Odvtedy ubehlo dlhých päťsto rokov a v súčasnosti je Yucatán cieľom turistov z celého sveta. Predurčuje ho k tomu ideálna poloha na brehu Karibského mora, len hodinu letu z Floridy. Pritom samotný názov polostrova nie je až tak známy. Verejnosť má do povedomia vryté najmä staré mayské pyramídy, ľudské obety a samozrejme piesočnaté pláže. Áno, práve tu, v srdci zelenej džungle sa nachádza jedna z najznámejších lokalít mayskej kultúry – Chichen Itzá, pyramídy preslávené po celom svete. Tu obetovali pohanskí kňazi tisíce ľudí starým božstvám a práve tu sú najkrajšie pláže v celom Mexicu.
Indiáni kontra Amerika: Hoci bol Yucatan pred stáročiami súčasťou vyspelej ríše Mayov, len niekoľko desaťročí dozadu patril k najzaostalejších kútom Mexica. Z hlavného mesta Mexico city sa sem dalo dostať prakticky iba loďou, pričom jedinou vstupnou bránou bolo prístavné mesto Progreso. Hoci polostrov je jedna obrovská rovina, pokrytá je nepreniknuteľným tropickým dažďovým pralesom, krovinatou džunglou a bažinami. Už pri prílete nebolo z okna lietadla vidno nič, iba nekonečné zelené more. Navyše, počas letných dní vyvoláva neznesiteľné vlhko a horúčava pocit kováčskej vyhne. Niet sa čo čudovať, že vo vnútrozemí je hustota zaludnenia neraz jeden človek na kilometer štvorcový. Drvivú väčšinu obyvateľov tejto nehostinnej oblasti tvoria pôvodní Mayovia. Indiánov tu vidno skutočne na každom kroku. Tvoria väčšinu obyvateľov miest, dedín, pracujú v obchodoch, na pumpách, v turistickom ruchu. Na indiánsku súčasnosť tu narazíte na každom kroku a slovíčko Maya majú vo svojom názve autobusové spoločnosti, banky, dokonca aj výrobcovia cementu – Maya cemex. Pôvodná kultúra sa tak stretáva s tlakom euroamerickej civilizácie, ktorá čoraz dravšie preniká vo forme turistov, zahraničných podnikateľov, či masmédií. Najmä vplyv USA je viditeľný doslova na každom kroku. Autá, uniformy, hotelová architektúra… Výsledkom sú veľmi malebné kontrasty. Pokiaľ vyhlásené centrá Cancun, Tulum, Playa de Carmen poskytujú najväčší komfort, už niekoľko kilometrov za mestom sa rozkladajú tradičné indiánske dediny. Akoby vystrihnuté z dobových fotografií spred sto rokov. Starší ľudia chodia vo vyšívaných krojoch a typickým príbytkom je dodnes drevená chatrč so slamenou strechou. Ostatní Mexičania sa tak pozerajú na tunajších obyvateľov – yucatecos dosť povrchne. Považujú ich za zaostalých, izolovaných, až priveľmi tradičných. Situácia sa ale mení z roka na rok. Na Yucatan plynie z turistického ruchu čoraz viac peňazí a obyvatelia susedných hornatých častí Mexica sem viac dochádzajú za pracovnými príležitosťami. Budujú sa nové centrá a to nielen na pobreží ale aj vo vnútrozemí. Hlavné mesto oblasti Merida, či svetoznáme mayské pamiatky v Chichen Itzá sú toho príkladom. Aj chudobní indiánski pestovatelia a roľníci si tak postupne prilepšujú. Významným zdrojom ich príjmov sa stal hlavne predaj ručne tkaných kobercov, tradičného odevu, výrobkov z kože, suvenírov…
Chicken Pizza: Možno predpokladať, že za niekoľko rokov bude polostrov typickým turisticko-komerčným rajom. Toho dôkazom sú aj ceny, ktoré sú na Yucatane a vôbec celom Mexiku vyššie ako v susedných stredoamerických krajinách. Turistický boom má aj svoje tienisté stránky. Tradičná kultúra a mentalita je postupne vytláčaná do uzadia, čo je už v súčasnosti vidno najmä na východnom pobreží. A nielen tam. Chichén Itzá, nádherné mayské mesto uprostred džungle, priamo v srdci poloostrova je dnes umelo nablýskanou klučkou do histórie. Dvetisícročné ruiny sa tak stali kráskou bez atmosféry. Samozrejme, ak niekomu nevyhovuje tlačenica medzi stovkami, ba tisíckami turistov v šľapkách, s fotoaparátmi a spálenou kožou. Za tých niekoľko hodín, strávených na pôvodne nádhernom a pôsobivom mieste sme urobili nadšeným americkým rodinkám minimálne dvadsať fotiek do rodinného albumu. Preto nečudo, že domáci nazývajú toto miesto posmešne – Chicken Pizza.
