Články

Internetový obchod
Turistické oblečenie Turistická výstroj Exotický nábytok

Naše tipy
www.horydoly.cz slovenske-hradiska Bazar.sk - Turistika a horolezectvo Dovolenka Vysoké Tatry Wellness pobyty Cesty za exotikou Cestopisy

Krátke správy
• Po zimnej pauze otvárajú svoje brány tri výletné ciele v regióne Donau-March-Region, ležiace neďaleko Bratislavy. Národný park Donau-Auen a archeologický park Carnuntum odštartovali do novej sezóny už 21.marca s mnohými zaujímavosťami a novinkami. Barokový zámok Schloss Hof je pre návštevníkov znova otvorený od 31.marca. Pre slovenských návštevníkov tu ponúkajú atraktívne zľavy počas „Slovenských dní“ a slovenských štátnych sviatkov!

Krátke správy

• Po zimnej pauze otvárajú svoje brány tri výletné ciele v regióne Donau-March-Region, ležiace neďaleko Bratislavy. Národný park Donau-Auen a archeologický park Carnuntum odštartovali do novej sezóny už 21.marca s mnohými zaujímavosťami a novinkami. Barokový zámok Schloss Hof je pre návštevníkov znova otvorený od 31.marca. Pre slovenských návštevníkov tu ponúkajú atraktívne zľavy počas „Slovenských dní“ a slovenských štátnych sviatkov!

Motto cestovatelov
"Myšlienka na starobu mi bola vzdialená. Predstava, že by som mal niekedy žiť ako dôchodca, mi bola smiešna. Vždy som bol presvedčený, že padnem v boji s prírodou a supy to vybavia namiesto pohrebného ústavu. Nuž - nestalo sa tak a ja som zostarel. Asi by som mal závidieť spolužiakom, ktorí pokojne užívajú svoj tuk a pravidelne si vyberajú dôchodok. Asi by som mal závidieť aspoň vo chvíli, keď cítim príchod staroby a strácam schopnosť pracovať. Ja ale viem, že ich obzor je úzky, ich starosti malicherné, pretože ich rozžiali len nedostatok alebo zhoršená kvalita piva. Myslím, že musia cítiť úžasnú prázdnotu, keď si premietnu život, ktorý žili. Živorenie za písacími stolmi, "veľké boje" úradníckych intríg, keď niekto niekoho nezaslúžene "preskočil"... Kto z nich, kto z ľudí, ktorých poznám, mal krajší život ako bol ten môj?" Vojtech Frič

Motto cestovatelov

Dobrodruh.sk jediny portal na Slovensku o cestovani o historii v jednom

"Myšlienka na starobu mi bola vzdialená. Predstava, že by som mal niekedy žiť ako dôchodca, mi bola smiešna. Vždy som bol presvedčený, že padnem v boji s prírodou a supy to vybavia namiesto pohrebného ústavu. Nuž - nestalo sa tak a ja som zostarel. Asi by som mal závidieť spolužiakom, ktorí pokojne užívajú svoj tuk a pravidelne si vyberajú dôchodok. Asi by som mal závidieť aspoň vo chvíli, keď cítim príchod staroby a strácam schopnosť pracovať. Ja ale viem, že ich obzor je úzky, ich starosti malicherné, pretože ich rozžiali len nedostatok alebo zhoršená kvalita piva. Myslím, že musia cítiť úžasnú prázdnotu, keď si premietnu život, ktorý žili. Živorenie za písacími stolmi, "veľké boje" úradníckych intríg, keď niekto niekoho nezaslúžene "preskočil"... Kto z nich, kto z ľudí, ktorých poznám, mal krajší život ako bol ten môj?"

Vojtech Frič

Aktuality - Čo nové...
• 21. apríla 2012 sa otvára vodácka sezóna v Pieninách. Okrem splavu na raftoch na Vás čaká návrat na bicykloch a nespútaná zábava pri guláši. Kde? Červený Kláštor - Pieniny (areál Pieniny sport centrum, Červený Kláštor č. 37, stred obce pri lávke cez Dunajec)

Pokecajte vo Fóre
Hladam parťaka na Eurotrip - Ahojte najde sa niekto kto by isiel so mnou v juni na cestu po europe ?..... ak ano tak moj meil... Alextour-najhoršia cestovka... - Nezdá sa Vám čudné, že na takú malú CK ako je Alextour, je tu priveľa príspevkov na ňu. Pomaly ani nemajú toľko klientov, koľko je tu chválospevov na nich.... Predám Malarone... - Predam antimalarika, ktore ostali z ciest: - 6 baleni Malarone - 4 balenia Malanil (rovnake ako Malarone). Cena 25€/bal. Kontakt...

