Bangladéš je jedna z najchudobnejších a najľudnatejších krajín sveta. Na rozlohe len o trošičku viac ako rozloha bývalého Československa žije viac ako 160 miliónov ľudí.
Po dlhých rokoch nudného stereotypného života na našom malom (aj keď krásnom) Slovensku, kdesi v šedi obyčajného dňa žijem svoj malý ľudský osud som sa jedného dňa rozhodol odstrihnúť z nite každodenného chodenia do práce a rozhodol som sa vycestovať za hranice všedných dní.
Pomohla mi k tomu tak trochu náhoda v podobe ponuky ktorú som dostal, a to ponuka vycestovať na niekoľko dní do takých krajín ako je Bangladeš, Bhután, a indický Darjeling a takáto ponuka sa jednoducho neodmieta. Po dlhodobých prípravách, predexpedičných stretnutiach a absolvovaní všetkých možných očkovaní prišiel deň B, kedy som sedel s mojimi expedičnými druhmi na letisku vo Swechate pred gejtom číslo 14 a popri čakaní na lietadlo som jedol svoj obľúbený desiatový chlebík s maslom od Natálky. Nebol by som to ja keby moja cesta z bodu A do bodu B bola jednoduchá. Pristanie v Dháke, hlavnom meste Bangladéšu sa kvôli veľkým mrakom nekonalo a museli sme to po hodinovom krúžení nad mestom otočiť a pristáť v indickej Kalkate. Tam sme asi hodinu čakali v lietadle než sme opäť vyštartovali smerom k očakávanej Dháke. Tento krát to už vyšlo a šťastne sme pristáli na pôde republiky Bangladéš. Už z okna lietadla to vyzeralo dolu všelijako a realita po pristáti bola ešte horšia.
Republika Bangladéš
Bangladéš je jedna z najchudobnejších a najľudnatejších krajín sveta. Na rozlohe zhruba 148 000 štvorcových kilometrov (čo je o len o trošičku viac ako rozloha bývalého Československa) žije viac ako 160 miliónov ľudí. Jedná sa vlastne o deltu dvoch svetových veľtokov, Gangy a Brahmaputry a niekoľkých ďalších riek a kanálov, až 7 percent krajiny tvoria vodné plochy a priemerná nadmorská výška krajiny je len 10 metrov nad morom. Hlavné mesto Dháka má asi 13 miliónov obyvateľov a v súboji ohľadom znečistenia niekoľkokrát úspešne remizovala s takými hráčmi ako je New Delhi alebo Káhira. No čo už, poďme do boja.
Teplota vonku okolo 35 stupňov, vlhkosť 99 stupňov, takže najlepšie čo sa dá urobiť je čo najskôr s tohto mesta utiecť. Navštevujeme ešte nevyhnutné pamiatky v meste -betónovú pevnosť bangladéšskeho parlamentu - dielo estónskeho židovského architekta Louisa Kahna, nejakú pamiatku z doby Veľkých Mughalov ktorá sa mi ale zdá, v porovnaní z pamiatkami od týchto pánov ktoré zanechali v Indii, ako domček záhradníka, Arménsky kostol kde dokonca zastihneme aj nejakú tú pobožnosť. Všade kde sa len pohneme sme obrovská atrakcia a každý človek sa pri nás zastaví a vyslovene na nás čumí ako keby sme boli z Marsu. Niekoľko desiatok detí nás doprevádza na každom kroku, sme proste úplní exoti.
Dháka
Presúvame do miestneho prístaviska Dhaka Shagharghat River Terminal kde medzi 20 obrovskými trajektami hľadáme práve ten náš, ktorý nás ma dnes v noci viesť dole prúdom rieky Brahmaputra ktorá sa tu ale volá Jamuna na juh krajiny. Vlastne až tu v prístave dostávam civilizačný šok z tejto krajiny a to pri pohľade na to obrovské množstvo ľudí, chaosu, špiny a biedy. Našťastie čoskoro nachádzame našu Archu záchrany a naloďujeme sa na našu loď. Pohľad do podpalubia tohto kolosu tak trochu pripomínal podpalubie otrokárskych lodí, obrovské množstvo ľudí sediacich alebo ležiacich na zemi s rezignovaným výrazom tváre. Našťastie my máme zabezpečené skromné kajuty na najvyššom poschodí trajektu a tak sa rýchlo ubytujeme a prechádzame po prove lode a ďalšie dve hodiny čakáme kým loď konečne vyštartuje. Ešte niekoľko minút pozorujeme pohyb po rieke a svetlá plávajúcich lodí ktoré míňame a svetlá veľkomesta ktoré opúšťame. Nad večerným Bangladéšom vychádza mesiac ktorý je zhodou okolností práve v splne a tiene modliacich sa moslimov na prove trajektu pod okrúhlym mesačným kotúčom zostane dlho v mojej pamäti. Unavený padám na jednoduchú posteľ a zobúdzam sa až nasledujúce ráno okolo 8.00. Vybehnem na provu lode a pozorujem pod vychádzajúcim slnkom široké koryto rieky, lesy paliem a iných stromov na brehoch, občas nejaký ten domček zo strechou z vlnitého plechu, množstvo malých lodičiek plávajúcich tam a spať, obrovské prepravisko dreva z najväčšieho mangrovníkového pralesa sveta a musím uznať že táto krajina má svoj skrytý pôvab. Za cca hodinu už stojíme v našom prístave Holarhát River Terminál a opúšťame trajekt.
