Mallorca v máji počas 4 dní

mallorcamallorcamallorcamallorcamallorcamallorcamallorcamallorcamallorcamallorcamallorcamallorca

Myslím, že tento španielsky ostrov netreba nikomu predstavovať. Krásne pláže, hory, historické pamiatky a hlavne, v predstihu aj lacná letenka. Čo viac si priať? Zabookovať ubytko, a ide sa! Na mini dovolenku sme sa vybrali traja, ja s manželom a môj brat.

V sobotu večer sme prileteli do Palmy a hneď sme si šli pre auto, ktoré sme si prenajali. Ako sme sa však potešili, keď nám namiesto zarezervovaného Citroena DS 3, pripravili Mini Cooper Countryman (cena sa však nezmenila :-) ). Zapli sme navigačku a šli sa ubytovať do hotela. Bývali sme v Magalufe, neďaleko Palmy, čo bol aj náš zámer, aby sme to mali čo najbližšie a nemuseli hneď od začiatku cestovať priďaleko.  Hotel sme našli ľahko a po vybalení vybehli ešte na jeden drink, keďže sme prišli už naozaj v pokročilej nočnej hodine a večeru sme tak nestihli.  Takto nám bohužiaľ už ubehol prvý deň dovolenky, hmm, lacná letenka si vyberá svoju daň.

mallorca

2. deň

V nedeľu ráno už bol plán cesty jasný. Naraňajkujeme sa a vyrážame za dobrodružstvom. Navigačka nás mala zaviesť asi na 5 rôznych miest, ktoré podľa internetu a odporúčaní patria  k tým najzaujímavejším a najkrajším.

Prvou zastávkou bolo mestečko Valldemossa, ktoré je vzdialené len 17 km od Palmy. Tak tá je naozaj očarujúca! Turistov už tam bolo habadej, čiže nám chvíľku trvalo, kým sme našli miesto na parkovanie. Prišli sme do „hlavného centra“, ktoré tvorí množstvo úzkych uličiek s typickou architektúrou a dominantou je kláštor z 13. storočia.  Chvíľku sme sa tam zdržali, dali si nanuk, pofotili si to najzáujímavejšie a presunuli sa do druhého bodu cesty.

Len pár kilometrov od Valldemossy sa nachádza snáď najkrajšia dedinka na ostrove – Deià.  Tu, to sa musíme priznať, sme prešli autom, keďže nebolo vôbec žiadne voľné miesto na parkovanie. Čiže, niekedy sa oplatí aj autoturistika :-).  Ale bola fakt pekná, to treba uznať.  Tak teda, hor sa na ďalší bod našej cesty.

Port de Sa Calobra.  Tak na to miesto sa oplatí ísť.  Cesty sú tam však veľmi kľukaté a uzučké, ale veď, sme tu len raz, tak to skúsme!  Hmm, tak tieto slová som aj oľutovala. Ja som taký bojko a miestami som sa fakt bála, ale aj napriek tomu to stálo za to. Najlepšie bolo, ak ste z kopca dole videli autobusy a ich uhýbanie sa autám, alebo samotné autá medzi sebou a oškreté kamene od laku :-).

mallorca

A sme dole, ani to nebolelo :-).  Miest na parkovanie bolo dosť, čiže teraz žiadna autoturistika nehrozila. Dole to teda riadne žije, všade reštaurácie, kaviarničky a kopec ľudí. My sme však nezastali hneď pri prvej pláži, ale pokračovali sme kamennou cestičkou ďalej.  Tie výhľady, ktoré sa nám naskytli, naozaj to stojí za to! Prišli sme ko koncovému bodu, a tým bol slávny Torrent de Pareis. Vyzúvame sa a nohy nám „vymasírovali“ kamienky, žiaden piesok tu nehľadajte. Hneď sme šli do vody, avšak, len po kolená, je síce máj a je už teplo, dokonca sa našli aj odvážlivci a tí sa tam už kúpali, ale voda je ešte studená. Chceli sme sa tam na chvíľku usadiť, ale miesta nebolo. Prehovárala som brata, aby sa šiel kúpať, nakoľko bol prvýkrát pri mori, nech to využije, ale nezlomil sa :-).  Tak sme sa vrátili späť do Sa Calobry, veď aj tam je pláž. Tu sme si dali obed a vychutnali si tú nádheru, keďže výhľad bol naozaj unikátny.  Musíme pochváliť danú reštauráciu, pretože tie kalamáre boli vynikajúce.  Pozreli sme sa na hodinky a usúdili, že už je čas odísť, keďže nás ešte čakal najvzdialenejší bod nášho dnešného programu, a tým bol Cap de Formentor. Ono, ten ostrov je fakt malý a kilometrovo tie miesta od seba neboli ďaleko, ale tie úzke cestičky tomu pridali o dosť viac minút, či hodín?

