 Aká je dánska krajina pre cyklistu? Vzhľadom na svoju plochosť by sa mohlo zdať, že veľmi fádna. Nie je to pravda. Pokiaľ začnete cestu na západnom pobreží, očaria vás nádherné pieskové duny a burácajúce more...
Pokiaľ ste sa hneď zorientovali a viete, že Jutský polostrov leží na severe Európy a oddeľuje Severné more od Baltického, boli ste veľmi pozornými žiakmi na hodinách zemepisu. Ak však vaše vedomosti rokmi vyprchali, vedzte, že Jutský polostrov (pre domácich Jylland) predstavuje pevninskú časť Dánskeho kráľovstva.
Ležia na ňom tri pätiny celého kráľovstva. Zvyšok sú ostrovy. Ich počet sa pohybuje okolo štyroch stoviek. Okrem iných k nim patrí aj najväčší ostrov na svete, Grónsko.
Severojutský ostrov je v príručkách pojem takmer neznámy
 Jutský polostrov je napriek jasnej polohe a ľahkej preskúmateľnosti geografickým rébusom. Na juhu ho ohraničuje 69 km dlhá nemecko-dánska hranica. Mys Grenen pri obci Skagen určuje jeho najsevernejšiu časť. Ak chcete uvidieť miesto, kde sa miešajú vody Baltického a Severného mora, teda dostať sa do spomenutého Skagenu, do cesty sa vám postaví prieliv Limfjord s nezameniteľne slanou morskou vodu. Z južného brehu na severný sa dostanete tunelom v Alborgu, cez viacero mostov, alebo pomocou niektorého z malých trajektov. Jednoducho prejdete na ďalší z dánskych ostrovov. Túto skutočnosť nezohľadňuje väčšina turistických ani geografických príručiek. Severojutský ostrov je pojem takmer neznámy. Hoci už čochvíľa oslávi svoje dvesté výročie. V roku 1825 celé územie pri Limfjorde od pevninskej časti oddelila silná búrka. Medzi osadami Agger a Thyboron, ležiacimi asi 50 km severovýchodne od mestečka Holstebro, existoval úzky pruh suchej pevniny, ktorý sa stratil.
Najhornatejšia časť vo výške 140 metrov
Jutský polostrov je administratívne rozdelený na sedem okresov (Aemter). Každý turistický sprievodca používa zjednodušené delenie podľa polohy na severné, južné, východné a západné Jutsko. Najhornatejšou časťou celého polostrova je centrálna časť. Pojem „najhornatejšia“ časť znamená, že sa tu dvíhajú kopce do výšky asi 130 až 140 m nad morom. Ak k tomu pripočítame ešte veľké plochy pomerne plytkých jazier, bude obraz o najčlenitejšej časti Dánska hotový. Západné a severné pobrežie lemujú pieskové duny a obmýva ho studené a búrlivé Severné more. Východné pobrežie je lesnatejšie a ponúka oddych pri pokojnejšom Baltickom mori.
Aká je dánska krajina pre cyklistu?
 Vzhľadom na svoju plochosť by sa mohlo zdať, že veľmi fádna. Nie je to pravda. Pokiaľ začnete cestu na západnom pobreží, ako som už spomenul, očaria vás nádherné pieskové duny a burácajúce more. Veľmi kvalitné cesty sledujú pobrežie. Rovnako kvalitné smerujú ďalej do vnútrozemia. Čím viac sa vzdialite od brehov mora, tým viac krajina naberá poľnohospodársky charakter.
Prvá vec, ktorá našinca prekvapí, je neexistencia dedín v našom ponímaní. Názvami, pod ktorými by sme hľadali dedinu, sa tu označujú statky a majere. Budovy typické svojím červeným tehlovým obkladom a dokonalou čistotou. Napriek tomu, že vedľa seba stojí maštaľ pre hovädzí dobytok, stodola pre poľnohospodárske stroje a nízky obytný dom, všade je poriadok. Od cesty usadlosť oddeľuje živý plot, nízky trávnik a záhony kvetín. Pri väčšine usadlostí nechýba žrď s vlajúcou dánskou vlajkou.
Pokiaľ navštívite skutočnú dedinu, bezpochyby v nej nebude chýbať kostol. Starý kostol. Románsky alebo gotický. Najnovšie kostoly tu postavili niekedy v 19. storočí. Tých je však v dedinách ako šafranu. Dánsky autor Rudolf B. Johansen vo svojej knihe Umenie okolo nás (Kunst und Umwelt, slov. Obzor 1970) píše: Dánska gotika je pokojná a skromná. Dánskym meradlom je zdržanlivosť... Ešte dnes to možno zistiť na dómoch v dánskych provinciách, a dánska tehlová gotika predsa nikdy nedosiahla dokonalosť veľkých katedrál, ktorých formát je takým podstatným mementom ich pôsobivosti.
