Internetový obchod
Turistické oblečenie Turistická výstroj Exotický nábytok

Naše tipy
www.horydoly.cz slovenske-hradiska Bazar.sk - Turistika a horolezectvo Dovolenka Vysoké Tatry Wellness pobyty Cesty za exotikou Cestopisy

Krátke správy
• Po zimnej pauze otvárajú svoje brány tri výletné ciele v regióne Donau-March-Region, ležiace neďaleko Bratislavy. Národný park Donau-Auen a archeologický park Carnuntum odštartovali do novej sezóny už 21.marca s mnohými zaujímavosťami a novinkami. Barokový zámok Schloss Hof je pre návštevníkov znova otvorený od 31.marca. Pre slovenských návštevníkov tu ponúkajú atraktívne zľavy počas „Slovenských dní“ a slovenských štátnych sviatkov!

Motto cestovatelov
"Myšlienka na starobu mi bola vzdialená. Predstava, že by som mal niekedy žiť ako dôchodca, mi bola smiešna. Vždy som bol presvedčený, že padnem v boji s prírodou a supy to vybavia namiesto pohrebného ústavu. Nuž - nestalo sa tak a ja som zostarel. Asi by som mal závidieť spolužiakom, ktorí pokojne užívajú svoj tuk a pravidelne si vyberajú dôchodok. Asi by som mal závidieť aspoň vo chvíli, keď cítim príchod staroby a strácam schopnosť pracovať. Ja ale viem, že ich obzor je úzky, ich starosti malicherné, pretože ich rozžiali len nedostatok alebo zhoršená kvalita piva. Myslím, že musia cítiť úžasnú prázdnotu, keď si premietnu život, ktorý žili. Živorenie za písacími stolmi, "veľké boje" úradníckych intríg, keď niekto niekoho nezaslúžene "preskočil"... Kto z nich, kto z ľudí, ktorých poznám, mal krajší život ako bol ten môj?" Vojtech Frič

Aktuality - Čo nové...
• 21. apríla 2012 sa otvára vodácka sezóna v Pieninách. Okrem splavu na raftoch na Vás čaká návrat na bicykloch a nespútaná zábava pri guláši. Kde? Červený Kláštor - Pieniny (areál Pieniny sport centrum, Červený Kláštor č. 37, stred obce pri lávke cez Dunajec)

Pokecajte vo Fóre
Hladam parťaka na Eurotrip - Ahojte najde sa niekto kto by isiel so mnou v juni na cestu po europe ?..... ak ano tak moj meil... Alextour-najhoršia cestovka... - Nezdá sa Vám čudné, že na takú malú CK ako je Alextour, je tu priveľa príspevkov na ňu. Pomaly ani nemajú toľko klientov, koľko je tu chválospevov na nich.... Predám Malarone... - Predam antimalarika, ktore ostali z ciest: - 6 baleni Malarone - 4 balenia Malanil (rovnake ako Malarone). Cena 25€/bal. Kontakt...

Prihlásenie
Používateľské meno Heslo Zabudli ste heslo? Nemáte účet? Registrácia

Mount Rushmore, Yellowstone

Autor: Lukáš Vávra

Holé skaly napokon vystriedali listnaté a ihličnaté lesy. Na každom rohu sa pásli okrem kráv aj bizóny a o to väčšie očakávania sme mali od známeho parku Yellowstone. Roadtrip po USA...

Veľké šedo nad nami sa začalo pretrhávať, no čím sme stúpali viac do kopca, tým bolo hmlistejšie. Zaparkovali sme na niekoľko poschodovom obrovskom parkovisku a po vyjdení pár schodov sme stáli pred jednou z najväčších a najvýznamnejších národných pamiatok v USA.
Mount Rushmore National Memorial.

