Tak, ako každé leto sme sa aj tento rok vybrali na zaslúženú dovolenku. Tento krát sme sa rozhodli oddýchnuť si na talianskom ostrove Ischia, v rovnomennom meste. Pri výbere dátumu dovolenky, sme ani netušili, aký dobrý termín sme si vybrali.
Ischia je typické talianske rybárske mestečko, v súčasnosti zamerané na turistický ruch. Lákadlom je nie len more a piesočnaté pláže, ktoré nepatria ani zďaleka medzi najväčšie a najkrajšie, ale na ostrove sa nachádza množstvo termálnych prameňov, ktoré s obľubou využívali dokonca už staroveký Rimania. Úzke uličky, po ktorých jazdia mopedy a malé pooškierané automobily a hlasné trúbenie, neodmysliteľne patria ku každodennému životu tunajších obyvateľov.
Veľkolepá oslava
26. júla má meniny Anna v našom kalendári a takisto aj v talianskom. Na Slovensku je Anna obľúbené meno a preto sa vo veľkom oslavuje v každej domácnosti, kde majú Annu. Na Ischii to bude rovnaké, akurát že Sv. Anna je aj patrónkou mesta. Takže neoslavujú len jednotlivé rodiny, ale všetci obyvatelia spoločne.
Od miestnych sme sa dozvedeli, že sa večer pri hrade Aragonese, ktorý je vybudovaný na skalnom ostrove pri Ischii a s Ischiou je prepojený kamenným mostom, chystajú oslavy a tam sme samozrejme nemohli chýbať. Dokonca sa nám posunula aj večera na skoršiu hodinu. Bolo to zrejme preto, aby sa aj domáci mohli zúčastniť osláv. Prišli sme tam už o 20.00, aby nám náhodou niečo neušlo. To sme však nevedeli, ako dlho ešte budeme čakať. Na malom námestíčku bolo niekoľko málo stánkov s jedlom a občerstvením a množstvo ľudí. Prešli sme sa okolo a hľadali miesto s čo najlepším výhľadom na hrad a prístav. Sadli sme si na kraj móla, nohy nám ovlažoval príliv a jemný vánok a čakali sme.
Po nejakej chvíli sa z postaveného pódia ozval moderátor, všetkých privítal. Do zátoky začali plávať drevené loďky s rôznymi motívmi, postavené na túto príležitosť a hrad, ako sme ho poznali sa zmenil. Organizátori mali pripravenú videoprojekciu, ktorú spustili a ako plátno im slúžili hradné múry. Objavila sa kreslená silueta hradu a na múroch sa premietali výjavy z minulosti a vyzeralo to, že aj z budúcnosti. Keďže nevieme po taliansky a moderátor hovoril svojím obľúbeným rodným jazykom, veľa sme mu nerozumeli a museli sme sa spoľahnúť na našu fantáziu, domýšľanie a zrak. Jedno, čo sme však rozumeli boli ďakovné slová. Nespočetne veľa krát sa poďakoval sponzorom programu. Dosť to liezlo na nervy, hlavne keď sme už takmer štyri hodiny čakali na ohňostroj, ale potom sme pochopili prečo toľko ďakoval.
Svetelná show z každej strany
Po polnoci hrad začal „horieť”. Boli to však iba červené svetlice zapálené v jednotlivých častiach hradu, ktoré symbolizovali požiar. Postupne sa „oheň” rozhorel po celom hrade a spustil sa veľký ohňostroj. Spoza múrov vystreľovali na nočnú oblohu rakety. Farebná žiara svetiel rozplývajúca sa na oblohe zakryla aj svit mesiaca nad hradom. Ani sme sa nestačili spamätať z tohto zážitku a vzápätí spustili ďalší ohňostroj z člnov zakotvených na mori. Ten bol ešte dlhší a ešte krajší. A aby toho nebolo málo tak z druhej strany zo zátoky sa spustil tretí ohňostroj a na záver sa nám opäť z tmy vynoril hrad, ktorý osvetlil záverečný ohňostroj. Celé farebné predstavenie trvalo asi pol hodinu.
Aj keď nás už z toľkého sedenia na kamennom móle boleli zadky, oplatilo sa počkať. Hádam aj ja budem mať raz takúto pompéznu meninovú oslavu ☺.
