Ľvov - Florencia východnej Európy

Len necelých 150 km vzdušnou čiarou na severovýchod od našich hraníc leží turistami doposiaľ takmer neobjavený krásavec, starobylý Ľvov.

Ako je zrejmé, názov mesta pochádza od leva, avšak nie od kráľa zvierat, ale od Leva - syna kniežaťa Daniiela Haličského, ktorý v 13. storočí Ľvov založil a pomenoval po svojom synovi. Hoci sa toto pozoruhodné mesto známe tiež pod niekdajším názvom Lemberg v súčasnosti nachádza na území Ukrajiny, počas svojej pestrej histórie bolo centrom záujmu mnohých vtedajších mocností. Najdlhšie obdobie patril Ľvov Poľsku, dlhší alebo kratší čas mu však okrem Poliakov vládli aj Litovčania, Rakúšania, Nemci a Rusi, pričom Ukrajine patrí až od roku 1945, kedy bolo územie Haliča spolu so Zakarpatskom (bývalá súčasť Československa) a severnou Bukovinou (bývalá súčasť Rumunska) pričlenené k Ukrajinskej sovietskej republike ako súčasť vtedajšieho Sovietskeho Zväzu. Mnohí Poliaci sa dodnes nezmierili so stratou Ľvova, ktorý bol po Waršave a Krakowe považovaný za tretie najvýznamnejšie poľské mesto. Dodnes tu žije početná poľská menšina, ktorá má k dispozícií svoje školy a inštitúcie.

Ľvov - metropola Haliča

Napriek pohnutým dejinám, mnohým urputným bojom o mesto a niekoľko desaťročí trvajúcom období socializmu si Ľvov prekvapujúco dobre zachoval svoje rozsiahle historické centrum, ktoré v ničom nezaostáva za inými oveľa známejšími stredovekými mestami. Aj preto bolo jeho historické jadro v roku 1998 zapísané do zoznamu svetového kultúrneho dedičstva UNESCO a niektorí ho dokonca označujú titulom „Florencia východnej Európy“. V porovnaní s talianskou Florenciou na mňa síce Ľvov pôsobil trošku zaspatým dojmom, akoby sa tu zastavil čas a duch dnešnej doby sem ešte neprenikol (pre návštevníka je napríklad stále problém zohnať nejakú pohľadnicu mesta či suvenír), avšak kto hľadá krásu uplynulých vekov isto nebude návštevou východoeurópskej Florencie sklamaný. Turisti milujúci architektonické pamiatky si tu ozaj prídu na svoje, veď v tomto zachovanom skanzene možno obdivovať takmer päť desiatok kostolov postavených v najrozličnejších stavebných štýloch, mnoho palácov, námestí, pomníkov, širokých bulvárov či rozľahlých parkov. Vďaka svojej polohe a historickým okolnostiam sa v metropole Haliča usídlili a svoje chrámy si postavili viaceré náboženské denominácie: židia, arménski kresťania, rímskokatolíci, gréckokatolíci, pravoslávni aj protestanti. Zo sakrálnych stavieb si pozornosť zasúžia najmä štyri katedrály, medzi ktoré patrí monumentálna baroková gréckokatolícka katedrála sv. Juraja (Sobor svjatogo Jura) so zlatou kupolou, tak trochu tajomná arménska katedrála (Virmenskij sobor) zo 14. storočia, honosná goticko-renesančno-baroková latinská katedrála (Latynskyj katedralnyj sobor) a ortodoxná pravoslávna katedrála z 13. storočia so zázračnou ikonou sv. Mikuláša (Cerkva svjatogo otcja Mykolaja čudotvorcja). Medzi najhodnotnejšie cirkevné pamiatky sa zaraďuje aj kostol usnutia Matky Božej tzv. Volynský kostol a k nemu priliehajúca 66 metrov vysoká Kornyaktova veža, ktorá bola v stredoveku najvyššou budovou v meste. Zaujímavý je aj chrám Jána Krstiteľa z 13. storočia, jeden z najstarších v Ľvove, ďalej bernardínsky kláštorný komplex s kostolom, kostol Premenenia Pána, kostol sv. Alžbety, kostoly benediktínok, klarisiek, dominikánsky, karmelitánsky, jezuitský a mnohé ďalšie. Kaplnka Boimov zo 17. storočia sa považuje za Sixstínsku kaplnku východnej Európy o čom svedčí jej freskálna výzdoba.

