Kajakárska expedícia Kostarika |
|
Autor: Tomo
|
 Po dlhom uvažovaní kam zamierime z kajakmi tento rok náš výber nakoniec padol na exotickú Kostariku. Dažďový prales, hlboké kaňony, nádherné rieky a kadejaká háveď mali byť našou zárukou, že...
... mesiac sa v tejto nádhernej krajine rozhodne nudiť nebudeme. Našu expedičnú skupinu tvorili tí najlepší kajakári zo Slovenska a Čiech. Tomáš Andrássy, Paľo Andrassy, Eva Fillová a Honza „Zajíc“ Lásko – táto zostava ktorá už spolu zvládla expedície do Ugandy, Chile na Nový Zéland sa tento krát rozhodla odskúšať svoju spoluprácu v tropickej Kostarike. 29. decembra sme sa v tejto zostave na Pražskom letisku ponakladali do lietadla a vyrazili sme za novým dobrodružstvom.
 San José, hlavné mesto Kostariky sme dosiahli po 30 hodinách strávených v lietadlách a na letiskách. Po tejto náročnej ceste okamžite zahajujeme presun do nášho prvého kostarického checkpointu - oblasti Quepos nachádzajúcej sa na Pacifickej strane. V tomto malom turistickom meste trávime aj Silvester. Ulice plné tancujúcich ľudí, hlasná hudba a super zábava – všetkým týmto nám domáci ukazujú ako si dokážu užívať život.
Ďalšie dni trávime na neďalekej rieke Narancho kde sa postupne rozjazďujeme a prispôsobujeme miestnym riekam. Prvý krát však netriafame nástup na rieku a tak sa miesto 5 minútovej znášky 45 minút predierame potokom v tropickom lese. Rieka však stojí za to. Obtiažnosťou síce nedosahuje najvyššie stupne ale zato má nádherné okolie. Nasledujúce dni riečku dávame znova a takisto okukávame aj miestnu pláž kde si užívame teplý oceán a kokosy padajúce z pálm.
Klesajúca voda a tropické horúčavy nás ale nútia presunúť sa ďalej tento krát smer Karibik do mesta Turrialba. Od miestnych kajakárov sa dozvedáme že ani tu nie je moc vody a tak neváhame a rýchlo kajakujeme čo sa dá. Peralta, Pacuera, Reventazon – rieky dávame jednu za druhou.
 Rozjazdený sa potom ideme pokúsiť o Rio Atlantiko. Od miestnych o tejto rieke zbierame informácie. Sú však strohé. Ide o najhlbší kaňon v strednej Amerike a posledný rok ho nikto nešiel a splav má trvať zopár dní. Obtiažnosťou má dosahovať piaty stupeň zo šesťdielnej vodáckej stupnice obtiažnosti. Vybavený týmito informáciami sa vydávame zdolať túto rieku. Pri prvom pokuse dôjsť na nástup sa v snahe šliapať s kajakmi na chrbte čo najmenej snažíme autom dosť tak ďaleko ako sa len dá. Žiaľ na miestnych cestách vhodných viac pre kone rýchlo zapadáme a ani naše 4x4 nám nepomôže. Tak namiesto splavovania vyťahujeme naše zapadnuté auto.
Ďalší deň sa rozhodneme pokus zopakovať. Tento krát nachádzame lepší nástup na rieku no počasie nám nepraje a opäť sa musíme vzdať. A tak sa presúvame do oblasti severného Karibiku do mestečka Sarapiqui. To už ale atlantickú stranu Kostariky zasahuje cyklón a spôsobuje záplavy. Aj tak ale dávame zopár riek no pri povodňových stavoch je to niekedy skôr boj o prežitie ako kajakovanie.
Povodne nás nakoniec z tejto oblasti vyháňajú a my sa presúvame späť do Turrialby kde si naše staré známe riečky dávame za veľkej vody. Veľká voda nám tento krát umožňuje splaviť aj menšie potoky. A tak v neďalekom údolí Orosi preslávenom kávovými plantážami dávame jednu z najlepších riek Rio Macho. Veľký spád, hnedá voda a super skoky nám pripravili perfektný zážitok.
 Žiaľ ako rýchlo voda nastúpala tak aj klesla a tak sa vydávame späť do Sarapiqui. Po ceste kontaktujeme miestneho kajakára Ferdinanda a dohodujeme sa s ním na ďalšiu Kostarickú perličku - Rio Patria. Nakoniec sa s ním ďalší deň o 5 ráno stretávame a sadáme na rieku. 800 metrov k rieke zdolávame za dve a pól hodiny. Predieranie dažďovým pralesom je dosť ťažké. Ferdo hovorí že prejsť 1 kilometer v džungli je ako prejsť 100 normálnych kilometrov. Najprv mu nechceme veriť no po znáške k rieke mu dávame za pravdu.
