Bizarná zbierka penisov: Falologické múzeum v Reykjavíku

The Icelandic Phallological MuseumThe Icelandic Phallological MuseumThe Icelandic Phallological MuseumThe Icelandic Phallological MuseumThe Icelandic Phallological MuseumThe Icelandic Phallological Museum
Jednou z  vecí, ktoré ma zaujali, keď som plánovala svoju prvú cestu na Island (2013), bolo Islandské falologické múzeum, ktoré prezentuje najväčšiu zbierku penisov na svete. Bedekre uvádzali ako sídlo tohto múzea mesto Húsavík. Ako som pátrala, tak som pátrala, ale múzeum som nenašla a  až keď som sa vrátila domov, zistila som, že múzeum medzičasom presťahovali do Reykjavíku.
 
Keď som následne v  roku 2016 plánovala svoju druhú cestu na Island, bolo jasné, že túto „chuťovku“ nesmiem vynechať. Po chvíľke hľadania sme ho našli. Nenápadná budova v  radovej zástavbe so skleneným výkladom a  jednoduchým nápisom „The Icelandic Phallological Museum“. S  menšími rozpakmi sme vošli dnu. Tu nás vítali dvaja mladí vysmiati muži, kúpili sme si lístky a  hor sa do objavovania.  Múzeum vystavuje približne 280 reprodukčných orgánov cicavcov žijúcich na Islande – cca 93 živočíšnych druhov.  
The Icelandic Phallological Museum

Exponáty sú buď vysušené alebo naložené vo formaldehyde

Zbierku založil v  roku 1974 učiteľ dejepisu Sigurður Hjartarson, ktorému jeho kolegovia zo žartu darovali býčí penis a veľrybie penisy ako provokáciu. Na základe toho sa rozhodol zozbierať vzorky penisov viacerých cicavcov. Exponáty získaval prevažne z  bitúnkov a od veľrybárov.

Penis vráskavca obrovského meria 170cm a váži 70kg

Rekordmanom múzea je jednoznačne penis vráskavca obrovského, ktorý meria 170cm a váži 70kg. Najmenším exponátom je 2 milimetre merajúca penisová kosť škrečka.
Muzeum penisov, Island
V  roku 2011 sa múzeum dočkalo aj ľudského exponátu, ktorý mu odkázal jeho verný fanúšik – 95 ročný pán, ale jeho orgán bol vraj po spracovaní v  dosť nelichotivom stave. Tento „skvost“ sme počas našej návštevy neuzreli. Buď nebol vystavený alebo sme ho v  rámci nášho znechutenia prehliadli. 
 
Na motívy múzea vznikol film „The final member“, korý zachytáva snahu majiteľa múzea získať exponát ľudského penisu. Film natočili dvaja kanadskí dokumentaristi a premiéru mal 1.mája 2012. Aktuálne existuje viacero dobrovoľníkov, ktorí sa rozhodli darovať po smrti svoj penis múzeu. Jeden američan si dokonca chcel dať svoj penis amputovať počas života, aby ho mohli vystaviť. 
 
Okrem už spomínaného, múzeum vystavuje aj rôzne umelecké predmety, samozrejme s  jednoznačnou tematikou – napríklad kľučky na toalete v  tvare penisu, telefónne slúchadlo v  tvare penisu, vychádzkové palice v  tvare penisu atď. Veľa z  nich je dielom samotného majiteľa. Takisto sú tu vystavené fotky mužov z  rôznych kútov sveta hrdo prezentujúcich svoju „pýchu“.
The Icelandic Phallological Museum
Pri východe z  múzea sa nachádza malá predajňa s  darčekovými predmetmi opäť s  veľmi konkrétnym motívom, napríklad plyšové zvieratká s  obrovskými penismi, atď.
Štatistiky hovoria, že väčšinu návštevníkov múzea tvoria ženy, naša skúsenosť však bola skôr opačná.  Počas našej návštevy tam boli prevažne chlapi, ktorí si všetko veľmi podrobne prezerali a  fotili.
The Icelandic Phallological Museum
Ak by som mala opísať svoje dojmy z  tohto miesta, tak by sa blížili skôr k  znechuteniu ako nadšeniu, každopádne toto miesto odporúčam zaradiť do programu počas prechádzky Reykjavíkom, nakoľko ja osobne som v  živote asi nič bizarnejšie nevidela.
 

Čítajte ďalej

Tak ako väčšina španielskych miest, tak aj Barcelona počas roka nezaostáva v organizovaní rôznych festivalov a udalostí. Najvýznamnejším, ktorý sa koná v septembri, je festival svätej...
 
Omrzela nás letná dovolenka pri mori. Tak sme vzali batoh na plecia a naplánovali sme si trasu naprieč krásam vychýrených českých Beskýd. Len pár minút jazdy od česko-slovenských hraníc, v ...
 
Pre mňa osobne bol jedným z najväčších zážitkov výlet na najvyššiu horu pohoria Biokovo – Sv. Jure. Hore sa možno dostať pešo, na bicykli a keďže až na vrchol bola nedávno vybudovaná cesta, tak...
 
„Už viem, ako chutí život v buši. Tá chuť sa človeku nepreje,“ napísal na konci svojej knihy Martin Notbúk Šóš. Rodáka z Tatier odmalička lákal život severoamerických Indiánov. A tak sa...
 
Muškársky spôsob chytania na vodných tokoch ma vždy fascinoval viac ako ostané spôsoby. Človek, lovec, tam celý čas sleduje dianie na hladine a pod ňou. Taktizuje. Vyčkáva. Vždy však to je len...
 

GPS poloha

Diskusia