Mexiko: Road Trip Yucatánsky polostrov - 2500 km za 14 dní

Tento článok by mal z väčšej časti slúžiť ako pomôcka pre individuálnych cestovateľov. Budem rád, ak aspoň trošičku pomôže sa vyhnúť chybám, aké sme urobili. Ceny, ktoré uvádzam, sú približné a slúžia na vytvorenie hrubého rozpočtu pre cestovateľov podobného zmýšľania, hlavne čo sa týka ubytovania, stravy a cestovania. Zároveň prikladám mapu trasy, ktorú sme absolvovali.

Naším cieľom bolo navštíviť potomstvo Mayov a karibské pláže Yucatánskeho polostrovu. Mexiko je obrovská krajina a na jej precestovanie by sme potrebovali omnoho viac času, ako si v súčasnosti môžeme dovoliť.

O 07:00 ráno opúšťame v dvojici, teda ja a moja priateľka, viedenské letisko a čaká nás pár dlhých hodín strávených vo vzduchu. Po prílete do Madridu zisťujeme, že nám mešká let do Miami a nakoľko máme na prestup iba 2 hodiny, tušíme, že plánovaný prílet do Cancúnu o 20:50 miestneho času nebude reálny. Jediné dopredu zaistené a zaplatené ubytovanie v Cancúne na 2 noci sa stáva iba jednodňové, keďže noc trávime na náklady American Airlines v letiskovom hoteli Element Miami.

Zhruba o 09:00 ráno pristávame na letisku v Cancúne a z lietadla pozorujeme tyrkysovo modrý oceán a kompletne zelený, takmer úplne plochý Yucatánsky polostrov. Prvý deň v novej krajine prináša aj prvé zbytočne vyhodené peniaze. Keďže som na poslednú chvíľu odkladal nutné prípravy na cestu, na ubytovanie sa prepravujeme abnormálnou cenou za taxi (26 dolárov za 15 km jazdy), namiesto pravidelnej autobusovej linky, ktorá by nás vyšla zhruba 5 € za 2 osoby.

Po zložení vecí absolvujeme klasickú obhliadku mesta pešo. Nachádzame sa ďaleko od komerčnej hotelovej časti mesta Cancún a kráčame ulicou zaplnenou domácimi obyvateľmi. Prvé dojmy sú mimoriadne kladné a stretávame sa s priateľskou a úsmevnou gestikuláciou. Ako takmer vždy pri našom doterajšom cestovaní, prvý deň slúži na zámenu domácej meny a zbežnom nákupe základných potravín, aby sme mali akú-takú predstavu o cenách. Takisto je potrebné nájsť vhodnú požičovňu auta. Tentokrát sme rozhodnutí vynechať pouličné inkognito požičovne, nakoľko plánujeme prenajať auto na plných 10 dní a z nejakého zvláštneho dôvodu som prehnane opatrný. Po neskorom obede v miestnej reštaurácii (účet 120 pessos je približne 6 €) končíme 3-hodinové túlanie sa kvalitne spálení od ostrého slnka a takmer s úpalom. Požičovňu sme, bohužiaľ, nenašli, a tak si pred spaním radšej pozriem mapu, aby sme ráno zbytočne nestrácali čas, keďže je nutné čím skôr vyraziť na prvý bod nášho plánu - Pyramídy Chichen Itza.

Najlacnejšie auto na prenájom, približne za 33 € na deň, je strieborný automat Chevrolet Aveo. Neembosovaná debetná karta Maestro od Prima banky je v tomto kraji zrejme zbytočná, a tak nás zachraňuje embosovaná debetná karta mBank. Znovu ľahostajná príprava, hovorím si cestou a dúfam, že ako vždy už budeme mať len šťastie.

Ešte pred vyrazením za Chichen Itza (mimochodom, geniálne dopravné značenie smerom na všetky turistické atrakcie) skúšame nájsť plavky, ktoré sme pri včerajšom obede zrejme zabudli v reštaurácii. Neúspešne. Asi po 100 km cesty (úmyselne obchádzame platené diaľnice) nás zastavuje malý, mierne obézny policajt a oznamuje mi, že som prekročil rýchlosť. Keďže mám šťastie a som jeho dobrý kamarát, bude to za 20 dolárov. Doláre pri sebe nemám a po zbytočnej konverzácii odchádzame o 200 pessos (cca 10 €) ľahší. Dôvodom malo podľa neho byť nedodržanie 40 km limitu v obci, napriek dopravným značkám, kde je maximálna rýchlosť 50 km za hodinu. Na podobné zážitky som bol pripravený a ďalej to neriešime.

