Nemala by si lepšie isť až po škole? Nebude ti ľúto, že stratíš jeden rok, zatiaľ čo tvoji rovesníci už budú mať našliapnuté v práci? Celkom dobrý nápad, škoda že som to nespravil ja. Ty nemáš frajera? Tvoja mama mala v tvojom veku už tri deti.
S týmito a ďaľšími otázkami a názormi som sa stretávala predtým, ako som vyslovila svoje rozhodnutie ísť po bakalárskom štúdiu cestovať. Nikto tomu neveril a mnoho ľudí ma odhováralo, ale ja som tomu verila a som to nespravila. Nepodala som prihlášku na druhý stupeň a dobrodružstvo malo krok č. 1 za sebou.
Anglicko
Po bakalárskej skúške som hneď na druhý deň odchádzala do Anglicka za prácou, aby som mala nejaké peniaze na štart. Prácu sme si so sesternicou našli do jedného týždňa a pracovné leto v upršanom Anglicku mohlo začať. Príprava anglických raňajok, smažených Fish&Chips, či rôzne iné anglické fastfoody som pripravovala so skvelou partiou miestnych mladých ľudí.
Španielsko a Taliansko
Pracovné leto prešlo veľmi rýchlo a mne sa začal oficiálne môj RokOff. Kúpili sme si letenku do Bordeaux, vybavili zopár couchsurferov, pripravili fixy a stopom sme sa vybrali do srdca ŠpanielskaMadridu. Ako to pri stopovaní býva, stretli sme veľa otvorených ľudí, ktorí chceli prezentovať svoj kraj, a tak sme sa vďaka nim dostali na krásne miesta, ktoré sme vôbec nemali naplánované. Kochali sme sa oceánom na pieskových Dunách, či sledovali západ slnka z Pyrenejí a podobne.
Od septembra do februára ma čakal slnečný ostrov- Sicília a Taliansko, tak ako si ho predstavujete. Bláznivé cesty, chaos, neporiadok, ale oproti tomu veľa histórie, skvelá atmosféra, usmievaví ľudia a nesmiem zabudnúť na lichotivých a vášnivých Talianov. Palermo, v ktorom som strávila ako aupairka päť mesiacov som si zaľúbila. Nielen to, ale aj Sicíliu celú. Výborné jedlo, pouliční umelci, slnko.
Vietnam
Mojím snom bolo počas môjho roku opustiť hranice Európy a skúsiť aj niečo exotické. V ponuke dobrovoľníctva som objavila príspevok na prácu učiteľa angličtiny v Hanoji- hlavnom meste Vietnamu. V marci som už zaočkovaná a plná očakávaní docestovala do Vietnamu, kde je svet úplne iný ako ten, na ktorý som bola zvyknutá. Myslela som si, že Sicília je rajón skútrov, ale zase raz chyba- vo Vietname skúter používajú na prepravu všetkého- ľudi, okien, stromov, psov, prasiat a vlastne všetkého, čo vám napadne. Kým slneční Taliani vás bozkávajú pri každom stretnutí, vo Vietname tento zvyk nie je zaužívaný. Kvôli menším organizačným zmenám som nakoniec strávila dva mesiace v malom vietnamskom mestečku, kde som bola jediná neaziatka za celý môj pobyt- bola som takpovediac celebrita. Deti v škôlke voňali moje vlasy a „túžili sa dotknúť aspoň obruby mojich šiat“. OK, s tým trošku preháňam, ale bola som tam naozaj jediná, kto sa túžil v lete opáliť. Posledné dva týždne pobytu vo Vietname som strávila cestovaním po krajine. Veľa ľudí sa ma pýta otázku, ako som to sama zvládla, ale dnes je všade kopa cestovateľov a vždy sa nájde niekto na trávenie spoločného času. A okrem toho je niekedy dobré byť človeku samému. Takto som ponavštevovala zopár krásnych miest vo Vietname- Hoi Ann, či slávny Halong Bay. Povedala som si, že sa do Juhovýchodnej Ázie určite mnohokrát vrátim.
Švédsko a Poľsko
Vrátila som sa domov a nakoľko som už mala poslanú prihlášku na ďalšie štúdium, potrebovala som znovu peniaze. Spojila som prácu s cestovaním a stopom sme sa so sesternicou vybrali do Dánska, kde sme šesť týždňov zbierali jahody, spievali piesne, vyberali koše (dumpsterdiving), či hrali na gitare a spoznávali maličký ostrov Samsoe.
Svoj RokOff som od jeho začiatku plánovala ukončiť na Svetových dňoch mládeže, hlavne keď boli tento rok boli tak blízko- v Krakove. Vždy ma lákalo vidieť masy mladých ľudí, ktorí majú jeden smer, a tiež som chcela vidieť pápeža. Videla som aj mladých ľudí aj pápeža, ktorý mával z okna auta, keď prechádzal popri našej skupine.
V Dánsku som stretla Tomáša, chalana, ktorý ma zavolal na stopovaciu súťaž Lowcost Race. Natočili sme spolu krátke video a dostali sme sa do prvej desiatky. Potom začal súboj. Mali sme desať dní a vopred určených dvadsaťpäť miest. Spravili sme si plán a začali stopovaním. Za týchto desať dní sme precestovali sedem krajín a navštívili veľa krásnych miest, do ktorých by sme sa niekedy chceli vrátiť na dlhšie. Stretli sme veľa zaujímavých ľudí, ktorí nás vždy niečím inšpirovali a obohatili.
RokOff sa skončil a ja som začala život rutiny, na ktorú som sa trochu tešila až do momentu kedy začala. Už teraz plánujem ďaľšie cesty. Som rada, že som mala odvahu spraviť prvý krok, prekonať strach, lebo ako povedala raz Bethany Hamiltonová: „ Odvaha neznamená, že nemám strach, odvaha znamená že nenechám strach aby ma zastavil“