Pokecajte vo Fóre

Hladam parťaka na Eurotrip - Ahojte najde sa niekto kto by isiel so mnou v juni na cestu po europe ?..... ak ano tak moj meil...

Alextour-najhoršia cestovka... - Nezdá sa Vám čudné, že na takú malú CK ako je Alextour, je tu priveľa príspevkov na ňu. Pomaly ani nemajú toľko klientov, koľko je tu chválospevov na nich....

Predám Malarone... - Predam antimalarika, ktore ostali z ciest: - 6 baleni Malarone - 4 balenia Malanil (rovnake ako Malarone). Cena 25€/bal. Kontakt...

Anketa

AKO CESTUJETE?

	Cez cestovnu kanceláriu
	Na vlastnú päsť - autom
	Samostatne - autobusom, vlakom
	Stopom
	Necestujem. Chcem, no nemám s kým

Hlasujte o najlákavejší kontinent na cestovanie.

Prihlásenie
Používateľské meno Heslo Zabudli ste heslo? Nemáte účet? Registrácia

Namíbia, nemecká kolónia v Afrike

Autor: David Malec

V Namíbii začíname prechodom hranice v Botswanou a utáborením sa v stromových domčekoch na brehu rieky Okawango zvanom Ngepi camp. Som uchvátený z tohoto krásneho obydlia a hojdacej siete...
...vtipné sú aj hrochy kdesi pod nami v rieke. Pointa je navypiť príliš gin toniku a neskončiť medzi nimi. Mimochodom hrochy sa starajú o najvačšiu úmrtnosť turistov. Je to dané obrovskou dávkou ich teritoriality a pokial sa človek dostane medzi ne a vodu, alebo mláďatá, cítia sa ohrozené a podľa toho aj konajú. Našťastie pre nás majú voči autám rešpekt, jedine slon si z auta nič nerobí a po nerešpektovaní jeho výstražného znamenia može byť až príliš auto prítulný.

Hoba meteorit

Namíbia ponúka krásne prírodné scenérie, v tom sa podstatne líši od Botswany. Ráz krajiny sa mení a v Namíbii toho máme na pláne skutočne mnoho. Ako prvú atrakciu po ceste na sever Namíbie navštevujeme Hoba meteorit, najvačší zachovalý a nájdený meteorit ktorý spadol na Zem. Je pri ňom aj tabuľka s jeho zložením, pamatám si len že hlavnou inštanciou tohoto 3 metrového zo zeme obnažene trčiaceho balvana je železo.
/pozn. admina: Juhozápadná Afrika (dnešná Namíbia) bola nemeckým protektorátom od roku 1890 do 1915. Po porážke nemeckých jednotiek juhoafrickými expedičnými silami v roku 1915 Liga Národov v roku 1920 udelila mandát triedy „C“ nad územím Juhozápadnej Afriky Južnej Afrike. V roku 1945 novovzniknutá OSN deklarovala právo oblasti Juhozápadnej Afriky na sebaurčenie a nezávislosť. V roku 1966 marxistická ľudová organizácia Juhozápadnej Afriky SWAPO začala guerillovú vojnu za nezávislosť Namíbie. Na základe rozhodnutia Valného zhromaždenie OSN v r. 1986 bola oblasť Juhozápadnej Afriky premenovaná na Namíbiu./

