Botswana je obecne plochá ako doska stolu, len občas je jeho obrus mierne zvlnený. Ciest je tu pramálo, ale predsa len sú. Aby som začal pekne poporiadku, tak náš Africký trip začal v Juhoafrickej republike v mestečku zvanom Johanesburg.
Tu len okolité slamy načítajú viac ľudí než je ich v mojej rodnej zemi. Je to tiež aktuálna prebývajúca poloha mojho bratranca Martina, ktorý bude takmer celú cestu našim sprievodcom, kedže má afriku zbehnutú na motorke a jeho supr fotky nájdte na www.malec.name/martin Presné zloženie našej grupy je nasledovné: teta a strýko Angela a Jan, teta Lenka, bratranec Martin a Ja, teda David. Rozloženie úloh : Angela, Lenka a Ja čo príde plus varenie, Jendo je šofér Toyoty HiLux, Martin jazdec na BMW 1150 GS Adventure. Po príchode začínajú pripravy, nákupy a vybavovanie dokladov pre auto, Martin sa nám smeje že sa nevieme pobaliť. Inak si užívame jeho pohostinnosti, ráno pečieme čerstvé pečivo v rúre, aspoň sa to podobá na to naše. Pri večerných nákupoch sa ujasňujú fámy o bezpečí Jo’burgu. Na červenú sa po zotmení nezastavuje, pred vstupom do baráku najskor kontrola okolia a podobné vtipné formality. Až keď sa za človekom zaklopia ťažké vráta s elektrickými drátami, už sme v pohodlí a bezpečí domova. Po pár dňoch strávených prípravami vyrážame do okolitých parkov, kde prvý krát ochutnávame stanovanie medzi prítulnými divokými zvieratkami. Po zotmení stačí zo stanu zasvietiť a plejáda svietiacich približujúciach bodov signalizuje nefalšovanú divočinu a zároveň trénuje moje zvierače. Stany máme zatiaľ tri. Jeden strešný kde spia dámy, a jeden jednočlovekoidný Martinov a jeden luxusný viacmiestny pre mňa a strýka.
Gaborne, Kubu Island
Po vybavení papierov na auto sa vydávame do Botswany, prvým cieľom sú rodinní známi doktori v hlavnom meste Gaborone, kde trávime večer a tiež trávime večeru alá pečené rebierka. Posledné fixy na aute (strýko pripája náhradnú nádrž s naftou, ktorú sme naštastie nikdy nepoužili) a vyrážame za prvou vidinou afrických prírodných krás - Kubu Islandom. Po pieskových hubunabíjacích offroadoch skladáme večer kosti pod nádherným baobabom a robíme si táborák spolu s Lenkinym obľúbeným jedlom (gin tonic), skúmajúc úžasnú hviezdnatú oblohu. O polnoci šplháme na najvyšší vrchol tohoto baobabieho ostrova a po prekonaní všetkých prekážok a pár navigačných automotorických chýb (prevýšenie je asi 30 metrov) zhliadame vlastne nič, kde len oko dohliadne sa rozprestiera šírošíra prázdnota, soľné pláne rovné ako kedysi samotná zem v očiach fanatických veriacich. Ďalší deň je mojím svetlým bodom, lebo niekoľko minút blbnem na Martinovej motorke, je to fakt paráda aj keď je to hrošík (možno práve preto).
Botswana je obecne plochá ako doska stolu, len občas je jeho obrus mierne zvlnený. Ciest je tu pramálo, ale predsa len sú. Tam kde sú asfaltové, tam sú výborné. Treba dávať pozor na zvierata a rozhodne nejazdiť v noci. Neplatí to len o divých zvieratách ale hlavne o tých domácich typu slepá a hluchá kravka majúca prednosť vždy a všade, vyschnutý oslík smažiaci sa na slnku a tak.
Moremi park
Nasleduje ďaľší presun a Audi camp v Maune je útočiskom viac než dostojným. Nasledujúci deň sa presúvame do divokého Moremi parku v deltre rieky Okawango. Jo, Okawango má ústie v suchej zemi, teda od nej už taká suchá nie je a práve vďaka jej vodám prežívajú v týchto oblastiach mnohé rastliny a živočíchy. Cestou sledujeme lesný požiar, postupuje pomerne pomaly, ale neustále a nahlodáva odolávavšie stromy vždy novým obliznutím.
Moremi je park divý, narážame na plejádu zvierat od milých spring bokov (klon našej srnky) cez chrochtajúce hrochy, nebojácne slony, vždyhladné supy kŕmiace sa zbytkami gepardiaho lovu. Slony nám robia spoločnosť aj v noci a vytrvalo strážia záchody. Ráno v piesku a prachu odhadujeme čo za zverinu nám to chodilo v noci okolo stanu, jednoducho fantázia ožíva až so svetlom. Ako tak sledujem mapu, z Botswany to bude všetko a presúvane sa do Namíbie, kde bude naše zameranie skor prírodno krásne, oproti botswane kde bolo zvieraco krásne... viac info na autorovom webe TU