 

Chichen Itza patrí medzi svetové divy, a preto vstupenka na túto atrakciu nie je symbolická, vychádza to 20 € pre 2 osoby. Nálezisko je extrémne plné turistov z celej planéty. Slnko prikladá a prechádzka nám trvá asi 2 a pol hodiny. Na moje sklamanie, všetky ruiny sú nedostupné, zrejme kvôli davom ľudí, ktorí sem každý deň prichádzajú. Miesto je naozaj pekné a stojí za návštevu, avšak svoje čaro stráca svojou komerčnou stránkou.

Pôvodný zámer na tento deň bol nájsť v okolí ubytovanie a deň ukončiť. Napokon však cestujeme ďalej na západ a až popoludní dorazíme do mesta Merida. Beriem prvý hotel cestou predmestím, ktorý sa nachádza na rušnej ulici a cena je okolo 300 pessos, čo je 15 €. Teplá voda nie je prítomná ani potrebná, plánujeme si niečo zajesť a ísť pospať pred ďalším presunom. Blúdením mestom nachádzame zaujímavý bar, ktorý je úplne prázdny a tajne dúfame, že si dáme niečo pod zub. Majiteľ hovorí anglicky a ponúka nám bar na predaj, pretože sa chce venovať vyrezávaniu svojráznych postavičiek z dreva. Jedlo nemá, pomarančový džús nemá, ale ochotne po chvíli zmiznutia pomarančový džús predsa prinesie. Jedlo dnes vynecháme... Vďaka jeho rade máme v pláne ísť zajtra pozrieť pláž Progresso, namiesto zamýšľanému nálezisku v Uxmale.

Progresso je mestečko na severozápadnej strane polostrovu a podľa pána z predošlého dňa by malo mať pekné pláže. Vzdialené je zhruba 25 km od Meridy. Keďže prechádzame centrom mesta Merida a rannou špičkou, trvá nám takmer hodinu dopraviť sa na miesto našich raňajok. V miestnom obchodnom dome kupujeme okrem ovocia aj sprej na hmyz (predovšetkým na komáre a máme miernu obavu zo Ziky) a krém na opaľovanie - faktor 45. Raňajky na pláži nemajú jedinú chybu a zvyškami jedla kŕmime čajky.

Po peknej prechádzke medzi domácimi rybármi a fotením sa pri začínajúcom dni, prehodnocujeme plán a Uxmal vynecháme úplne. Miesto toho skúsime doraziť do mestečka Champoton. Keďže cesta vedie od mesta Campeche po pobreží, pri každej príležitosti stojíme a tešíme sa z opustených miest. Po drobnom obede v Campeche sa zhodujeme, že Champoton bude na dnešok stačiť a keďže máme prejdených okolo 500 km, pred ubytovaním ideme tankovať. Prichádza ďalšia hlupácka chyba, keď obsluha pumpy pri platbe za palivo okamžite využíva svoju šikovnosť. Mojich 500 pessos (cca 25 €) mi obratne vracia ako 50 pessos bankovku a tvrdí, že som mu dal málo (cena benzínu sa pohybuje 0,55 - 0,60 € za liter paliva). Ako ochotný idiot sa čudujem, kde sa mi mohla vziať 50 pessos bankovka, keďže som menil len 500 pessosové bankovky a dávam mu druhú.

Mierne špinavý hotelík za 350 pessos (cca 17 €) je hneď vedľa benzínovej stanice. Po večeri z čerstvej ryby (210 pessos = 12 €) fotíme kamióny a západ slnka. Na šikovnosť tankujúceho prichádzam až v posteli. Neostáva mi už len pozitívne myslieť, ale aj začať byť viac ostražitý. Výlet nám predsa ešte len začal a bude lepšie.