Epupa Falls

epupa_falls

Ďaľší deň nás čaká dlhý presun na hranice s Angolou k vodopádom Epupa Falls cez územie obnaženého pastierskeho národa Himbu. V severnej Namíbii asfaltových ciest ubúda, je to však rozumné a logické. Na údržbu by sa každoročne vďaka dažďom vynaložili peniaze ktoré tu jednoducho nie su. Samotné vodopády sú nádherné, aj keď je ešte obdobie sucha. Ostávame tu dva dni a to mi umožňuje vydať sa s fľašou vody a foťákom na prechádzku pozdĺž rieky. V bažinatých častiach som natrafil na krokodýla, ten sa však majstrovsky schoval do vody behom pár sekúnd, takze z fotenia zišlo. Ani ďaľšie čakanie a stopovanie krokodílých stop neprinieslo ovocie, ale aspoň som sa zabavil. Prešiel som pekných pár kilometrov, ale stretol som len jednu domorodú dievčinu, ktorá vyzerala stretnutím so mnou dostatočne vystresovaná, než aby som sa jej niečo pýtal. Vraciam sa do tábora a jeden miestny mi ponúka výsadok do terénu, asi si neuvedomuje odkiaľ som práve prišiel. Keď som mu spomenul krokodýla, tváril sa neveriaco prekvapene, vraj tam každoročne krokodýl zožerie pár ľudí z dediny. Mám pocit že takú historku majú nachystanú pre neplatičov sprievodcov, ale pravdy sa nedopátram. Aj tak tu človek už platí za všetko.

Damaraland

Skoro ráno sme opať na ceste, pokračujeme cez úchvatnú krajinu Damaralandu a zastavujeme na doplnenie nafty v centre mesta Himbu razenia = Opuwo. Teta Lenka sa necháva fotiť s Himbu tetou priamo na benzínke, zadarmo to samozrejme nie je, akcia trvá pár sekúnd ale je to sranda. Všetci vyrážajú na nákup ale mne sa nechce a tak strážim auto a rozprávam sa s miestnymi kráskami. Niektoré sú polonahé, natreté vrstvou červenkastej hmoty ktorá ich chráni pred slnkom a škodoradostným vždyhladným zmyzom. Snažia sa mi predať pár suvenýrov, ale keď zistia že nemám žiadne peniaze, tak sa aspoň rozprávame. Tie oblečené sú konvergované Himbu slečny, vraj to natieranie každý deň je desne otravné tak zvolili cestu textilu. Pekné sú aj tak. Pár kilometrov pred naším dnešným táboriskom Palmwag dostávame defekt a tak prvýkrát ale nie naposledy so strýkom meníme rezervu. Šťastie že sme ju dali hneď spraviť, druhý deň totiž máme defekt znovu. Palmwag je sympatický camp, ešte pred západom slnka stíham vybehnúť na blízky kopec a večer si pokecať s nemcami a sympatickou obsluhou pri bare. White Lady je miesto nálezu prastarých malieb, ktoré sú ukryté v pohorí Brandberg. Večer pred návštevou tohoto svetového unikátu (malby sú stare niekoľko tisíc rokov) kempujeme v Brandberg Lodgi. Dámska časť osadenstva je mierne znepokojená prítomnosťou slonov a Lenka ma núti zjesť zvyšok jabĺk ešte pred vysadnutím z auta, čo s radosťou konám (slony majú čerstvé ovocie moc radi, naokolo jsú len vyprahnuté stromy a ta trochu šťavy ich poteší). Večer sa ozývajú zvuky snáď domorodého spevu, pravdepodobne atrakcia pre turistov. Nepamatám sa presne,ale asi sme verní gin toniku, možno už len toniku ak gin došiel.

Spitzkoppe, Cape Cross, Swakopmund

namibia_fotky_1

Po zhliadnutí rytinomalieb mierime ku pýche Namíbiských skalolezcov - Spitzkoppe, zvaného tiež namíbijský Matterhorn (snad sa mu z diaľky aj podobá). Nechápem ako sa tu takýto kolos skál ocitol, uprostred ničoho. Skaly sú oblé, čo naznačuje ich značný vek, dá sa po nich dobre liezť. Na západnej stene je aj oficiálna pomocná reťaz, takže do značnej výšky vyjdú aj nemeckí dochodcovia. My ideme samozrejem vyššie, následne zliezam opačnou stranou, je to tu nádherné, výhľady ďaleké a ploché, celkovo Namíbia ma prírodne uchvátila. Po rannom rituále (fotenie, raňajky a balenie) vyrážame na západné pobrežie Namíbie k Atlantickému oceánu. Krajina sa opať mení ako pozvolna klesáme, v dialke už vidno opar oceánu a citeľne sa ochladzuje. Dorážame ku , stotisícovej kolónii tuleňov, ktorú je možné pozorovať z blízky na prechádzkovom móle z recyklovaných plastov. Charakteristickým znakom je smrad a hluk, ale je to zaujimavý zážitok. Na tuleních mláďatách sa priživujú šakaly, ktoré vsádzaju na vytrvalosť a moment prekvapenia. Práve sledujem strastiplný zápas tulenej matky o svoje mŕtve mlaďa, zatial ho s pomocou ostatných kolegýň vyhráva. Ďalej po pobreží sledujeme lode, ktoré uviazli na tomto zradnom pieskovom pobreží. Aj keď skutočné Skeleton coast je severnejšie, pár lodí sa tu predsa len nájde. Večer dorážame do Swakopmundu, namíbijského centra turistického ruchu. Swakopmund je pekné mestečko, ale márne sa s Lenkou snažíme večer nájsť vhodný bar na spestrenie dlhého večera, nakoniec skončíme v internetovej kaviarni s pivom ktoré nemám rád a to ma ešte chalan upozornil že s tým nesmiem na ulicu. Ale aspoň Lenka si dala kávu. Zajtra ide naše osadenstvo mimo mňa lietať nad dunami, tento zážitok si še namibia_fotky

