Glenkinchie: Putovanie za škótskou whisky

Whisky je zvláštny nápoj. Zažíva svoje vrcholy aj pády a neprestáva fascinovať svojou rozmanitosťou. Čím to je, že keď dvaja robia to isté, nikdy to nie je to isté – rovnaký materiál, rovnaký postup, dokonca rovnaké sudy. A napokon je výsledok aj tak vždy iný. 

Navštevovanie páleníc naprieč Škótskom je veľmi populárne najmä medzi domácimi, ale aj západnými turistami. Tí neraz merajú cestu cez pol sveta, aby sa stali súčasťou výroby „Aqua Vitae“, živej vody, ako ju v dávnych časoch nazvali prví výrobcovia. Táto séria článkov postupne priblíži čitateľovi jednotlivé miesta, kde vzniká a v priebehu času dôjde aj na samotnú podstatu výroby nápoja, čo ocenia najmä technicky zdatnejší. Takže nech sa páči, pohodlne sa usaďte ku kozubu, vezmite do ruky pohár a preneste sa na s nami na tieto čarovné miesta.

Úvod alebo nalejme si čistého... ehm, nápoja

Keďže Dobrodruh.sk je magazín o cestovaní a dobrodružstvách, nemá zmysel písať do šlabikára hĺbkové referáty z fyziky a chémie. Navyše technickejšia časť ešte len príde.

Whisky je alkoholický nápoj, ktorého počiatky výroby siahajú hlboko do stredoveku, ale ktorý sa vyprofiloval do súčasnej podoby až niekedy v priebehu 18. a 19. storočia. Vzniká z troch kľúčových ingrediencií: jačmeňa, z ktorého sa vyrobí slad, vody a kvasníc. Je to veľmi zjednodušene povedané, ale existujú dva druhy nápoja. Prvým je sladová whisky, ktorá vznikne iba z týchto troch surovín. Ide o produkt zväčša jednej pálenice, ktorý niekedy pochádza dokonca iba z jediného suda. Vyrába sa systémom várka-várka s pár výnimkami dvojstupňovou destiláciou. Druhou skupinou sú miešané whisky, ktoré sú zmesou sladových whisky z mnohých páleníc a s podielom tzv. obilnej whisky. Tá sa vyrába v kontinuálnych kolónach z ďalších obilnín okrem jačmeňa. Podstatou zmesí je vytvorenie uniformity, podstatou sladovej whisky je jedinečnosť. Aby sa dala whisky prehlásiť za škótsku, musí byť vyrobená v Škótsku a zrieť v dubových sudoch počas doby aspoň troch rokov. Sladové whisky málokedy idú pod obdobie zrenia desiatich rokov. Samozrejme celá oblasť je ďaleko komplexnejšia, pokrytá zákonmi a presahuje možnosti úvodu. Oblasti výroby sa dajú nahrubo rozdeliť na whisky z južných častí krajiny – Lowlands a Dumfries, Vysočiny na severe - Highlands, povodia rieky Spey – Speyside a napokon ostrovov, najmä Islay.

Glenkinchie

Našou prvou navštívenou pálenicou bola Glenkinchie. Objekt pálenice je zasadený v zelenom údolí, skrytý pri bežnom pohľade z okolitých ciest. Nachádza sa juhovýchodne od Edinburghu, v celkom dobrej dostupnosti verejnej dopravy. Charakterom stavby to nie je príliš typický objekt pálenice, založili ju v prvej polovici 19. storočia. Je to v súčasnosti jedna z posledných pracujúcich páleníc v oblasti Lowlands. Veľkosťou aj produkciou patrí medzi priemerné zariadenia. Pálenica má veľmi pekne zariadené rozľahlé priestory, ktoré poukazujú nielen na históriu výroby whisky, ale aj na poľnohospodárske zameranie regiónu južne od Edinburghu. Magnetom na oči bol najmä zmenšený model pálenice, je zostavený ako rez jednotlivými budovami. Názorne približuje modelmi zariadení a ostatným vybavením funkciu jednotlivých častí výroby whisky. Súčasťou miestnosti zákazníckeho centra, v ktorých sa čaká na prehliadku, je tiež model destilačnej aparatúry s dreveným kondenzátorom a starý Spirit Safe.

Autentické priestory, kde sa toto všetko prezentuje boli decentne bodovo nasvietené a s príjemnou akustikou. Samotná prehliadka až taká slávna nebola. Sprievodca  sa veľmi snažil a previedol skupinu jednotlivými časťami, ale na otázky príliš odborne odpovedať nevedel. Možno len nemal svoj deň alebo jednoducho treba mať šťastie na skúsenejšieho sprievod. Oproti iným páleniciam bolo príjemným spestrením zastavenie v jednej z miestností, ktorá mala na konštrukcii zavesený zvon. Na ten sa udieralo vždy na začiatku zmeny, kedy nastúpili do radu pracovníci pálenice a dostali po dúšku whisky. Takýto začiatok práce by sme si vedeli živo predstaviť v akejkoľvek práci. Jeden z návštevníkov bol vyzvaný do neho poriadne udrieť. Najskôr nesmelo ťukol, potom sa rozohnal a riadne zatriasol celou budovou. Nevystihli sme vhodný čas na návštevu - bola nedeľa neskoro popoludní, rmutovacia nádoba bola prázdna, kvasilo sa iba v jednej kvasnej nádobe a destilačné kotly boli chladné. Miestnosť na ochutnávanie bola zariadená z veľkej časti presvetlenými nikami. V nich sa nachádzali produkty Diaego z jednotlivých páleníc, keďže toto je spoločnosť, ktorá zariadenie vlastní. Na ochutnanie sme dostali po dva poháriky Glenkinchie a na porovnanie whisky Caol Ila. Bol to jednoznačný rozdiel delikátnej arómy nížiny a dymovej drsnosti z ostrova Islay. Bohužiaľ, práve odtiaľto z Glenkinchie máme minimum fotografií, keďže niekto zabudol nabiť fotoaparát a dokumentaristiku zabezpečila polorozpadnutá Nokia.

Prečo stojí za návštevu:
1. Jedna z posledných páleníc v Lowlands.
2. Pekný objekt, zasadený v príjemnom prostredí.
3. Skvele zariadené centrum s uvoľnenou atmosférou.
4. Model pálenice a množstvo ďalších objektov výroby, poľnohospodárstva a komplexnejšie spracovanie minulosti regiónu nížiny.
5. Príbeh zvonu a jeho použitie pri prehliadke.
Menej potešilo:
1. Príliš komerčne poňatá prehliadka skôr pre nezasvätených turistov, ktorí prechádzajú okolo.
2. Sprievodca mohol byť kvalifikovanejší - to je relatívne.
3. Zákaz fotografovania v priestoroch výroby s klasickým odôvodnením výparov, napriek utlmenej výrobe v čase návštevy.