Ďalší tranzitný deň je pred nami a namiesto najkratšej trasy do mesta Palenque pokračujeme v nastavenom trende (plážové raňajkovanie). Cestujeme po pobreží až po mesto Sabancuy. Táto časť krajiny je naozaj nenavštevovaná a aj keď tieto pláže majú od skutočného Karibiku ďaleko, majú svoje čaro, ktoré sa nám páči. Vzdialením sa od oceánu začína tropická džungľa plná bažín a sýtej zelenej farby.

Zaujímavé pre nás sú prechody medzi štátmi v rámci Mexika. Po zuby ozbrojení policajti nám dovoľujú pokračovať a zámerne púšťam rádio s typickou mexickou muzikou hlasnejšie, na znak vďaky a mojej záľuby cestovaním Mexikom. Neskôr na kontrolách pridávam okrem štandardného Buenos Dias alebo Buenas Tardes aj Seňor a verím, že tým dodám vážnosti miestnych strážcov zákona. Anglický jazyk je v týchto miestach úplne zbytočný, je lepšie sa mu vyhnúť, pretože dokáže vyprovokovať aj kľudných policajtov. Ozbrojená polícia v Mexiku a ich obrnené autá im dodávajú iný level ako osobám, ktoré pomáhajú a chránia v našej domovine.

Hotel úspešne dohadujem na 2 noci za 600 pessos (cca 30 €). Palenque je známy predovšetkým majestátnym náleziskom a takisto aj vodopádmi Aqua Azul. Tieto atrakcie si nechávame na zajtrajšok a poberáme sa spať.

Martinka, moja priateľka, mi ráno oznamuje, že mestom sa v noci prehnala búrka a voda vytopila vnútorný priestor, kde sme mali v pláne raňajkovať. Pán z recepcie však všetku vodu v noci upratal, takže je to v poriadku a celí natešení vyrážame na pyramídy obklopené džungľou.

Po príchode na miesto zisťujeme, že sme sa o hodinu sekli, pretože oficiálne sa otvára až o ôsmej, čo ukazujú aj naše telefóny, ale v skutočnosti je sedem hodín ráno. Zrejme nejaká zrada alebo posun času, ale najlepšie na tom je, že okrem nás ako prvý na lístky čaká nemecký mládenec, čiže budeme skoro prví na tomto krásnom mieste. Od rána jemne prší. Parkovné sme neplatili, nakoľko sme prefrčali cez otvorené rampy, ktoré spúšťajú až o ôsmej. Ostalo nám zaplatiť iba vstupné do náleziska (cca 8 € za oboch). Miesto je parádne, všetky pyramídy sú prístupné na samý vrchol a neustále sa v tropickom daždi zahaľujú do hmly a znovu odkrývajú. Toto miesto je nezvyčajné a úžasné je, že sme v areáli takmer sami. Predavači suvenírov lenivo rozťahujú svoje koberce a vôbec nie sú otravní, skôr sme im ukradnutí.

Bývalé honosné mesto Mayov sme pochodili za 2 hodinky. Vtipná na ňom je iba atrakcia parodujúca revanie opice z korún stromov z reproduktorov. Cesta pokračuje ďalej do chudobných častí štátu Chiapas. Pôvodný zámer som mal ísť až po kaňon Sumidero, avšak nateraz končíme na úžasnej prírodnej scenérii rieky Aqua Azul. Farba rieky je prekrásna a voda pomerne studená. Miesto je turisticky navštevované a dávame si opäť obed z ryby (200 pessos = 10 €). Cestou naspäť do Palenque ešte stíhame pred zotmením navštíviť vodopád Misol Ha, ktorý sme našli náhodou. Obidve atrakcie sú spoplatnené skôr symbolicky.

Skoro ráno vyrážame už len východným smerom a dúfame, že natrafíme na nálezisko Calakmul, ktoré leží iba 30 km od hranice s Guatemalou. Dnes nás čaká 500 km v aute a celý čas husto prší, ale je aj poriadne vlhko a teplo. Cesta č. 186 od mesta Escarcega až po more v Chetumale je nekonečne rovná a takmer úplne prázdna. Nálezisko Calakmul je dostupné od hlavnej cesty asi po 60 km extrémne rozbitej ceste džungľou.