Rieka Patria opäť k ťažším a tak na nej trávime takmer celý deň. Nakoniec o 3 po obede vyliezame unavený na breh - no stálo to za to.
Ďalšie dni trávime v oblasti Sarapiqui kde zbierame zvyšné rieky a vodopády. Keď už zase začína byť málo vody, rýchlo ešte očekujeme neďalekú sopku Arenal, kde miesto žeravej lávy vidíme Tukáňov a presúvame sa späť na Pacifickú stranu do mesta San Isidro. Žiaľ ani tu nemáme dosť vody a tak sa po splavení Rio Pacifiko vydávame okukať miestne vychýrené pláže. Teplá voda, raky, jašterice , kokosy a mandle neodmysliteľne patria ku koloritu miestnych pláži. Tak si teda aspoň užívame deň voľna. No pred sebou máme ešte jednu nesplnenú úlohu – Rio Atlantiko. A tak sa teda vydávame späť do Turrialby. Od miestnych si dohadujeme prevoz auta a následne skoro ráno nakladáme kajaky nevyhnutnou výbavou na viacdenný pobyt na vode a vydávame sa na 2 hodinovú znášku banánovými plantážami k vode.
 Cestou stretávame miestnych ľudí ako zberajú a vynášajú banány. Sú to posledný ľudia ktorých vidíme. Na obed sadáme na vodu. Po 4 kilometroch kempujeme na brehu rieky. Rozkladáme stany a pripravujem oheň aby sme odplašili háveď. Rýchla večera a spíme aby sme boli druhý deň odpočinutý. Skoro ráno sadáme na vodu. Musíme udržovať tempo aby sme sa ešte v ten deň dostali z kaňonu.  Keby sa hocičo stalo nádej na záchranu je mala. Podľa miestnych sme boli uprostred ničoho. Na obed sme už do cela unavený. Ťažké pereje, prenášky s plným kajakom a nevedomosť kde vlastne sme nám uberali síl ako nič. Našťastie všetko nám išlo pekne od ruky a my sa podvečer môžeme tešiť že sme to zvládli. Touto náročnou ale nádhernou riekou sme dali peknú bodku za našim pádlovaním v tejto peknej krajine.
Počas štyroch týždňov ktoré sme mali vyhradených na našu expedíciu sa nám podarilo splniť viacero cieľov ktoré sme si doma vytýčili. Splavením riek Patria, Pacifiko a kaňonu rieky Atlantiko považujem túto expedíciu za mimoriadne úspešnú. No vzhľadom na sucho a následné povodne ktoré nás zastihli vo viacerých oblastiach máme ešte zopár riek kvôli ktorým sa do týchto Kostarických daždových lesov oplatí vrátiť.
Na záver by som chcel poďakovať KEEN-u za podporu našej expedície počas ktorej som používali boty na vodu HOOD, sandále Waimeha H2 a topánky OBSIDIAN WP.
Fotogaléria k článku:
.jpg)
501x prezreté
.jpg)
514x prezreté
.jpg)
330x prezreté
.jpg)
341x prezreté
.jpg)
322x prezreté
323x prezreté
.jpg)
286x prezreté
.jpg)
308x prezreté
.jpg)
259x prezreté
.jpg)
264x prezreté
.jpg)
297x prezreté
.jpg)
281x prezreté
.jpg)
264x prezreté
.jpg)
272x prezreté
.jpg)
269x prezreté
.jpg)
303x prezreté
.jpg)
403x prezreté
Diskusia (0) |
"Myšlienka na starobu mi bola vzdialená. Predstava, že by som mal niekedy žiť ako dôchodca, mi bola smiešna. Vždy som bol presvedčený, že padnem v boji s prírodou a supy to vybavia namiesto pohrebného ústavu. Nuž - nestalo sa tak a ja som zostarel. Asi by som mal závidieť spolužiakom, ktorí pokojne užívajú svoj tuk a pravidelne si vyberajú dôchodok. Asi by som mal závidieť aspoň vo chvíli, keď cítim príchod staroby a strácam schopnosť pracovať. Ja ale viem, že ich obzor je úzky, ich starosti malicherné, pretože ich rozžiali len nedostatok alebo zhoršená kvalita piva. Myslím, že musia cítiť úžasnú prázdnotu, keď si premietnu život, ktorý žili. Živorenie za písacími stolmi, "veľké boje" úradníckych intríg, keď niekto niekoho nezaslúžene "preskočil"... Kto z nich, kto z ľudí, ktorých poznám, mal krajší život ako bol ten môj?"
