Ako vznikala Transsibírska magistrala, Krugobajkalna a Transsibírsky expres

Tak rozľahlá krajina ako je Rusko, nemôže existovať bez zodpovedajúceho dopravného systému. Táto pravda sa ukázala už v časoch expanzie cárskej ríše, a to najmä do teritórii Ďalekého Východu. Vyriešila to Transsibírska magistrála. V súčasnosti na takmer 10 000 kilometrov dlhej trati medzi Moskvou a Vladivostokom jazdia pravidelné expresy. Hoci sa rýchlosť vlaku za dobu existencie dráhy trojnásobne zrýchlila, aj tak jazda medzi krajnými destináciami trvá šesť dní.
 
Ťažko si dnes predstaviť to obrovské úsilie a ťažkosti, ktoré museli stavitelia železnice, vybavení len krompáčom, sochorom a lopatou, prekonávať v súboji s drsnými sibírskymi podmienkami a tamojšou prírodou. Keby boli okolo trate pomníčky za každú obeť, bolo by ich zrejme na tisíce. Spoločným pomníkom staviteľom dráhy je budova stanice vo Sljudjance, vystavaná celá z bieleho mramoru.

Stavba Krugobajkalky

V dobe na prelome 19. a 20. storočia, kedy sa dráha stavala, nebol ešte dostatok skúseností s niektorými špecifickými železničnými stavbami. Jedným z najkomplikovanejších úsekov bola stavba Krugobajkalky, železnice vedenej po pobreží jazera Bajkal. Než boli stavbári schopní vybudovať túto časť železnice, vlaky končili v prístave Bajkal, kde sa nalodili na trajekt, ktorý vlakové súpravy previezol do prístavu Mysovaja na juhovýchodnom brehu jazera. Tu sa opäť napojili na železnicu. Loď bola upravená ako ľadoborec, takže vlaky mohli byť prevážané aj v zime. Keď ľad zosilnel natoľko, že bol nad schopnosti lode, boli koľaje pokladané priamo na ľad a vlaky prechádzali "po vlastných". Existuje ale aj snímku nehody, na ktorom sa jedna z lokomotív do ľadu preborila.

Na stavbe pracovalo až 13 tisíc robotníkov

Bajkal, piate najväčšie jazero sveta, hĺbkou iným neprekonané, sústreďujúci tretinu všetkých svetových zásob sladkej vody. Bajkal je ohraničený vysokými horami a práve na juhozápadnej strane skaly vstupujú priamo do vody. Stavbári nemali takmer žiadne prirodzené možnosti vedenia železnice. Na dĺžke necelej stovky kilometrov trate bolo nutné použiť viac ako pol tisícky najrôznejších inžinierskych prvkov vrátane 38 tunelov, 226 mostov, šiestich kamenných viaduktov a viac ako dvoch stoviek podporných múrov. Na stavbe pracovalo až 13 tisíc robotníkov. Na niektoré špeciálne práce boli najímaní zahraniční špecialisti, napríklad talianski kamenári. Prvý vlak tadiaľ prešiel v októbri 1905 a tento úsek bol v prevádzke približne 50 rokov.

Krugobajkalna

V súvislosti so stavbou priehrady na rieke Angara pod Irkutskom bola zaliala aj časť železnice. Transsibírska magistrála bola následne vedená z Irkutsku inakadiaľ. Železnica sa stalá nepárnou a dokonca sa uvažovalo o jej zrušení. Našťastie sa tak nestalo a Krugobajkalna z Port Bajkalu do Sljudjanky v dĺžke 95 kilometrov je okrem dopravného spojenia tiež turistickou atrakciou. Poskytujúce cestujúcim vo vlaku nádherné výhľady na jazero. Súčasne je dráha aj prehliadkou železničného umu vtedajšej doby. V novo zrekonštruovanej staničnej budove v Port Bajkale je aj múzeum Krugobajkalky s množstvom fotografií z čias, kedy sa dráha stavala, modely napojenie kolají na trajektovej lodi, množstvo dobového náradia a vybavenia vtedajších železničiarov.
V súčasnosti vychádza jeden vlak z Port Bajkalu skoro ráno, aby zobral ľudí dochádzajúcich do Sljudjanky za prácou, a navečer sa vracia späť. Vlak onú vzdialenosť prejde za necelých päť hodín. Ide rýchlosťou okolo 25 kilometrov za hodinu. Dôvodom pomalej jazdy je zrejme nie príliš dobrý stav koľajiska. K pražcom sú koľaje pripevnené len klincami. Vlak zastavuje v siedmich staniciach.
 