Toto miesto patrilo medzi naše najkrajšie zážitky. Vstupné je riešené na 3 časti – dvakrát je závora na prístupovej ceste a nasleduje samotný vstup do náleziska. Celá suma je však dohromady menej ako polovica vstupného na Chichen Itza. Pyramídy na tomto mieste sú obrovské a sú odhalené len čiastočne. Na mnohých miestach máme možnosť vidieť, v akom stave sa nachádzajú tieto pamiatky ešte pohltené lesom. Pôsobia ako súčasť lesa a mierne kopčeky. V nálezisku trávime asi 3 hodiny a najvyššia z pyramíd dosahuje ohromnú výšku. Pohľad z nej nad korunami stromov stojí za všetko a návštevníci sa tu dajú spočítať na prstoch jednej ruky. Dážď akoby náhodou prestal a znovu začína pršať až vtedy, keď sedíme v aute.

Dnes plánujeme doraziť do mesta Xpujil, kde snáď prespíme. Pozor na ceste č. 186, miestami nie je žiadna benzínka skoro 250 km. Do Xpujil dorazíme pred zotmením a spíme v doteraz najdrahšom moteli/hoteli za 530 pessos (cca 25 €) Večer znovu neskutočne husto prší.

Zavčasu ráno vyrážame na posledné nálezisko Dzinbache. Mesto Xpujil má tiež pyramídu, ale túto vynechávame. V Dzinbache sme okolo 9:00 ráno a znovu úplne sami. Pani, ktorá vyberá lístky, nám nemá vydať z veľkej bankovky a napokon si berie symbolických 10 pessos (50 centov €) a ukazuje nám smer ku nálezisku.

Toto miesto patrí medzi minimálne známe a myslím, že nenavštevované. Pyramídy nie sú také majestátne, ale skôr mám pocit, akoby stavby slúžili ako domy pre rodiny. Pán, ktorý stráži tieto pamiatky, od nás pýta vstupenky, načo sa mu rukami nohami snažím vysvetliť, že jeho šéfka nám nemala vydať. Priateľsky sa usmeje a ponúka sa nám ako sprievodca. Prevádza nás po celom objekte aj na miesta, ktoré sú neprístupné verejnosti a sú zahradené páskou a plotmi. Nachádza sa tu množstvo pôvodných malieb a zvyškov obydlí. S hrdosťou nám ukazuje všetky miesta a utrháva list korenia ako prírodnú ochranu proti komárom. Je skoro ráno a komárov je tu požehnane. Počas prechádzky zvláštnym zvukom privoláva opice do korún stromov a neskôr sa rozlúčime.

Spoločne sa zhodujeme, že pokuta a okradnutie na benzínke sa nám takouto cestou vracia. Dnešok plánujeme zakončiť v meste Chetumal. Chetumal nie je ničím zaujímavé mesto a po dlhom hľadaní príjemnej pláže volíme náhradný plán - presun až do mesta Mahahual, kde sa skúsime pred zotmením ubytovať.

Medzi top zážitky určite radím Cabaňos El Doctor - slamené domčeky priamo na pobreží Karibiku v tomto mestečku. Cena za prenájom celého domčeku je 425 pessos (20 €) a toto miesto sa nám stáva domovom na 2 noci.

Susedia sú zo štátu Belize a priamo pod nami býva pani z New Orleans, ktorá aj v 60. rokoch žije hippies štýlom. Z tohto miesta sála obrovská pohoda. Deň trávime v mori a na pláži a v noci zažívame nenormálnu tropickú búrku pod slamenou strieškou, čo je úplne nezabudnuteľné. Jediná chyba krásy je, že poctivo ručne oprané prádlo ráno nachádzam rozfúkané na zemi.

Každým približovaním na sever sa blížime do exponovaných turistických miest, ktoré zrovna nevyhľadávame. O Tulume nemáme bližšiu predstavu, viem iba o krásnej pláži a pyramíde priamo pri mori. Raňajky nám dnes vyrieši mestečko Fellipe Carrilo Puerto a trhovisko, kde to naozaj žije. Raňajky sa tu podávajú divokým štýlom a pán, ktorý bude zrejme aj majiteľom, prináša v misách množstvo potravy, ktorú nám rukami nahádže na plastové tácky a praje dobrú chuť. Miesto je preplnené jediacimi domácimi, takže veríme, že všetko bude v pohode. To, ako vyberá peniaze a vzápätí servíruje jedlo hosťom, radšej neriešime.

