 Andorra je najväčší z európskych miništátov. Kľúčovým slovom pri plánovaní jej návštevy je pre 90% turistov nákup. Andorra nepozná colné poplatky. Ceny by mali byť výrazne nižšie ako kdekoľvek v Európe.
Slovák by mal svoju cestu do Andorry za nákupmi dobre zvážiť. Prečo sem cestovať? Dôvodom sú Pyreneje, určite. Pre vidiecku architektúru, asi áno. Pre pocit, že raz budete môcť povedať, aj v Andorre som bol/a, ak ste náruživý cestovateľ, potom určite. Aby som však nehanil tamojších obchodníkov, alkohol, cigarety a cédečká sa tu kúpiť určite oplatí. Možno aj luxusné motorové vozidlá, ktoré tu ponúkajú hádam na každej tretej ulici v hlavnom meste Andorra la Vella, ich ceny so slovenskými však nemám odvahu porovnávať.
Andorra je sama osebe zaujímavý štátik. Leží na východnom predpolí Pyrenejí, na hraniciach Francúzska a Španielska. Najnižšie položené miesto krajiny sa nachádza v nadmorskej výške 800 m, samotné hlavné mesto o 200 m vyššie. Napriek neveľkej rozlohe patrí medzi najstaršie štáty Európy, pretože staré písomné pramene o nej rozprávajú už v 9. storočí. Andorra la Vella, správne sídlo, dnes hlavné mesto, bola založená v roku 839. Štát vznikol na základe kompromisnej dohody medzi španielskym biskupstvom v Seo de Urgel a francúzskym rodom Foix, usadeným na juhu Francúzska. Do dnešného dňa na základe tejto dohody Andorra platí tzv. tribút vo výške 9 frankov a 60 centimov právnemu nástupcovi kniežat z Foix, teda francúzskemu prezidentovi (žiaľ, prepočet na dnešné euro som nebol schopný dať dokopy) a španielskemu biskupstvu naturálnu daň zahŕňajúcu šunku, kačice a husi.
V skutočnosti Andorru spravuje tzv. generálna rada, ktorá má dvadsaťštyri členov, z ktorých dvanásti zastupujú francúzsku stranu a dvanásti španielsku. Takto to možno vyzerá, že Andorra nemá ani vlastných občanov. Takmer to môže byť pravda. Občanom Andorry sa môže stať obyvateľ, ktorý tu trvale býval posledných dvadsať rokov, alebo dieťa, ktoré sa tu narodilo a jeho predkovia sú občanmi Andorry minimálne v troch generáciách. Hoci stať sa občanom Andorry je viac ako ťažké, jedným z jej vládcov bol ruský emigrant Boris Kosirev. To je však už ďaleká minulosť. Generálna rada zasadá v Casa de la Vall, v Dome dolín, budove nachádzajúcej sa v hlavnom meste Andorra la Vella. Trochu neobvyklý názov sa viaže k siedmim farnostiam, ktoré tvoria Andorru. Každá farnosť obýva jednu dolinu. A každá farnosť uložila svoje „štátotvorné“ dokumenty do skrine, ktorá sa nachádza v Dome dolín. Do skrine, ktorá je zatvorená siedmimi zámkami. Jedna zámka za jednu dolinu. Skriňa s tými najcennejšími písomnými pamiatkami sa môže otvoriť len za prítomnosti siedmich zástupcov andorrských dolín. Za týchto okolností už neprekvapí návštevníka fakt, že Andorra si ako svoje heslo zvolila slová: Udatnosť, jednota, sila.
Výraznému rozvoju Andorry pomohol turistický ruch v druhej polovici 20. storočia. Francúzi aj Španieli dobudovali svoju diaľničnú sieť tak, aby sprístupnila tento vysoko položený štátik a Andorra bola nútená zriadiť svoju políciu. Zhruba do 50. rokov minulého storočia tu neexistoval žiadny mocenský orgán udržiavajúci poriadok. Súdne orgány áno. Odsúdeným dodnes dávajú možnosť vybrať si, či si trest odňatia slobody pôjdu odpykať do Francúzska, či do Španielska. Preferovanejšie sú vraj francúzske väznice pre svoj liberálnejší postoj k väzňom.
Hoci najnavštevovanejším miestom je hlavné mesto Andorra la Vella, to najkrajšie z celého štátika možno nájsť na vidieku. Dedinky majú zachovanú pôvodnú architektúru kamenných domov s prevísajúcimi strechami, drevenými alebo železnými balkónmi. Takmer všade na vidieku sa dodnes zachovali románske kostoly vo svojej pôvodnej podobe. Turistické informačné kancelárie odporúčajú návštevu Sant Romá de les Bons, Sant Cerni de Nagol, Climent de Pal, Santa Coloma, alebo svätyne Meritxell.
Môj najkrajší zážitok z Andorry sa viaže práve ku kostolu. V Andorre la Vella je kostol Sant Estere. Keď príde do kostola čo i len jeden človek, organista, ktorý tam sedí po celý čas, začne hrať. Živá organová hudba bude hrať počas celej jeho návštevy. V Írsku som zažil reprodukovanú organovú hudbu v kostole. Tu som zažil organový koncert pre jedného poslucháča. Bolo to úžasné.
Foto: autor
Diskusia (0) |
"Myšlienka na starobu mi bola vzdialená. Predstava, že by som mal niekedy žiť ako dôchodca, mi bola smiešna. Vždy som bol presvedčený, že padnem v boji s prírodou a supy to vybavia namiesto pohrebného ústavu. Nuž - nestalo sa tak a ja som zostarel. Asi by som mal závidieť spolužiakom, ktorí pokojne užívajú svoj tuk a pravidelne si vyberajú dôchodok. Asi by som mal závidieť aspoň vo chvíli, keď cítim príchod staroby a strácam schopnosť pracovať. Ja ale viem, že ich obzor je úzky, ich starosti malicherné, pretože ich rozžiali len nedostatok alebo zhoršená kvalita piva. Myslím, že musia cítiť úžasnú prázdnotu, keď si premietnu život, ktorý žili. Živorenie za písacími stolmi, "veľké boje" úradníckych intríg, keď niekto niekoho nezaslúžene "preskočil"... Kto z nich, kto z ľudí, ktorých poznám, mal krajší život ako bol ten môj?"