Okrem toho trať využívajú turistické agentúry, ktoré si najmú vlakovú súpravu a privážajú so všetkým komfortom na túto unikátnu prehliadku jazera stovky turistov.
(Ak chcete aj vy vyraziť na Transibírsku magistrálu, pozrite si ponuku CK KUDRNA: http://www.kudrna.cz/transsibirska-magistrala-rusko)

Transsibírsky expres

Trochu inak to funguje v Transsibírskom exprese. Najprv zaujme počet vagónov, často viac ako dvadsať. To preto, že vlak je prísne miestenkový a záujem o jazdu je veľký. Už zakúpenie cestovného lístka podlieha istej, povedzme veľmi zodpovednej procedúre. Pokladníčka totiž zadáva do počítača okrem údajov o trase aj meno a číslo preukazu totožnosti pasažiera. Všetko dôkladne kontroluje aj "děžurnyj" vagónu pri nástupe do vlaku.
Ďalšou zvláštnosťou ruských dráh sú cestovné poriadky zostavené jednotne podľa moskovského času. Na mojom cestovnom lístku (prajezdnom dokumjentu) zakúpenom v Sljudjance bola doba odchodu 19.37. Ale v skutočnosti bolo o päť hodín viac a vagón, do ktorého som nastupoval, "mal práve polnoc". Nástup do nočného vlaku nie je tak jednoduchý - vnútri je prítmie, sťažujúce hľadanie prideleného miesta. Spiaci pasažieri sú nevrlí, príprava horného lehátka a uloženie sa na neho zvyčajne tiež neprebehne bez nespokojného mručení okolia a človek navyše zaspáva s obavou, či pri drncnutí na niektorej výhybke nespadne nadol. Vagóny sú dvojakého typu - "kupejnyj" s klasickými kupé a štyrmi lôžkami. Lacnejšie sú "plackartnyj", v ktorom sú namiesto kupé len kóje a lehátka nad sebou sú aj pozdĺž chodbičky.
 
Vstávanie prebieha opatrne, zvlášť keď cestujúci na dolnom lôžku ešte dospává a bolo by kruté prebudiť ho šliapnutím do tváre či kamkoľvek inam. Zložené spodné ležadlo pozdĺžne s uličkou slúži ako stolík, a teda sa posadíte svojmu spolunoclažníkovi tvárou v tvár. Môžete sa predstaviť, ospravedlniť za nočné rušenie spánku, popýtať sa na cieľ cesty. Pretože pri dlhej jazde spoločne strávite dlhší čas, ranný pozdrav často prejde v družný rozhovor. Sergej, železničiar vracajúci sa z pracovného turnusu na pár dní domov, komentoval krajinu za oknom. Hovoril, kam jazdia na ryby a vzápätí vytiahol z tašky fľašu vodky a ponúkol pripiť si spoločne na začínajúci nový deň. To je síce lákavo štýlové, najmä pre cudzincov túžiacich poznávať Rusko so všetkým, ale napriek tomu som dal prednosť čaju. V každom vagóne je samovar, nie tak pekný, ako stáva v ruských domácnostiach, ale horúca voda je k dispozícii. Čaj za dvanásť rubľov a cukor za tri predáva sprievodca. Na zastávkach si možno zakúpiť pirohy plnené zeleninou alebo mäsom, vajíčka, vodu ...
Nakoniec zistíte, že aj ten dlhý čas celkom ubieha a jazda transsibírskym expresom patrí tiež k zážitkom z Ruska.
Možno sa chcete opýtať: A čo vlaky? Sú čisté, upratané, pohodlné?
Dá sa povedať, že áno.
 
Na Transsibírskej magistrále aj na Krugobajkalke sú vlaky porovnateľné s Európskou úniou, čisté, digitálny panel i palubný rozhlas informuje o staniciach, záchody sú v lepšom stave ako je na verejných miestach obvyklé. Sprievodcovia v uniformách sú pozorní a ochotní. Vlaky jazdia na čas.
 

Čítajte ďalej

Fotosúťaž sa za posledné roky stala stabilnou súčasťou Medzinárodného festivalu horského filmu a dobrodružstva HORY A MESTO. Vlani porota posudzovala vyše tisíc fotografií. Všetky...
 
Záujem o pôvodnú ľudovú kultúru rastie. Dobrým tipom na výlet by tak mohla byť návšteva múzea ľudovej architektúry vo voľnej prírode. Jedným z najatraktívnejších na Slovensku je celkom...
 
Pestrofarebný had pútnikov sa ťahá kľukatou cestou hore. Skalné prekážky zdolávajú dokonca aj deti a starci. Zahľadení kamsi doďaleka sa posúvajú ako v tranze. Rituál sa v podstate už začal. Všetci...
 
Španělský conquistador Pánfilo de Narváez, neúspěšný sok Cortézův a nemilosrdný zabiják Indiánů, se narodil roku 1470 ve Valladolidu. V letech 1511-1514 se účastnil dobývání Kuby, kde se "proslavil"...
 
Je to už niečo vyše roka, čo sme v trojčlennej zostave podnikli jesenný záver sezóny v alpskom pohraničí Talianska a Švajčiarska. Termín sa nám ustálil na záver septembra. Verzia predpovede počasia,...
 

GPS poloha

Diskusia