Do Tulumu prichádza okolo obedu a okamžite hľadáme verejnú pláž, ktorá je prekrásna. Celkovo rezort pri pobreží patrí medzi luxusné dovolenkové destinácie a cena za podobný cabaňos v štýle Mahaualu je 250 dolárov na noc. Ceny hotelov pri pláži sú ešte nechutnejšie. Po skákaní vo vlnách sa zhodujeme nájsť primerané ubytovanie v meste a poobede sa sem vrátiť. Parkovanie na verejnej pláži stráži policajt so samopalom a milo sa na každého usmieva. Je to vcelku úsmevné a zvykáme si na to.

Tentokrát prespávame až za mestom v ubytovaní štýlu kontajnerov za 750 pessos (38 €) a zhodujeme sa, že jedna noc bude dostatočná. Do západu slnka sme na pláži a návštevu pyramíd nad útesom, pod ktorým sa prechádzame, odkladáme z dôvodu obrovskej turistickej návštevnosti a preplnených parkovísk pred touto atrakciou.

Raňajky ešte trávime na skoro prázdnej pláži v Tulume, kde sú obrovské vlny, ktoré si všetci prítomní dokonale užívajú. Na obed sa prepravíme do Playa Del Carmen s rovnakým zámerom - obhliadnuť mesto, nájsť miesto na prespanie a predovšetkým pláž.

Najkrajšie karibské pláže v Mexiku sa nachádzajú od mesta Tulum po mesto Cancun a na naše sklamanie sú dokonalé izolované od možnosti pristaviť sa kdekoľvek. Cesta vedie zhruba 20 km od pobrežia a akékoľvek možné odbočky vedú do majestátnych hotelových rezervácií, kde sa cena za noc rovná nášmu rozpočtu za celý výlet. Škoda to, nepochybne, je , ale verejné pláže nám to čiastočne kompenzujú. V Playa Del Carmen si po prvý raz na tomto výlete po výdatnej búrke dávame kávu. Deň ukončujeme nie príliš prívetivým ubytovaním priamo pri ceste na hlavnom ťahu do Cancúnu za 560 pessos (28 €). Izba je obrovská ako letisko a na chodbe pobehujú šváby.

V Cancúne sme niečo okolo 10:00 ráno. Cancún má množstvo prístupných pláží aj v hotelových zónach, ale keďže nevieme, ktorá je najlepšia, skúšame šťastie naslepo. Prvý tip nebol šťastný, ale druhý stojí za to. Parkovanie je tu riešené v podzemných garážach a je symbolické.

Dnes sú vlny neskutočné, dokonca až nebezpečné. Okamžite sa vyzliekam, odkladám kapsičku a skáčem do mora. V kraťasoch-plavkách som si zabudol kľúče od auta vo vrecku. Prišiel som na to pomerne neskoro. Horšie by bolo, keby sa mi to stalo v džungli, ale na pokazenie nálady to postačuje. Martinka úsmevne pozoruje ako dúfam, že mi ten nešťastný kľúčik more vráti. Okrem pasov, ktoré mám vždy pri sebe, je všetko ostatné zamknuté v aute. Múdre bolo aj to, že mám zmluvu od auta s telefónnym číslom, hlúpe však je, že mobily sú rovnako v aute. Ešte chvíľu sa hádžeme do vĺn, ale predsa je to také trpké. Veľké poďakovanie patrí pani z obchodného domu, ktorá sa s obrovskou vervou pustila do telefonovania s Europcarom a keďže sa jej zdalo, že doručenie kľúčika trvá neúmerne dlho, volala náhodne známemu, ktorý je v tejto spoločnosti na vyššom poste a zrejme ich jemne podráždila. Pri odovzdávaní auta sme boli milo upozornení na poplatok 150 dolárov za stratu kľúčika, na čo pokorne odchádzam a mlčím.

