|
 Splavenie Bieleho Nílu - Tento bláznivý nápad sa zrodil v lete roku 2006 štyrom dobrým kamarátom a zároveň jedným z najlepších kajakárov na Slovensku a v Českej republike...
 Biely Níl je africká rieka ktorá je jednou z hlavných prítokov Nílu. Vyteká z Viktóriinho jazera – priamo zo srdca Ugandy a je jednou z najťažších no zároveň najkrásnejších riek na svete. Vo vodáckej 6 stupňovej stupnici ťažkosti sa nachádza Biely Níl na poslednom najťažšom 6. mieste obtiažnosti. Náš expedičný tým tvorili Peter “smolík” Smolinský jeden z najlepších kajakárov na Slovensku, Tomáš “tomo” Andrássy – reprezentant SR vo freestyle a extrémnom kajakovaní, Jirka Langer reprezentant ČR vo freestyle a nakoniec Pavel Andrássy ktorý je tiež reprezentantom SR vo freestyle a tiež sa venuje extrémnym zjazdom riek. Ako sa nám pomaly blížil čas odchodu za ktorý sme stanovili 22. január 2007 tým nám pribúdalo aj viac starostí. Chýbalo nám niektoré základné vybavenie ako napríklad obaly na lode, spacáky, batohy a tiež aj veci na vodu. S týmto nám ale veľmi pomohol Trek-sport ktorý nám poskytol materiálové vybavenie na našu expedíciu. 22 januára sme sa nakoniec všetci stretli na viedenskom letisku a naša cesta do tajomnej Afriky mohla začať.
 Uganda, Hairy lemon, Viktóriine jazero: Po 14 hodinovom lete sme sa vynorili priamo v srdci Afriky – v Ugande. Po presune do nášho základného tábora ktorým bol ostrov Hairy lemon sme postupne začali zisťovať informácie o rieke a o jej okolí. Prvé dni sme venovali rozpádlovaniu sa len v okolí ostrova. Popri tom sme si plánovali splavenie 51 kilometrov rieky od Viktóriinho jazera až po náš ostrov. Týchto 51 kilometrov je rozdelených na dva úseky – 36 km a15km úsek Po tom ako sme nazbierali dosť informácií od miestnych ale hlavne odvahy sme rozhodli zdolať druhý ten ľahší 15 kilometrový úsek. Úsek sa začínal 6 metrovým vodopádom Kalagala Fallas o prietoku 600 kubíkov. Po tom ako sme si napozerali cestu sme do neho všetci pekne naskákali a úspešne sme ho zdolali. Chvíľu sme sa ešte tešili z našeho malého úspechu no čakalo nás ešte 5 perejí. Medzi perejami sa nachádzali veľké jazerá ktorých brehy boli sem tam lemované chatrčami domácich obyvateľov no i nádhernou flórou a faunou. Nasledujúce pereje sa nám nakoniec podarilo zdolať všetky a ku koncu dňa sme sa ešte zastavili sa trochu vyblázniť pri freestyle na vlnke ktorú sme mali hneď pri ostrove.
 Murchinsonský národný park: Keďže rieka mala viacero ramien nasledujúce dni sme zdolávali ďalšie ramená na tomto úseku, niekedy i s kamerou pripevnenou na lodi, keďže sme popri splavovaní tiež zároveň natáčali dokument o tejto nádhernej rieke. Po dvoch týždňoch expedície sme sa rozhodli pre trochu oddychu a šli sme pozrieť na miestnych obyvateľov Murchinsonského národného parku – slony, levy, krokodíle a veľa iných. Náš malý výlet sme zakončili pohľadom na Murchinsonské vodopády kde sa celý Biely Níl vlieva do 7 metrov širokej škáry a padá o 40 metrov so silou ktorá trasie Zemou. Naša cesta späť viedla už do horného kempu odkiaľ sme chystali splaviť prvý ťažší úsek rieky. Na tomto úseku rieky sa obtiažnosť šplhala na 5 až 6 stupeň zo spomínanej šesťdielnej vodáckej stupnice ťažkosti. Na pohode nám nepridávali ani mená niektorých perejí – Widov maker (v preklade vyrábač vdov) či The death Dutch man (mŕtvy holandský muž). No ale napriek tomu sme sa rozhodli pokoriť aj tento úsek. Pri prvom pokuse o splavenie tohto úseku na nás zabrzdila až posledná perej zvaná Itanda Falls. Niečo také dovtedy z nás nikto nevidel, tak sme si najprv cestu poriadne naštudovali. Pri druhom pokuse o splavenie Tomo a Paľo spomínanú perej prešli a Smolík a Jirka ostali dokumentovať ich šialenstvo. No nakoniec sme sa mohli tešiť že sme splnili náš ciel expedície a splavili sme Biely Níl. Posledné dni sme trávili viac menej jazdením freestyle vo vlne na rieke a splavovali sme už menej. No ale keďže čas sa nedá zastaviť mesiac v Ugande ubehol ako voda a my sme sa museli vrátiť na Slovensko. Po návrate domov sme sa hneď pustili do plánovania našej ďalšej expedície ktorá bude tentoraz smerov do Chile a Argentíny na bájnu rieku Futaleufa. No a keby ste sa o nás a našej expedícií v Afrike chceli dozvedieť viac stačí kliknúť na náš web: http://www.whitewaterkayakers.blogspot.com/
Foto: Peter Smolinsky a Jirka Langer
Najnovšie príspevky v diskusii1. Vilo 29.03 2007 3:23 ... Viac |
"Myšlienka na starobu mi bola vzdialená. Predstava, že by som mal niekedy žiť ako dôchodca, mi bola smiešna. Vždy som bol presvedčený, že padnem v boji s prírodou a supy to vybavia namiesto pohrebného ústavu. Nuž - nestalo sa tak a ja som zostarel. Asi by som mal závidieť spolužiakom, ktorí pokojne užívajú svoj tuk a pravidelne si vyberajú dôchodok. Asi by som mal závidieť aspoň vo chvíli, keď cítim príchod staroby a strácam schopnosť pracovať. Ja ale viem, že ich obzor je úzky, ich starosti malicherné, pretože ich rozžiali len nedostatok alebo zhoršená kvalita piva. Myslím, že musia cítiť úžasnú prázdnotu, keď si premietnu život, ktorý žili. Živorenie za písacími stolmi, "veľké boje" úradníckych intríg, keď niekto niekoho nezaslúžene "preskočil"... Kto z nich, kto z ľudí, ktorých poznám, mal krajší život ako bol ten môj?"