Nezabudnuteľný El Castillo: Dnes verím, že návšteva mesta Tulum nebola úplná náhoda. Tulum je jedno zo známych centier na pobreží karibského mora, s krásnymi plážami, množstvom reštaurácii a mayskými pamiatkami. Niečo podobné je ale v Mexiku celkom bežné. Hlavná ulica je zároveň centrum s množstvom hotelov, na každom kroku predajňa suvenírov, na ceste šialene rušná premávka. V podstate známy turistický gýč, vhodný na relaxačnú, komerčnú dovolenku. Bezcielne sme sa potuľovali ulicami, ked nám úplnou náhodou padol do rúk reklamný katalóg s nádhernou fotomontážou. Tyrkysová pláž s bielym pieskom a palmami sa po tridsiatich metroch končila a menila na vysoké strmé bralo. Na ňom sa vypínala stará mayská pyramída. Pohľad ako z rozprávky. Pláž, palmy, more a dávna história. 
Najväčšie a najkrajšie ťaháky Mexika v jednom. Už približne dve minúty sme sedeli v taxíku a mierili na štyri kilometre vzdialenú pláž. Rozhovor so šoférom bol v plnom prúde a téma prišla aj na zmienený obrázok. Na naše konštatovanie - pekná fotomonátž, taxikár sucho zakontroval: „Je to odtiaľto asi tri kilometre“. Takže tá nádhera je realita? V momente sme zmenili cieľ cesty a nechali sa vysadiť v neďalekom kempe priamo na brehu mora. Tu pokračoval sled nezabudnuteľných dojmov. Zistili sme, že Tulum nie je zase až tak typické centrum. Totiž, pláž je vzdialená niekoľko kilometrov od mesta, bez súvislej hotelovej zástavby a je neskutočne dlhá a široká. Kemp, znamenalo v skutočnosti približne dvadsať chatrčí z dreva a listov, verná kópia indiánskych obydlí. Uprostred palmového hája priamo na brehu mora. Pritom nešlo o žiadnu komerciu. Jednoducho, tieto nenáročne chyže boli pre investora finančne najlacnejšie. Už onedlho sa nám naskytol jeden z vizuálne najkrajších pohľadov v živote. Kamennú indiánsku pevnosť na brehu mora, obohnanú mohutnými hradbami. To vystihuje aj samotný názov. Tulum, znamená v jazyku Mayov práve pevnosť. Najvýraznejšou stavbou je El Castillo – palác, ktorý stojí na okraji vysokého útesu. Práve El Castillo videla posádka jednej zo španialeskych lodí v roku 1518, kedy sa datuje prvá písomná zpráva o tejto lokalite. A hoci sa Tulum nemôže porovnávať rozlohou a významom s inými predkolumbovskými pamiatkami, večerný pohľad na El Castillo priamo nad tyrkysovým morom pôsobí magicky a nezabudnuteľne.
Foto: autor
Články s príbuznou témou:
Fotogaléria k článku:
"Myšlienka na starobu mi bola vzdialená. Predstava, že by som mal niekedy žiť ako dôchodca, mi bola smiešna. Vždy som bol presvedčený, že padnem v boji s prírodou a supy to vybavia namiesto pohrebného ústavu. Nuž - nestalo sa tak a ja som zostarel. Asi by som mal závidieť spolužiakom, ktorí pokojne užívajú svoj tuk a pravidelne si vyberajú dôchodok. Asi by som mal závidieť aspoň vo chvíli, keď cítim príchod staroby a strácam schopnosť pracovať. Ja ale viem, že ich obzor je úzky, ich starosti malicherné, pretože ich rozžiali len nedostatok alebo zhoršená kvalita piva. Myslím, že musia cítiť úžasnú prázdnotu, keď si premietnu život, ktorý žili. Živorenie za písacími stolmi, "veľké boje" úradníckych intríg, keď niekto niekoho nezaslúžene "preskočil"... Kto z nich, kto z ľudí, ktorých poznám, mal krajší život ako bol ten môj?"
_resize.jpg)
_resize.jpg)
_resize.jpg)
_resize.jpg)
_resize.jpg)
_resize.jpg)
_resize.jpg)
_resize.jpg)
_resize.jpg)
_resize.jpg)
_resize.jpg)
_resize.jpg)
_resize.jpg)
_resize.jpg)
_resize.jpg)
_resize.jpg)
_resize.jpg)
_resize.jpg)
_resize.jpg)