Cap de Formentor, alebo aj najsevernejší cíp Mallorky. Dúfala som, že tu bude cesta prívetivejšia, ale mýlila som. Môj doteraz najhorší zážitok bol jednoznačne ten, keď sme cestou na ten cíp stretli vo výške nad 1 000 m.n.m tri autobusy. Dve sme videli a tie sme si počkali v mieste, kde bola cesta širšia, ale tretí nás prekvapil v zákrute. Ja mám vodičák, ale v tom momente odstavím auto a končím :-(. Môj manžel je však vynikajúci šofér a reagoval pohotovo a odcúval to. Áno, v takej výške na úzkej ceste a bez zábran. S bratom sme ani nedýchali. Ale našťastie to dopadlo dobre a došli sme k majáku. Ľudí opäť habadej, vietor fúkal ostošeť, ale sme tu.  Tu si opäť spravíme zopár záber, aj videí, poprachádzame sa a ideme späť. Cesta na hotel už bola oveľa lepšia.

mallorca

3. deň

V pondelok sme sa na výlety vybarali až po obede. Na pláne už toho bolo oveľa menej, iba Palma de Mallorca a vraj najkrajšia pláž.  - Es Trenc.  Nachádza sa na východnom pobreží a na internete som si o nej prečítala, že jediným rušivým momentom je len zopár nudistov. Áno, aj tých sme stretli :-), ale k rušivým momentom pridám aj drahé parkovné. V dovolenkovej destináciu asi nik nečaká, že to tam bude lacné, ale niekde to fakt preháňajú. No nič, sme tu a prechádzame sa, opäť :-). Voda studená, pláž nie až taká pekná, nevidíme ani žiadnu reštiku na občerstvenie, opäť si to tu pofotíme a idem preč.

Prichádzame do Palmy. Tak tá ma uchvátila. Jedno z najkrajších miest, kde som bola, nehovoriac o ich dominante – katedrále La Seu. Tú sme si prešli dookola, sú z nej krásne výhľady na more. V jednej z uličiek sme sa zastavili na drink s výhľadom na krásny kostol a potom sme sa vybrali ešte na Castell de Bellver. Je to gotický hrad a podľa internetu som sa dočítala, že ho dal vystavať kráľ Jakub I. na znak víťazstva kresťanstva nad islamom. No na našu smolu, navigačka nám hneď zahlásila, že v pondelok bol otvorený len do 13. hod. Tak, čo už, aspoň ho uvidíme zvonku a z hradu sú krásne výhľady na celé mesto.  Nuž, aj tento cestovateľský deň je už za nami.

mallorca

4. deň

V utorok nás čakal „lajtový deň“. Chceli sme si trošku užiť aj ten all inclusive, ktorý sme mali zaplatený, chalani sa chceli pošmýkať na tobogánoch, keďže náš hotel ich mal fakt obrovské a ja som si čítala svoju španielčinu a snažila sa naučiť niečo nové. V 5. deň sme sa odubytovali a čakala nás Barcelona.

Zhodnotenie na záver

Mallorcu odporúčam všetkými desiatimi. Je to snáď najkrajšie miesto, kde sme boli. Myslím, že by sa toho dalo stihnúť aj viac, ale na to by sme potrebovali viac času. Takže ľudia, cestuje a užívajte si.

Čítajte ďalej

Nech je zaznamenané, že som bol posledným mužom svojho ľudu, ktorý zložil zbrane,“ povedal vraj v roku 1881 pri kapitulácii v pevnosti Fort Buford Sitting Bull - Sediaci býk... Jeden z...
 
Holdujem zimným športom - a to hlavne snowboardingu. Okrem nášho malebného Slovenska s úbohými  službami, si človek môže zajazdiť hneď za rohom v Reichu... Poznám, už väčšine Slovákom...
 
Je možné ísť do Tibetu a zároveň sa vyhnúť povoleniam, nákladom na sprievodcu, či vysokej nadmorskej výške? Odpoveď znie – ÁNO. No bol by hriech vynechať čínsku kultúru. Pri cestovaní ako...
 
Jednou z  vecí, ktoré ma zaujali, keď som plánovala svoju prvú cestu na Island (2013), bolo Islandské falologické múzeum, ktoré prezentuje najväčšiu zbierku penisov na svete. Bedekre uvádzali...
 
Cestovateľský festival Cestou necestou sa vydáva januárové turné do Popradu, Košíc, Banskej Bystrice, Martina a Žiliny, počas ktorého si budete môcť vypočuť príbehy o skialpovaní v Nórsku, prechod...
 

GPS poloha

Diskusia