usa_road_trip_4

Nevedel som sa dočkať, až prídeme čo najbližšie. Niekoľko desiatok metroch štvorcových mramorovo kamenného námestíčka s vysokými stĺpmi s vlajkami mi pripomínalo bratislavský Slavín. Ibaže sa tu prechádzalo ľudia, stál tu otvorený obchodík s darčekovými i nedarčekovými predmetmi, kde som si konečne kúpil kožený širák s výšivkou miestnej pamiatky, a bol tu výhľad na štyri hlavy známych prezidentov - najväčších budovateľov Ameriky. Čo iné okrem fotenia by sa tu dalo robiť? A takto sme sa ocitli na snímkach s Abrahamom Lincolnom, Jeffersonom, Roosveltom a prvým prezidentom Georgom Washingtonom.
"Ako to vlastne vytesávali?"
"Ručne. Podľa sadrovej predlohy."
"???"
"Dynamitom odpálili polovicu skaly a ručne otesávali hlavu po hlave."
"To musela byť sranda ťukať Lincolnovi kladivkom do oka."
O pár dolárov chudobnejší sme sadli do auta vrátili sme sa dolu do malej dedinky v strede lesa, kde sme sa zastavili na nejakú tú kávičku.

Zaujal ma štýl miestnych ľudí. Niekoľko indiánov a zarastených pánov s širákmi na hlavách, koženými nohavicami, vestami a špicatými topánkami ma premiestnilo do dávnej minulosti. Domčeky, obchody, reštaurácie, všetko v štýle divokého západu v modernom prevedení ma dostalo. Už ako malé dieťa som sníval vojsť do krčmy, alebo reštaurácie s vŕzgajúcimi "dvierkami" typických saloonov. Dali sme si na zahriatie horúci čaj.

Vyšlo slnko. Ako na čerta sme minulý krásnu modrú oblohu. Nevadí. Nebolo to až také zlé. Ešte sme vykonali posledné nákupy lacných kožených ručne vyrobených opaskov a boli sme pripravení na absolvovanie ďalšej dlhej cesty obklopenej krásnou čistou prírodou, širokými prériami s pasúcimi sa hovädami.

usa_road_trip_2

Dlhé cestovanie sme si spríjemnili hudbou, rozprávaním sa. Na okolí velikánske prérie striedali zelenú a hnedú farbu. Sem-tam zapršalo, zafúkalo, ale inak nás sprevádzal krásny slnečný deň.
Ocitli sme sa v horách. Bledohnedé polámané skaly, jazerá a lesklé plesá nám otvárali ústa.
"Chcem ísť von, vyzerá to nádherne!"
Zastavili sme na plošinke vedľa cesty, a kochali sme krásou obrovskej prírody, skalami a kameňmi.

Holé skaly napokon vystriedali listnaté a ihličnaté lesy. Na každom rohu sa pásli okrem kráv aj bizóny a o to väčšie očakávania sme mali od známeho parku Yellowstone.
"Ja chcem vidieť medveďa," to bolo mojou prioritou návštevy Yellowstone-u.
Počkali sme si chvíľu v zápche pred vstupom do národného parku. Ako v rozprávke Yogi bear mali zamestnanci oblečené "skautské" uniformy. Spomenul som si na sériu knižiek "Príručka mladých svišťov."
Dostali sme informačný leták v podobe novín a študovali sme, čo všetko sa tu v parku dá vidieť. Vďaka mape sme sa zorientovali, kde sa čo nachádza a museli sme dobre zvážiť našu trasu. Človek by si pomyslel, že jednou cestou uvidí všetko. Mýlili sme sa. Aby sme presúvaním sa z miesta na miesto krížom-krážom nestratili veľa hodín, rozhodli sme sa pre jednu najefektívnejšiu trasu.
Kľuky na cestách doľava nám umožňovalo ísť maximálne 40 míľ za hodinu. Za neposlednou zákrutou nastalo sklamanie, šok.
"Ty kokso!"
Zo zeme trčalo snáď nekonečné množstvo dvadsať metrov dlhých hnedo-čiernych palíc. Všade naokolo bol vyhoretý les. Zostali po ňom len stĺpy. Žiadna zeleň, iba mach a sem-tam tráva. Spomedzi mŕtve stromy bolo vidno pred nami každú zákrutu a serpentíny niekoľko stoviek míľ. Spomenul som si na tragédiu v Tatrách.
Asi po hodine cesty sme šli okolo novo vysadených stromov. Bolo vidno ako postupovali pri vysádzaní. Chvíľu sme videli dvojmetrové stromy, chvíľu metrové stromčeky. Mladé plné jasnej zelenej farby.
"Tu by sme už mohli nájsť toho medveďa!" nedal som pokoj.
Neuveriteľné sa stalo skutočnosťou. Nie, nebol to medveď. Museli sme zastaviť v malej kolóne, lebo bizón sa rozhodol, že si na ceste chvíľu postojí. Na blízku bolo viac bizónov, a ľudia nemali problém vystúpiť a prikročiť k bizónom bližšie. Toto som si nemohol nechať ujsť. Vystúpil som z auta a zavalil ma pot a nervozita. Samozrejme som to na sebe nedal vidieť, ale čo ak toto zviera, ktorého má problém zdolať aj pár vlkov (jasné, že nie tu v Yellowstone), dostane nápad sa rozbehnúť proti mne. Chvalabohu som mu/jej bol sympatický a ostal tam stáť žuvajúc svoju čerstvo vyrastenú trávičku. Nelúčil sa, tento sa pásol. Rozlúčil som sa ja s ním a šli sme ďalej.