Noc trávime v nenormálne horúcej izbe nad hlavnou cestou za 350 pessos (17 €) na rovnakej ulici, ako sa nachádza hotel, kde sme trávili prvú noc. Hluk je naozaj ohromný, pretože okrem áut sa z obchodov priamo pod nami šíri muzika z obrovských reproduktorov do 02:00 ráno. Z každého obchodu, samozrejme, iná. Domáce časti Cancúnu (mimo hotelových rezortov) patria údajne medzi veľmi nebezpečné miesta, podľa pár cestovateľských blogov. My tento pocit nemáme ani počas večernej prechádzky pod našimi oknami. Párkrát sa tu preženie obrovský policajný džíp s húkačkami a sem-tam sme zazreli ako niekoho prehľadávajú. Inak je tu na môj vkus bezpečne.

Dnes nemáme žiadny špeciálny plán, vhodné by bolo nájsť chladnejšie a tichšie ubytovanie. Zrejme sa pôjdeme naposledy okúpať, ak pešo zájdeme až k moru. Vlastne plán máme. Je nutné obhliadnuť, kde sa nachádza autobusová stanica a ako často chodí autobus na letisko. Všetko zvládame cestou pri hľadaní posledného ubytovania, linka na letisko je luxusná a ide každých 30 minút za dobrú cenu, teda cca 6 € za oboch. Autobusová stanica v Cancúne je moderná a prehľadná.

Raňajkujeme v jednej zo zastrčených reštaurácií a pani nám odporúča ubytovanie za rohom. Dokonca je nám k dispozícii pochudnutý pán s imidžom bezdomovca. Má zmapované všetky možnosti v jeho teritóriu a pýta sa, akú cenovú kategóriu hľadáme. Hovorí jemne po anglicky, o našom ostrove Euro už počul, ale nevie, kde presne sa nachádza. Nevedel som, akým štýlom sa takéto služby kompenzujú, či je to v cene raňajok, ale dali sme mu zo slušnosti zhruba 10 pessos (50 centov). Cestou po schodoch sledujeme, ako ho recepčná vypláca papierovými bankovkami za prídel hostí.

Poslednú noc máme za 650 pessos (32 €) v úplne tichučkej, zastrčenej ulici. Keďže sme ešte nešli taxíkom (brutálne klimatizované staršie auto), necháme sa zaviesť do prístavu Cancun Puerto, ktorý netušíme, na čo slúži. Ide nám len o to byť bližšie k moru. Napokon vyrážame loďou na ostrov Isla Mujeres, ktorá premáva každých 30 minút a je pomerne veľká. Cena za spiatočný lístok nie je nijako závratná, zhruba 150 pessos (7 €) na osobu a plavba trvá možno 20 minút. Počas plavby atmosféru dotvára muzikantský párik, najviac boduje piesňou od The Doors – People are strange. Ostrov je vyslovene turistický a žije vlastným životom.

Naposledy si užívame pláž a more. Cestou naspäť sa po prvýkrát u Martinky hlásia žalúdočné problémy. Napokon zisťujeme, že to bol iba rýchlo vypitý ľadový džús a slnko. Mňa tieto problémy obišli úplne a deň zakončujeme v rovnakej reštaurácii, ako sme celý výlet aj začali. Máme ju cestou pešo z prístavu na ubytovanie.

Plánovaný odlet je o 14:00, takže máme cestou kopu času. Navštevujeme internetovú kaviareň, aby sme si urobili check-in leteniek, nakoľko American Airlines má túto službu dostupnú iba 24 hodín pred odletom. Príde nám to veľmi nepraktické.

Znovu máme problémy s časom, keď v kaviarni zisťujeme, že je o hodinu viac ako máme na telefónoch. Všetko sme však v pohode stihli, napriek znovu meškajúcemu letu z Chicaga. Letenky cez American Airlines na trase Wien-Cancun vychádzajú asi 700 € na osobu, čo je najlepšia ponuka, aká sa mi podarila za 3 týždne nájsť. Iberia, ktorá lieta do Mexika z Európy priamo vychádza o asi 200 € viac. 

• Chcete sa aj vy vybrať do Mexika? Poďte s nami na výlet v spoločnosti ďalších dobrodruhov rovnakej krvnej skupiny: Do Mexika s Dobrodruhom - výstup na Pico de Orizaba.