 Maorijská kultúra vás sprevádza od letiska cez všetky múzeá a pamätihodnosti. Maorijčina je rovnocenný jazyk s angličtinou, oficiálne brožúry obsahujú informácie v oboch jazykoch a najviac maorijských osád sa nachádza okolo mesta Rotorua...
Počas pobytu na Novom Zélande robí našincovi najväčšie problémy časový posun. Hodiny si treba posunúť o 12 hodín dopredu, takže keď sa na Slovensku obeduje, tam je polnoc, a naopak. Tento fakt ma prenasledoval ešte aj po návrate do Európy. O polnoci som sa zobudil a mal som chuť nazrieť do chladničky a dať si pečenú kačku s knedľami, o čom som často na Novom Zélande sníval. Ale iné problémy v krajine, ktorá má iba štyri milióny obyvateľov, návštevníka prakticky nečakajú.  V štáte rozkladajúcom sa na dvoch veľkých ostrovoch – Severnom a Južnom a na množstve maličkých, ma prekvapila vysoká úroveň služieb a hojnosť informácií všade, kde sa človek ocitne. Napríklad v supermarkete v hlavnom meste Wellington je nad každým košom s ovocím vysvetlenie o aké ovocie ide, kde rastie, akú dosahuje strom výšku. Až som mal pocit, že sa nachádzam v botanickej záhrade, nie v obchode. Turistické informačné centrá sú v každom, aj v menšom mestečku. Nový Zéland by si Slovensko pokojne mohlo zobrať ako etalón na podporu turistiky vo svojej krajine.
Temperamentní Maoriovia
Pôvodní obyvatelia prišli na Nový Zéland z východnej Polynézie a teraz ich poznáme ako Maoriov. V súčasnosti tu majú vážené postavenie, ktoré si, pochopiteľne, museli postupne vydobyť najmä od Angličanov, ktorí na Novom Zélande dlho panovali. Maorijská kultúra vás sprevádza od letiska cez všetky múzeá a pamätihodnosti. Maorijčina je rovnocenný jazyk s angličtinou a oficiálne brožúry obsahujú informácie v oboch jazykoch. Najviac maorijských osád sa nachádza okolo mesta Rotorua, kde si možno pozrieť aj predstavenie maorijských tancov a spevov. Pre nás sú Maoriovia známi z televízie ako potetovaní divosi. Ich potetované tváre naozaj na človeka zapôsobia. Súčasní Maoriovia sa zapájajú do hospodárstva krajiny, pôsobia hlavne v turistickom ruchu, vyrábajú typické suveníry, pripravujú zábavné predstavenia. Vidieť ich aj pri výstavbe ciest a pri poľnohospodárstve. Už nepreberajú zvyk svojich predkov potetovať si celú tvár, ale len isté časti tela. Maorijská kultúra je fascinujúca, napríklad jedným zo spôsobov ako naznačujú útočnosť alebo výzvu do boja, je vyplazený jazyk. Maoriovia, s ktorými som sa rozprával, sú so svojím životom spokojní, problémy im robí len ich temperamentný naturel. Ten je dôvodom, prečo porušujú zákony častejšie ako zvyšok obyvateľstva krajiny.
Ohrozený kiwi
Nový Zéland je neodmysliteľne spätý s kivi. Ide síce o ovocie a o vtáka, ale na finančných trhoch sa objavuje pojem kiwi dolár, teda novozélandský dolár, sociálna poisťovňa i banky nesú názov kiwi a v neposlednom rade rôzne nočné i denné krémy ho majú v názve tiež. Tie sú naozaj vyrobené z výťažkov rastliny kivi. Existencia vtáka kivi, ktorý nežije nikde inde na svete, je však ohrozená. Jeho zobák, ktorého dĺžka môže dosahovať 20 centimetrov, dokáže ochrániť jeho, ale vajcia, ktoré znesie, s obľubou jedia viaceré živočíchy, najmä posum. Malé zvieratko, ktoré importovali na Nový Zéland z Austrálie, pre výrobu kožušín sa premnožilo a nemá prirodzeného nepriateľa. Preto proti nemu so striedavými úspechmi bojuje človek. Z rastlinstva stoja za spomenutie stromové paprade, známe z čias dinosaurov. Keď ich človek vidí, naozaj ho akoby vťahujú do histórie. Sú nimi pokryté najmä podhorské časti v oblasti ľadovcov. Príbeh Pán prsteňov sa tu natáčal práve kvôli zaujímavej flóre.