Gejzíry. Ďalšia raritka parku. Smrad ako z pokazených vajíčka ma niekedy nútili zakryť si nos. Vyvierajúca horúca voda plná síry z obrovskej hĺbky hlasno bublala a bielu paru bolo vidno už z diaľky. "Tá vrana nemá vady!" Stála tam na pilieri a rozprávala sa s každým kto prešiel okolo.

Navštívili sme miestne odpočívadlo s obchodíkmi, nakúpili sme pár suvenírov, magnetky, prívesky na kľúče. Zachovali sme sa ako správni zástancovia "zeleného mieru" a darovali sme niekoľko dolárov, určené na obnovu lesov Yellowstonského parku. Dostali sme za to zelené náramky so žltým nápisom YELLOWSTONE.

Opustili sme brány národného parku a po pár míľach sme sa ocitli v malej dedinke v štáte Montana. Pôsobilo na mňa tak kovbojsky, že som nemal chuť na nič iné ako dobrý masívny steak. Zavítali sme do reštaurácie v tomto štýle a sadli sme si vo vedľajšej presklenej miestnosti za veľký okrúhly stôl. Čo iné ako steaky sme si mali objednať?
Spomedzi všetkých sme si väčšina vybrali stredne ugrilovaný obľúbený "ribeye".
"Ako si ho želáte pripraviť?" opýtala sa veľmi milá a sympatická čašníčka. Len tak sme si ju obkukávali a obzerali.
"Medium."
Priniesla nám prázdne taniere a sami sme si šli z bufetových stolov nabrať zeleninku, na akú sme mali chuť. Nechýbal šalát, rajčinky, uhorka a všeličo iné. Posypali sme si ho riadnou dávkou syru.

Už sme dojedli a slečna nás oslovila s ponukou na dezert. Váhali sme, lebo sme sa riadne nasýtili, ale že nebudeme robiť formu, nech to stojí, čo to stojí. Bola taká sympatická.
O chvíľu priniesla na tanieri veľkú tmavohnedú kocku s bielou penou na vchu a kúskami čokolády. Riadny kus koláča.

Oči sa nám roztvorili a spodné sánky padli dolu, keď priniesli ďalšie štyri také isté kusy.
"Toto nedám celé..., uff!"
Iba sme typovali, že kto to zje. Stávky samozrejme padli na mňa, aj som im chcel urobiť radosť, ale ako labužník som zlyhal. Za to Robo zmákol celú porciu.
"Poprosím účet," nejaké tie srandičky okolo toho, že odkiaľ sme sa nevynechali.
"To nemôže byť pravda!"
Účet bol oproti iným reštauráciám dáky nízky. A že koláč? Stál iba 1,70 $.
"Wow!!!"

Po ďalších hodinách trávených v našej bordovej Olinke sme opäť raz išli spať do motela.
"Totti," Kajo zakričal. "Kým chalani vybavia izbu, poďme kúpiť večeru."
Bol to dobrý nápad, lebo sme sa museli opäť rozdeliť, aby sme nešli spolu naraz do izby. Na lepší spánok sme si kopli trochu Jim Beam a tým sme uzavreli ďalšiu časť výletu. Ešte neprešla ani štvrtina!

Ach, zajtra zasa celý deň v aute...
We are going to Saan Fraanciscooooooo...

viac na www.lussko.blogspot.com

Diskusia (0)

[ Späť ]

po kliknutí na slovo CESTOPISY sa vám zobrazia ďalšie články s podobnou témou.