Architektúra skromná rozmermi, obrovská prívetivou pohodou
To, čo platí pre gotickú architektúru, je možné parafrázovať pre dánsku architektúru všeobecne. Honosnejším dojmom pôsobia len niekdajšie sídla domácej šľachty a súčasné paláce kráľovskej rodiny. Obyčajná architektúra je skromná rozmermi, obrovská svojou prívetivou pohodou. Dáni majú záľubu vo vytváraní zátiší v okolí svojich domov. Akoby mimochodom naaranžujú stoličky a stolík na priedomí spolu s kvetmi či krhlou na polievanie. V menších mestách platí zásada „čo je staré, to je dobré“. Zachované stredoveké centrá miest sporadicky dopĺňajú domy z prelomu 19. a 20. storočia. Výnimočne moderná architektúra. Samozrejme, dokonale ladiaca so svojimi podstatne staršími susedmi.
Obrazu našich miest sa najväčšmi približuje druhé najväčšie dánske mesto Aarhus. Leží na východnom pobreží Jutského polostrova a k jeho odlišnej atmosfére prispel jeden z najfrekventovanejších prístavov. Nájdete tu najväčšiu dánsku katedrálu, Katedrálu sv. Klementa. Nádherne zdobenú nástennými maľbami a krásnym gotickým interiérom. Mimo hlavnej pešej zóny (Soendergade) je možné priamo v centre vidieť zabudnuté a zanedbané dvory. Najmä však veľa cudzincov a prisťahovalcov.
Dánska imigračná politika je veľmi reštriktívna. Získať dánske občianstvo je takmer nemožné. Nie je sa ani veľmi čomu čudovať. Byť poddaným Dánskeho kráľovstva znamená užívať si sociálne výhody, o ktorých mohli snívať len vizionári dokonalej komunistickej spoločnosti. Aarhus okrem svojej „európskejšej“ podoby ponúka aj niečo pôvodne dánske. Vikinské múzeum a Den Gamle By (Staré mesto). Skanzen, ktorý vznikol v roku 1914 a na prenesených objektoch dokumentuje unikátne pôvodné dánske historické mestské centrum.
Bicyklom na najvyšší vrch Dánska
Samotné bicyklovanie nie je v Dánsku žiaden problém. Dokonca aj na najvyšší vrch kráľovstva sa dostanete bicyklom. Z dedinky Yding popri kostole pri kukuričnom poli. Asi v polovici stúpania som kamarátovi povedal, že ho počkám o kúsok vyššie na tom nízkom hrebeni. Nechcel som zastavovať v polovici stúpania a myslel som si, že na vrchol došliapeme spolu. Ten nízky hrebeň bol najvyšším vrchom Dánska. Tak som ho tam počkal.
Cesty sú vo výbornom stave. Veľmi dobre označené. Jediný problém, ktorý treba vyriešiť pred odchodom, je zabezpečiť si podľa možnosti čo najaktuálnejšiu a najpodrobnejšiu mapu a základné náhradné diely na bicykel. Ak by ste totiž prepočítavali dánske ceny cez kurz slovenskej (pre adaptovaných cez euro) a dánskej koruny, zistíte, že všetko je veľmi, ale naozaj veľmi drahé. Kaziť si dobrý pocit z tejto nádhernej krajiny lamentovaním nad našou sociálno-ekonomickou zaostalosťou nestojí za to.
prevzaté z Inland.sk
Diskusia (0) |
"Myšlienka na starobu mi bola vzdialená. Predstava, že by som mal niekedy žiť ako dôchodca, mi bola smiešna. Vždy som bol presvedčený, že padnem v boji s prírodou a supy to vybavia namiesto pohrebného ústavu. Nuž - nestalo sa tak a ja som zostarel. Asi by som mal závidieť spolužiakom, ktorí pokojne užívajú svoj tuk a pravidelne si vyberajú dôchodok. Asi by som mal závidieť aspoň vo chvíli, keď cítim príchod staroby a strácam schopnosť pracovať. Ja ale viem, že ich obzor je úzky, ich starosti malicherné, pretože ich rozžiali len nedostatok alebo zhoršená kvalita piva. Myslím, že musia cítiť úžasnú prázdnotu, keď si premietnu život, ktorý žili. Živorenie za písacími stolmi, "veľké boje" úradníckych intríg, keď niekto niekoho nezaslúžene "preskočil"... Kto z nich, kto z ľudí, ktorých poznám, mal krajší život ako bol ten môj?"