Taras Ševčenko v nadživotnej veľkosti

Najviac svetských architektonických pamiatok je sústredených na štvorcovom hlavnom námestí (Rynok). Medzi najvýznamnejšie patrí Kráľovský dom v ktorom sa dnes nachádza historické múzeum, Čierny dom, a tiež viaceré renesančné paláce, napr. Lubomirski palác, Mazanczov palác či Benátsky palác. Mnoho stavieb v centre mesta zatiaľ nie je zreštaurovaných, to však neplatí o nádhernej budove opery a baletu stojacej na začiatku Prospektu Slobody, čo je najkrajšia a najvýstavnejšia ulica v meste. Vnútorné priestory v budovy opery pochádzajúcej z 19. storočia (vtedy bola Halič súčasťou Rakúsko-Uhorska) sú vyzdobené vzácnym mramorom, jej vonkajšiu fasádu zase skrášľujú viaceré sochy, stĺpy a rôzne iné doplnky. V strede Prospektu Slobody sa vyníma bronzová socha symbolu ukrajinskej nezávislosti Tarasa Ševčenka v nadživotnej veľkosti. Tá nahradila symbol presne opačný - niekdajšiu sochu Lenina. Na konci tohto širokého bulváru zase naďabíte na pamätník významného poľského spisovateľa Adama Mickiewicza. V uliciach a v parkoch mesta sa skrýva ešte mnoho ďalších pomníkov a sôch, je takmer nemožné ich všetky spočítať. V Ľvove sa tiež nachádza skanzen ľudovej architektúry a viaceré zaujímavé muzeá. Návštevník by určite nemal vynechať národné múzeum so zbierkou ikon, etnografické múzeum, prírodovedné alebo historické múzeum. V tom posledne menovanom si napríklad za poplatok 2 hrivny môžete vypočuť originálny 250-ročný „CD-prehrávač“, čo je vlastne kovová hracia skrinka z polovice 18. storočia prehrávajúca predierkovaný medený disk. Nám okrem tejto hudobnej prezentácie pracovníčka múzea ochotne odpovedala aj na rôzne zvedavé otázky, pričom bola prekvapená pomerne dobrou vzájomnou zrozumiteľnosťou našich jazykov. Na Ukrajine - najmä v jej západnej časti, si veru nemusíte lámať hlavu s cudzími rečami, slovenčine tu ľudia rozumejú dokonca viac ako ruštine.

Vysoký Zámok kráľa Kazimíra

Tomu kto sa nechce v spleti ulíc príliš nachodiť a napriek tomu túži veľa vidieť, odporúčam vyjsť na pahorok Vysoký Zámok. V 14. storočí tu dal poľský kráľ Kazimír vybudovať obranný hrad, z ktorého sa však do dnešných čias zachovalo len nepatrné torzo. V súčasnosti je vrchol Vysokého Zámku vyhľadávaným miestom, keďže na vrchole je vybudovaná pekná vyhliadka z ktorej je nádherný panoramatický kruhový výhľad na celé mesto. Návštevníci Ľvova majú k dispozícií veľa hotelov, od tých jednoduchších ako je napr. hotel Turist kde noc v trojposteľovej izbe stojí 65 hrivien (cca 400,- Sk) až po tie najhonosnejšie (Žorž, Dnister, Grand Hotel), v ktorých za noc zaplatíte podobnú sumu, avšak v dolároch. Súčasný Ľvov sa však nepýši iba slávnou históriou. Dnes je to moderné 830 tisícové pulzujúce veľkomesto a dopravný uzol s medzinárodným letiskom a so šesťprúdovými cestami, zároveň je aj dôležitou železničnou križovatkou. V meste majú svoje sídlo mnohé významné univerzity, divadlá, vedecké ústavy, ale taktiež aj veľké priemyselné podniky a preto je najvýznamnejším centrom celej západnej Ukrajiny. Metropola Haliča si ma svojou krásou, množstvom zachovaných architektonických skvostov a osobitou neškrobenou atmosférou celkom podmanila. Verím, že Ľvov si podmaní aj Vás, veď napriek vznikajúcej schengenskej hranici má iste veľký potenciál stať sa v budúcnosti vyhľadávaným turistickým centrum.

Foto: autor