trím na ďaľšiu návštevu Namíbie. Všetci sú však po návrate nadšení, vraj ani nezvracali, pretože vnútri lietadla bol príliš pekný koberec. Na poobede ešte na miestnom trhovisku vyberáme suvenýry, neuveriteľné je že v obchodoch sú lepšie ceny ako na domácom trhu (aj po zjednaní ceny!). Swakopmund sa ničím netají, nemecko holandská architektúra a turizmus sú hlavné tromfy tohoto mestečka. Najbližšia zastávka je Sesriem a oranžové duny v okolí Sosuvlei a Deadvlei. Výstup na duny vyzerá jednoducho, ale je to makačka na pohľadanie, navyše človek nikdy nevie aká jašterica pred ním spod piesku vylezie. Údoliu Deadvlei dominujú 500 ročné vyschnuté stromy, popraskaná poda, červené duny s jemným pieskom a s vychádzajúcim slnkom stále vačšie teplo. Pre zasvetených píšem len aby si nezabudli fľašu vody, kúsok tieňa a dobrú náladu. Prašná cesta nám ubieha popri obdivovaní krajinných útvarov pomerne rýchlo, Lenka sa mi snaží natáčať hlavu kdekoľvek niečo zaujímavé uvidí, mám pustený bratrancov iPod, čo predpokladám považuje v takej krajine za zvrhlosť. Noc trávime v campe u príjemnej pani vo Farm camp medzi Sesriem a Fish river kaňonom.
Večer sa pri Coca cole od nej dozvedám hlavnú náplň ich živnosti, manžel je farmár a na rozlohe 18000 hektárov (nie je to preklep, ale takú rozlohu si neviem ani predstaviť) chová dobytok. Poda je tu dosť biedna na pestovanie čohokoľvek, aj keď pani sa snaží vybudovať si okolo domu záhradku.

Fish river kaňon

Posledný namíbijský prírodný klenot je Fish rive kaňon, jeden z najvačších kaňonov sveta. Je dlhý cez 150 kilometrov, široký okolo 20km a v najhlbšej časti siaha jeho dno až 500 metrov do kamenistej zeme. Kdesi dole sa vinie Fish river, riečka ktorá je príčinou celej tejto parády, práve je ale vo svojom vodnom minime. So strýkom fotíme večer aj ráno, je tu prírodná botanická záhrada s najroznejšími druhmi pichľavej flóry prisposobenej drsným podmienkam prežitia. Zastihujeme tiež v akcii natáčanie snáď videoklipu s dvoma objímajúcimi sa slečnami (boli ale oblečené) a profesionálne doležito vyzerajúcim okolitým personálom. No tak pekné to bolo, ehm. Ďalej už len v stručnosti = po prekročení hraníc pokračujeme už v Juhafrickej republike, kde bratrancove auto končí v Olifanshoeku u miestych opravároch kvoli výmene hlavy motora a my pokračujeme na požičanom aute do Joburgu. Toť zatím vše, veľká vďaka patrí hlavne bratrancovi za požičanie auta, sprievod a aj všetko ostatné. Tiež strýkovi za šoférovanie, tetám za varenie a skvelú spoločnosť.

Viac info na autorovom webe TU

Fotogaléria k článku: