Bhután

Lietadlo spoločnosti DRUK AIR s krásnymi letuškami a s nami na palube letí do Bhutánu. Po našej ľavej strane sa črtá obrovský masív Kangchenjungy, tretej najvyššej hory tejto planéty.

Ako to už býva pri mojich potulkách svetom nič nie je jednoduché a pristátie v Pare, na jedinom letisku v Bhutáne sa akosi nekoná, nakoľko v Pare prší a pre husté mraky nemôže lietadlo preštrikovať cez veľké doliny a nájsť svoje letisko. Piloti sa o to niekoľko krát pokúšajú a napokon to otáčajú hádajte kam? No predsa do Kalkaty. Opäť pristávame v Kalkate tento krát nás už pustia aj z lietadla až do tranzitu, kde naštvaný, hladný a smädný čakáme asi tri hodiny kým nás opäť nenaženú do lietadla.

Prelet okolo masívu Kangchenjunga

Opäť ďalší pokus pristáť v Bhutáne, ale pre veľké mraky a dážď tam dolu sa happy-end odkladá a piloti to otáčajú naspäť do špinavej Dháky odkiaľ sme ráno odleteli (veselo míňajúc posledné bangladéšske groše v miestnom free shope na lacný alkohol). Sme trochu rozčarovaní a sklamaní, drahý permit na každý deň pobytu v Bhutáne sa rozplýva v tme podvečernej Dháky a naše sklamanie s toho že ešte nie sme v tom bájnom kráľovstve nezjemní ani pobyt a prenocovanie v najluxusnejšom hoteli v ktorom som doteraz spal. Ráno o 6.00 ale opäť ideme na letisko a opäť štartujeme smerom k Bhutánu. Tento krát je ale počasie krásne, Kangchenjunga ešte krajšia ako včera a my pomaly klesáme hlbokými zelenými dolinami Bhutánskeho kráľovstva. Už z lietadla vidieť krásnu a svojskú architektúru Bhutánu, veľké niekoľko poschodové farmárske domy, niečo ako malé pevnosti, zelené úbočia hôr ako vystrihnuté zo Švajčiarska, no proste paráda, pristávame a kocháme sa krajinou. Tu nás už čaká miestny sprievodca Tenzing, (nakoľko do Bhutánu sa dá cestovať iba s miestnou cestovkou a miestnym sprievodcom), nasadáme do mikrobusu a vyrážame na prehliadku 40 km vzdialeného hlavného mesta Thimpu.

Národný čorten

Úplne najkrajšie na celom Bhutáne je to že väčšina obyvateľov nosí oblečený naozajstný Bhutánsky národný kroj, chlapi ženy deti, je to neskutočné a som s toho očarený, nie je to len filmová kulisa ale realita. Ako prvý navštívime Národný čorten, budhistickú pamiatku postavenú v roku 1974 na počesť tretieho kráľa Bhutánu, potom navštevujeme miestnu mini zoo nad mestom kde si chovajú národné zviera Bhutánu ,,Takin ,,niečo ako kríženec kravičky s kozou, navštevujeme miestny skanzen kde prekutrávame farmársky dom od spodku až po strechu, dostávame požehnanie v najposvätnejšom kláštore v Thimpu, podporíme miestnu ručnú výrobňu papiera a vyrážame naspäť do Para. Ubytovaní sme v luxusnom rezorte. Večer sa ešte vyberiem fotografovať západy slnka nad miestnou pevnosťou ,,Dzongom,, pričom ma trochu ponaháňa strážny pes, ale nakoniec šťastne ujdem pred zbabelým dohryzením a vraciam sa na hotel.

Treking ku kláštoru Takstang Gompa

Skoro ráno vyrážame na vrchol našej cesty - čaká nás ľahký treking ku kláštoru Takstang Gompa - Tigriemu hniezdu - budhistickému chrámu nalepenému na skale vysoko 600 metrov nad údolím, ktorý založil a kde vraj aj meditoval samotný Padmasambava = Guru Rinpoče. Výstup je to pekný, výhľady ešte krajšie a samotný kláštor prilepený na skalnom útese ako lastovičie hniezdo naozaj nemá chybu. Je to silný zážitok. Cestou naspať do Para sa zastavujeme v najstaršom kláštore Bhutánu, nasleduje návšteva pevnosti Paro Rinchen Pong Dzong, pevnosť ktorú som bol fotiť včera večer, administratívne sídlo distriktu Paro a takisto kláštor s asi 200 mníchmi ktorí sa práve pripravujú na nejaký festival a nacvičujú si tance. Keďže je poobede zamračené, začína popŕchať a fúka silný vietor uvítame tradičný horúci kúpeľ v miestnych kúpeľoch.

V starom sedliackom dome nás čaká 6 drevených kadí s vodou vyhriatou rozhorúčenými kameňmi. Vrháme sa do vody a miestna tetuška nám dokladá veľkými kliešťami horúce balvany keď máme pocit že sa voda trochu ochladila. Super zážitok, vyhrievame sa, užívame si to a vo vode dopíjame zvyšky domácich zásob. Vďaka Ti Jahmal. Náš čas v Bhutáne sa pomaly ale isto naplnil a tak nasledujúce ráno nakladáme batožiny do auta a odchádzame na hranicu s Indiou. Cestou sa ešte zastavujeme v miestnej strednej dievčenskej škole na rannom mítingu školy. Na dvore školy je nastúpených asi 200 žiačok v školských uniformách a celý učiteľský zbor oblečený samozrejme v národných krojoch. Po krátkom úvodnom preslove jedného z učiteľov nasleduje preslov nejakej žiačky (asi najväčšej bifľošky školy) potom nasleduje ranná spoločná modlitba a na záver spievanie štátnej hymny. Neskutočné, mám s toho husiu kožu na tele a hanbím sa to fotiť, jeden z najsilnejších zážitkov v Bhutáne.

Darjeling

A potom nasleduje nekonečná jazda zelenou krajinou, milióny serpentín a úvratí, zato krásne výhľady do hlbokých dolín až napokon strmo klesneme na rovinu indického subkontinentu v mestečku Phuentsholing kde prechádzame hranicu s Indiou. Nasledujú imigračné formality a už sme v druhej najľudnatejšej krajine sveta ako šibnutím čarovného prútika a je to naozaj poznať. Smrad špina a neznesiteľná teplota sú opäť našimi spolucestujúcimi a tak čo najrýchlejšie prenajímame jeep, nakladáme batožinu na strechu a už vyrážame smerom k Indickým Himalájam do hlavnému mestu čaju - Darjelingu. Darjeling bol v 19 storočí tzv. horská stanica indických kolonizátorov kde v horúcich letných dňoch tu trávili rodiny anglických vojakov oddych v príjemnom prostredí hôr, ďaleko od rozhorúčenej indickej roviny. Od roku 1841 tu Briti začali pestovať aj čaj a príjemná klíma Darjelingu slúžila aj ako sanatórium bielych dobyvateľov Indie. Do Darjelingu prichádzame až neskoro v noci, s ťažkosťami hľadáme nejaké voľné miesta v hoteloch, nakoniec zaspávame v hoteli piatej cenovej skupiny s groteskným názvom ,,Charlie Chaplin,,.Celý Darjeling až na dve/tri výnimky bol pre mňa tak trochu sklamaním. Možno je chyba vo mne a v mojej fantázii kde som si ho predstavoval ako malé pokľudné himalájske mestečko (niečo ako Manali alebo Dharamsala v indickom štáte Himachal Pradéš) len obklopené čajovými plantážami, namiesto toho bol Darjeling veľké hlučné a špinavé mesto, stále v opare a v prachu, plné hlučných indických turistov a v noci plné zavýjajúcich psov.

Medzi pozitíva tohto mesta patrila návšteva miestnej zoo kde sme mali možnosť vidieť na vlastné oči množstvo zvierat žijúcich v Himalájach a v Indii, a takisto návšteva miestneho himalájskeho múzea s peknou expozíciou a s miestom kde bol spopolnený Tenzing Norgey, prvý človek ktorý stál v roku 1953 na vrchole M.Everestu spolu s Novozélanďanom Edmundom Hillarym. Ďalším svetlým bodom bol výlet na čajové plantáže, kde sme sa mali možnosť poprechádzať po ozajstnej čajovej plantáži, dotknúť sa ozajstného čajového kríku, odfotiť sa s ,,ozajstnými,, zberačkami čaju a kde nám milé tetušky v malom drevenom bufetíku uvarili na plynovom variči ozajstný pravý čaj z Darjelingu ktorý chutil naozaj nadpozemsky. Po 3 dňoch pobytu v Darjelingu balíme, nasadáme do jeepu smerom na letisko v meste Bagdogra, odkiaľ prelietame na krídlach leteckej spoločnosti Jet Airways do hlavného mesta Indie - New Delhi , nasleduje povinná jazda z letiska popri bráne Indie - India Gate na Main Bazár, hlavnú tepnu miliardovej Indie, posledný podvečer v epicentre epicentier, rikše, kravy, trhy, chaos, vône a chute Indie, čakajú nás posledné nákupy suvenírov, ale hlavne tradične priateľská hipies atmosféra tohto miesta a o polnoci odchádzame na letisko a lúčime sa zo šialenou a nepochopiteľnou Indiou a odlietame domov. - ak chcete navštíviť Bhután osobne, viac sa dozviete TU