Bagerhat
Čaká nás doprava mikrobusom do mesta Bagerhat, mesta 60 mešít zapísaného aj na liste svetového dedičstva UNESCO. Navštevujeme miestne mešity ale stále sa nemôžem ubrániť dojmu že všetky tieto budovy a pamiatky sú v porovnaní z pamiatkami na aké som zvyknutý v Indii len také malé chatky, ale nevadí, prišiel som, videl som a možno aj prežijem. Potom ideme do mestečka Mongla, ničím nezaujímavého špinavého mestečka na brehu rieky kde prenocujeme v najluxusnejšom (jedinom) hoteli tohto mesta a ráno vyrážame prenajatou loďou na plavbu do Sundarbanu , najväčšieho mandrovníkového pralesa sveta. Sám neviem čo to znamená ale znie to dobre.
Tu nás čaká zástavka v informačnom centre asi národného parku, farma na krokodíly, vychádzka po pralese a návšteva miestnej dedinky. Všetci sme sa aj tak z celého dňa najviac tešili na ..dedinu prostitútok... osadu na brehu rieky v ktorej vraj žijú len prostitútky, ktorú sme chceli navštíviť pri ceste naspäť, ale náš miestny sprievodca tam ani nezastavil loď a so strachom v očiach nám vysvetľoval že je to ,,very dangerous,, a tak sme museli ísť ďalej, len smutno pozorujúc tiene prostitútok ktoré nám mávali od chatrčí, no čo už, snáď nabudúce.
Mongla
V Mongle dostávame správy z domova o výsledku našich parlamentných volieb a tak sa rozhodujeme že hneď po príchode do Dháky zažiadame o štátne občianstvo Bangladéšu. Cesta naspäť do Dháky bola tiež veľmi zaujímavá. V hlavnom meste Bangladéšu bol vyhlásený štrajk a tak ľudia z celej krajiny išli v rámci národného folklóru na štrajk do hlavného mesta. Vláda ale demokraticky zakázala vstup do mesta a uzavrela všetky cesty do Dháky či po vode alebo po suchu a strážila ich vojakmi a policajtmi. No paráda. Čakanie v hoteli na koniec štrajku sa menilo na nočnú moru v ktorej nám odlietalo lietadlo do Bhutánu a my sme v ňom nesedeli. Nakoniec nevydržíme čakanie a vyrážame mikrobusom smerom na Dháku. Došli sme len do prístavu Kaurakadi kde čakajú lode a obrovské množstvo ľudí už niekoľko hodín a možno aj dní na koniec štrajku a tak my čakáme s nimi.
Na šťastie len asi hodinu a potom príde dobrá správa že zákaz cestovania do Dháky bol zrušený a policajti otvárajú brány k trajektom. V tom okamihu sa nahrnú stovky keď nie tisíce čakajúcich ľudí na najbližšie možné plavidlá a snažia sa čo najskôr odtiaľto vyplávať. Aj my sa naloďujeme na trajekt ktorý (ako všetky plavidlá navôkol) miesto lode skôr pripomína vrak vytiahnutý zo dna. Trajekt sa naplní do posledného voľného miestečka a preťažená maketa lode nakoniec naozaj aj vypláva. Trochu tŕpneme kedy pôjdeme ku dnu no nič sa nedeje a my plávame ďalej. Čaká nás asi hodinová plavba podvečerným Bangladéšom ktorá je ale svojim spôsobom veľmi zaujímavá a pekná. Sledujeme ľudí pracujúcich na brehu, rybárov ťahajúcich siete, stretávame a mávame trajektom a lodiam plávajúcim oproti. Oproti nám, na prove našej lode sa na nás díva v tichom nemom úžase asi 150 ľudí. Občas to niektorý s nich nevydrží, podíde k nám, spýta sa nás odkiaľ sme. My flegmaticky odpovieme že zo San Marina, dotyčný sa spokojne vráti do davu s víťazným úsmevom na tvári a s potriasaním hlavy a plavíme sa spokojne ďalej, fotíme západ slnka nad riekou a vychutnávame si naše posledné minúty v Bangladéši.
V tom čase sa kúsok od nás potápa podobný preťažený trajekt a 35 ľudí zahynie, ale to sa dozvieme až z večerných televíznych správ.
Bhután
Vylodenie v prístave Mawaghat a ešte asi hodinová jazda autobusom zo šialeným šoférom až do Dháky, nasleduje jedna rýchla sprcha, večera takmer o polnoci a ráno o 6.00 odchádzame na letisko pretože nás čaká nás ďalší cieľ - magická himalájska krajina Bhután. Bhután, perla Himaláji ukrytá vysoko v horách, krajina ležiaca medzi Tibetom a Indiou, krajina kde čas stojí v pokoji, a kde sa príroda a náboženstvo kombinujú navzájom. Budhistické kráľovstvo skryté ako bájna Shangri-La za hrebeňmi vysokých Himalájí kde panenské vrcholy tu siahajú až do výšky 7 kilometrov a pod strmými ľadovcovými stenami sa rozprestierajú alpské vysočiny padajúce do hmlistých lesov. Horské potoky sa prerezávajú roklinami na ich ceste nadol do teplejších údolí. Pre miestnych ľudí, ktorí vždy viedli svoj život s princípmi Mahajánového budhizmu je Bhután rajom na zemi, kde rešpekt voči životu, v jeho mnohých inkarnáciách, trvá ako krajina sama.
- zajazdy do Bangladéšu ponúka CK Sancho
