„Product of Costa Rica“, je väčšinou napísané na štítku, ktorý sa hompáľa na chutnom tučnom ananáse, ktorý kupujeme v jednom nemenovanom supermarkete neďaleko nášho domu. Až donedávna to bol náš jediný, a preto najsilnejší zážitok, zo stretnutia s kostarickou prírodou. Nastal čas zmeniť to a objaviť čaro tejto nespútanej a nádherne bezstarostnej krajiny.
Kostarika, už letíme!
Po namáhavom lete zo starého kontinentu do Veľkého amerického jablka nás čakala už len posledná časť cesty. (Áno, presne tak, na Kostariku sme leteli cez New York, čo je ako škrabať sa pravou rukou za ľavým uchom, ale keďže sme „museli“ vidieť Kostariku v čase Vianoc, nič iné nám nezostávalo. Vy si prosím zvoľte rozumnejšie spojenie, čo je prakticky skoro každé :-) Necelých 5 hodín letu nás delilo od toho, aby sme mohli zabudnúť na nevyspytateľné slovenské počasie a vychutnať si pestré farby Kostariky. Taký bol plán. Hoci sme po prílete čakali „facku“ horúceho vzduchu, ako to už v tropických destináciách býva zvykom, žiadna neprišla. Hlavné mesto San José totiž leží v nadmorskej výške 1 161 m. Je obklopené horami a chladnejšie teploty sa tu udržujú počas celého roka.
„Pura vida!" Poďakovanie, pozdrav i životný štýl
Divočina v každom smere
To, čoho by si mal byť každý cestovateľ-dobrodruh vedomí, je fakt, že Kostarika je naozaj pekná divočina. A to nielen v pralese, ale i mimo neho. Miestne cesty z vás, na určitých úsekoch, takmer vytrasú vašu cestovateľskú dušu a prejsť po moste označenom tabuľkou „len na vlastné riziko“ je niekedy poriadny adrenalín. Nehovoriac o tom, aké prekvapenie môže na vás striehnuť v prírode. Hovoríme z vlastnej skúsenosti. Počas návštevy krásneho strediska Puerto Viejo na pobreží Karibského mora sme sa zúčastnili malého výletu džungľou. Paulo, náš „domáci“ nás pozval na malý výlet k vodopádu, ktorý sa ukrýval v pralese. Cestou späť sme mali pred našou skupinou náskok a čakal nás už iba posledný (pra)lesný chodník. Na jeho konci sa však zrazu objavil viac ako dvojmetrový tmavý had, ktorému sme očividne skrížili cestu. Plaz s priemerom viac ako desať centimetrov sa vzpriamil a my sme si s hrôzou uvedomovali, že sa jeho hlava podobá jedovatej kobre. Našťastie sa rozhodol, že nás obíde, no ako sa kĺzal strmým zrázom dolu, spadol nášmu vystrašenému kamarátovi rovno pod nohy. Skrútený pripomínal veľkú pneumatiku. Rýchlo sa rozmotal a nabral svoj stratený smer. Paulovi sme neskôr trasľavým hlasom opísali náš zážitok i toho desivého tvora. Vysvetlil nám, že sme pravdepodobne mali dočinenia s hadom, ktorý nie je jedovatý, no vďaka svojim rozmerom však môže vážne zraniť človeka i väčšie zviera. Útočí chvostom a keď je vyľakaný, rozprestrie hlavu presne ako obávaná kobra.
Aké z toho plynie ponaučenie? Ak nestojíte o podobné zážitky z divočiny, nádhernú kostarickú prírodu obdivujte vždy v sprievode miestneho sprievodcu, vyhnete sa tak naozaj veľkým problémom a okrem toho vás o nej veľa naučí. Nebojte sa, neskazí vám to zážitok z pozorovania krokodílov, či korytnačiek kladúcich vajcia.
Čo treba vidieť (a vedieť)
PS: Počkajte až uvidíte ich peniaze! Hýria farbami a miesto politikov či osobností histórie sú na nich zvieratá! A dokonca sú vodovzdorné, ak by ste si ich pri vodných športoch zabudli vo vrecku! No nie je to úžasné!? :-)
Viac sa dočítate v rodinnom blogu o cestovaní a varení na www.crispy-trips.com