti“, vďačíme za to, že si akrobatickú verziu lietadla L-29 Delfín môžeme pozrieť v Kunoviciach. Pre zaujímavosť treba spomenúť, že akrobatická verzia tohto krásneho malého prúdového lietadla bola obchodný prepadák. Sovietsky zväz, ktorému bola ako prvému ponúknutá, neprejavil vôbec záujem a inde vo svete akrobatický špeciál nezaujal. Napriek tomu, že vojenská verzia cvičného L 29 Delfín sa dlho a veľmi dobre predávala do krajín spriateleného socialistického bloku.

Rýchlejšie ako zvuk, alebo spomienka na vojnu vo Vietname

Vojnu vo Vietname (1964 – 1975) pripomínajú dve lietadlá MiG 19MiG 21. Devätnástku doviezli spolu s obľúbenejšou MiG 17 do Vietnamu už v roku 1965. Devätnástky boli trochu ako MiG-17, ktorý bol obratný a trochu ako MiG-21, rýchly, žiaľ nie na rovnakej úrovni ako oni.  Severovietnamské letectvo dosiahlo nad americkými lietadlami len sedem víťazstiev s použitím MiGu-19, pričom všetky zostrelené lietadlá boli F-4 Phantom II. V roku 1958 sa MiG 19 stalo prvým lietadlom, ktoré lietalo rýchlejšie ako zvuk a bolo zaradené do výzbroje Československej ľudovej armády. V Kunoviciach je vystavená verzia PM. Stíhacie lietadlo vybavené radarom a schopnosťou niesť štyri riadené protilietadlové rakety RS-2U. Vyrábalo sa od roku 1957. Kolegovia z NATO ho označovali ako Farmer E.

kunovice lietadla

MiG 21, napísať o tomto lietadle niečo zaujímavé je problém. Lebo ak napíšete o tomto lietadle čokoľvek, bude to zaujímavé. Dvadsaťjednotka je Legenda. Fishbed (jeho kódové označenie v NATO) bol používaný letectvami viac než tridsiatich krajín. Smelo môžeme tvrdiť, že slúži už takmer 60 rokov. Sú totiž armády, ktoré ho majú v aktívnej službe. Vyrobených bolo viac než 10 000 kusov, čo z neho robí najvyrábanejšie nadzvukové lietadlo na svete. Okrem vojny vo Vietname sa dočkal nasadenia vo viacerých arabsko-izraelských vojnách.  V čase svojho vzniku (v polovici 50.-tych rokov 20. storočia) nemal vo vzduchu konkurenta. Charakteristický obrys deltovitého krídla sa najmä pre pilotov – začiatočníkov v nepriateľských táboroch stal nočnou morou.

V memoároch o tomto lietadle sa môžete dočítať, že nasadenia sa dočkal aj priamo proti územnej celistvosti USA.  Zločinecké spolky pašujúce narkotiká do Spojených štátov, použili upravené MiGy-21 na jednorazový prevoz veľkého množstva drog cez hranice. Dvadsaťjednotky zakúpili v rôznych oblastiach sveta, vrátane strednej Európy. Odľahčené od zbraní a zbytočnej elektroniky, lietadlá naplnili drogami a letom vo vysokej rýchlosti tesne nad hladinou mora prenikli nad územie USA.

Slušnosť je slušnosť, tak aj o iných

Neviem čo by bolo viac neslušné, nespomenúť, že tu nájdete aj Mig 15, prúdové lietadlo, ktoré drží absolútny svetový rekord v počte vyrobených kusov (ono bolo totiž fakt dobré), alebo nespomenúť, že tu nájdete dopravné stroje poháňané turbovrtuľovými motormi? Dnes už pôsobia na návštevníkov ako parné lokomotívy na našich železniciach. Napriek tomu, že s lietadlami L 410 a L 610 sa ešte vždy môžete stretnúť aj v leteckej premávke. Do ich interiéru, rovnako ako do interiéru IL 14T sa môžete pozrieť. K tomuto typu IL 14 sa viaže spomienka na dnes už takmer zabudnutú leteckú haváriu na letisku Bratislava – Ivánka. Došlo k nej v roku 1977. http://www.dobrodruh.sk/bratislava/letecke-havarie-v-bratislave Nebolo by asi ani slušné nenapísať niečo málo aj o vrtuľníku Mil Mi 4. Vysoký, s baňatým bruškom, hlasno burácajúcim motorom a vždy dôstojnou vizážou bol dlho, veľmi dlho,  súčasťou všetkých leteckých zložiek socialistických krajín. Napriek tomu, že vyzerá „ako by z oka vypadol“  vrtuľníku S 55 z dielne Igora Sikorskeho, nikdy nešlo úplnú kópiu. Otázka znie kam zaradiť aerotaxík L 200 Morava? Ako chlapci sme poznali toto malé lietadielko s veľkou kabínou, všetci. Dnes, keď vlastné prúdové lietadlá, tzv. „jety“, používajú milionári, rovnako ako obchodné korporácie, v krajine socialistického tábora, boli tieto lietadlá ako závan „neočakávanej kapitalistickej noblesy“. Technicky šlo o kríženca veľkého auta typu Tatra 603 so športovým lietadlom. Tohto kríženca ste si mohli prenajať a on „preletel“ s vami z miesta na miesto ako skutočný taxík.

kunovice lietadla

Písať o všetkých exponátoch v jednom  múzeu sa nedá. Nedá sa to ani v prípade, že to múzeum je na zelenej lúke a tých exponátov nie je extrémne veľa. Napísať sa dá, či to múzeum má potenciál zaujať návštevníka, ktorý neinklinuje k veciam, ktoré sú v ňom vystavené. Odpovedať na otázku, či letecké múzeum môže zaujať niekoho kto o lietadlách nevie zhola nič, je ťažké. Pýtam sa sám seba, či by ma zaujalo hudobné múzeum s exponátmi historických nástrojov. Asi zaujalo. Pravdepodobne by som si z neho uchoval len nejakú veľmi vzdialenú spomienku. Tak je to aj s týmto múzeom. Ak ho navštívite s človekom, ktorého budete ochotní počúvať, sprostredkuje vám pestrú históriu letectva. Ak sa v ňom zastavíte „len tak bokom od cesty“, môže vo vás zanechať spomienku na niečo neveľmi dôležité, trochu zaujímavé, s pamäťovou stopu „videl(a) som“. Mám rád lietadlá. Páčia sa mi. Nové aj staré, menšie viac ako väčšie. Sú to stroje, ktoré ako by ani nepatrili do nášho sveta. Preto vám hovorím, choďte a navštívte ho.