S cestovkou alebo bez nej
Na Nový Zéland môžete ísť s cestovnou kanceláriou, ktorá sa o všetko postará, ale bez problémov to nie je, ani keď si kúpite doma len letenku a pobyt si zorganizujete individuálne až na mieste. Miestne cestovné kancelárie a agentúry sú doslova na každom rohu. Ponúkajú prírodné úkazy, športy, scenérie. Vo visitor centre každého mesta nájde návštevník všetko, čo potrebuje – informácie, kde bývať, ako sa tam dostať, ale hlavne, čo všetko smiete vidieť. Ubytovať sa dá napríklad v dobre vybavených kempoch, ktoré majú často aj bazén. Kempy mávajú zvyčajne spoločné toalety a spoločnú kuchyňu. Ceny za výlety a atrakcie nie sú nízke, veď napríklad iba 40-minútový prelet okolo vrchu Mt. Cook môže vyjsť na 250 až 400 novozélandských dolárov, čo je asi 4 500 až 7 500 Sk. Ale ak ste sa už vybrali na druhý koniec sveta, stojí za to, do týchto výletov investovať.
Mesto adrenalínu
Jedným z najnavštevovanejších miest je Queenstown na Južnom ostrove. Bill Clinton o ňom vraj povedal, že ak by nežil v USA, tak by určite chcel bývať tu. Okrem toho, že je strediskom turizmu, je najmä mekkou vyznávačov adrenalínových športov. Dá sa tu vyblázniť na rôznych modifikáciách bungee jumpingu, zažiť 360°obrat na jet lodi pri vysokej rýchlosti a veľa ďalších vecí. Koho extrémne športy neoslovujú, môže sa previezť na historickom parníku po jazere Wakatipu, pri ktorom Queenstown leží. Čaká vás obed a prekrásna scenéria, aká sa dá zažiť len na palube lode. Nad členitým mestom premáva lanovka, z ktorej ho máte ako na dlani. Každý večer sa na námestí pri pobreží zhromažďujú turisti, aby zhliadli predstavenie žonglérov z Írska. Atraktívne prostredie láka aj developerov. Prevýšené pobrežie nad jazerom je posiate vilami a už existujú projekty na jeho ďalšie rozširovanie. Ani daždivé počasie neznamená, že sa budete v Queenslande nudiť. Obchodné uličky sú pred obchodíkmi zastrešené, takže pokojne môžete začať hľadať výrobky Made in New Zealand. Určite stojí za pozornosť naturálna kozmetika na ktorúkoľvek časť tela. Ak máte šťastie, možno na parkoviskách stretnete jedného zo symbolov Nového Zélandu papagája kea. Prečo práve na parkoviskách? Jeho veľmi zakrivený zobák mu slúži aj na rozoberanie tesnení na autách. Robí to v domnienke, že sa dostane do auta, kde očakáva potravu...
viac na www.etrend.sk
Diskusia (0) |
"Myšlienka na starobu mi bola vzdialená. Predstava, že by som mal niekedy žiť ako dôchodca, mi bola smiešna. Vždy som bol presvedčený, že padnem v boji s prírodou a supy to vybavia namiesto pohrebného ústavu. Nuž - nestalo sa tak a ja som zostarel. Asi by som mal závidieť spolužiakom, ktorí pokojne užívajú svoj tuk a pravidelne si vyberajú dôchodok. Asi by som mal závidieť aspoň vo chvíli, keď cítim príchod staroby a strácam schopnosť pracovať. Ja ale viem, že ich obzor je úzky, ich starosti malicherné, pretože ich rozžiali len nedostatok alebo zhoršená kvalita piva. Myslím, že musia cítiť úžasnú prázdnotu, keď si premietnu život, ktorý žili. Živorenie za písacími stolmi, "veľké boje" úradníckych intríg, keď niekto niekoho nezaslúžene "preskočil"... Kto z nich, kto z ľudí, ktorých poznám, mal krajší život ako bol ten môj?"
