Nepál je tu, aby zmenil teba a nie, aby si ty zmenil Nepál

Najrozšírenejšou a  najvyhľadávanejšou turistickou aktivitou v  Nepále je trekking. Dlhšie trvajúci peší výlet do Himalájí po viac či menej zreteľných horských cestičkách ponúka zoznámenie sa s miestnou kultúrou, športový výkon aj trekarský cieľ.
Zo začiatku svaly bolia, nohy opúchajú a batoh ťaží. Koncom prvého týždňa si ale telo zvykne a trekár je prekvapený svojou silou, energiou a pružnými svalmi. Ako sa postupne zlepšuje fyzická kondícia, ako ubieha deň za dňom, tak sa myseľ oslobodzuje od všetkého nepodstatného a príroda a domorodci sú čoraz bližšie. V zhone civilizovaného sveta sa len zriedka tešíme z čistých okamihov, ale tu tieto chvíle prichádzajú veľmi ľahko a rýchlo. To potvrdzuje aj úslovie, že Nepál je tu, aby zmenil teba, a  nie, aby si ty zmenil Nepál. Mnoho turistov našlo na trekingu nové perspektívy a chcú sa vrátiť ešte raz.
Nepal

Lukla

Mnohí turisti volia rýchlejšiu dopravu malým vrtuľovým lietadielkom do dediny Lukla (2 850 m.n.m.). Let môže byť za horšieho počasia dramatický, lietadlo sa prepadá, blúdi v mrakoch, Nepálci drmolia modlitby a v okamihu pristátia sa kŕčovito chytajú jeden druhého. Luklu  tvorí jedna hlavná kamenistá, blatistá trieda, okolo ktorej sú rozmiestnené obchodíky a lodgi (jednoduché ubytovne). Dedinu uzatvára biela brána s  modlitebnými mlynčekmi. Chodník zvoľna klesá a stúpa, miestami je ponorený v údolí, akoby sa schovával, cez drevené aj modernejšie drôtené mosty pokračuje nad riekou Dudh Kosi (Mliečna rieka). Úbočia sú porastené ihličnanmi a rododendronovými kríkmi, občas aj vzácnejšími magnóliami. Na úzkych terasovitých políčkach sa pestuje kukurica, konské bôby a proso. V  skalnej tiesňave za dedinou Monjou je check-point, miesto, kde polícia kontroluje trekárov, či majú riadne povolenie na trekking (trekking permit) a či zaplatili vstupné do národného parku Sagarmatha. Strážcovia každého starostlivo zapisujú do hrubej knihy kvôli evidencii a pri návrate meno odškrtnú. 

Namche Bazar

Mestečko Namche Bazar (3 440 m.n.m.) je pôvabne rozložené na širokých terasách vo svahu polkruhového prírodného amfiteátra s kulisou štítov Kongde Ri a Thamserku. Administratívne centrum národa Šerpov vlastní policajnú posádku, telefónnu a faxovú stanicu, zubnú ordináciu, zmenáreň, pekárne a veľa Lodž, sídli tu aj riaditeľstvo národného parku. Namche Bazar bolo v minulosti strediskom obchodu, keď sa tu stretávali tibetské karavany s indickými obchodníkmi. Turisti sa tu radi jeden deň zdržia pretože okolie ponúka návštevy odľahlejších dedín Khunde a Khumjung alebo peknú prechádzku do budhistického kláštora v Thame. Najkrajší pohľad na Namche Bazar, na spleť červených a  modrých striech vklinených medzi terasovité polia, je od napnutých šnúr modlitebných vlajok z priľahlého svahu. Studený vietor prináša od mestečka tlmený šum ľudských hlasov, kikiríkania kohútov, úryvky detského kriku aj cinkanie zvončekov. Ranní chodci môžu stretnúť vzácneho plachého bažanta s perím sfarbeným do modra prechádzajúcom v zelenom odtieni, so zlatým chvostom a bielou škvrnou na chrbte. Oproti tomu mohutné jaky so starostlivo učesanou čiernou, hnedou alebo bielou srsťou, so zvoncom zaveseným na krku a s ostrými rohmi zdobenými červenými strapčekmi, si ľudí veľmi nevšímajú. Vzbudzujú rešpekt, najmä keď idú rýchlejšie a s objemným nákladom a tak je nepísaným pravidlom uhýbať sa im na stranu ku svahu.

Vrchol Mount Everestu 

Zákruty chodníka nad Namche Bazárom ponúkajú pri dobrom počasí túžobne očakávaný pohľad na vrchol Mount Everestu vyčnievajúci za Lhotse a Nuptse. Aj keby Mount Everest nebol vidieť, tak posvätná Ama Dablam (6 856 m.n.m.) je nádhernou horskou kulisou, dominujúcou bielu vežou, týčiacou sa viac ako tri kilometre nad chodcom. Neopakovateľná vyhliadka na strechu sveta prilákala aj japonských investorov, ktorí nad Namche Bazar postavili drahý a  luxusný hotel Everest View. Cesta sa vinie po vrstevnici kopca a následne prudko klesá ku kaňonu vymletému riekou Dudh Kosi, odkiaľ namáhavý dvojhodinový výšľap vedie ku kláštoru v Tengboche. Kláštor postavený roku 1919 na hrebeni kopca a zo všetkých strán obklopený lesmi je rozložitú jednoposchodovú budovou, zdobenou šnúrami modlitebných vlajočiek v žltej, zelenej, červenej, bielej a modrej farbe. Ráno, keď vzduch mrazivo štípe v pľúcach, sa nad Tengboche zjavujú ako biele prízraky zasnežené hory. Nie nadarmo sa hovorí, že kláštor bol postavený na najkrajšom mieste v  celých Himalájach. Avšak aj sem vtrhla civilizácia vytvárajúca ostré protiklady: solárne panely vedľa modlitebných vlajok, miesto pre pristávanie vrtuľníkov, farebné plagáty mrakodrapov rozvešané v lodžiách.
Nepal
Cestička klesá naprieč rododendronovým lesom, ktorý je obzvlášť pekný na jar, keď sú všetky stromy obsypané červenými a ružovými kvetmi. Zbožní pútnici tu navŕšili radu a radu naukladaných plochých kameňov mani, na ktorých sú vyryté modlitby. Mani sa zásadne obchádzajú zľava. Cez riečku Imja Khola vedie drevený most, vysoko sa hojdajúcu nad úzkou priehlbinou plnou búriacich sa vôd a cesta po ňom pokračuje okolo ďalších mani až do Pangboche (3 980 m.n.m.). Nad dedinou je kláštor, kde bol dlhé roky starostlivo strážený Yetiho skalp, bol však ukradnutý a záhada snežného muža tak zostáva aj naďalej nerozlúštenou. Pozvoľná stráň za Pangboche, porastená zakrpatenými borievkami a chumáčmi tuhých tráv, vedie k rázcestiu. Naľavo leží Periche a široké údolie stúpajúce na sever k ľadovcu Solo Khumbu, vpravo sa chodník zatáča cez most až do dediny Dingboche. Hneď za malým hrebeňom pred Periche (4 240 m.n.m.) začína fúkať studený vietor, ktorým je údolie povestné. Periche je malý labyrint kamenných ohrád a pastvín, obzvlášť malebných z výšky. Ubytovanie je možné v niekoľkých lodžiách, pomenovaných poeticky podľa okolitých hôr. Vo väčšine prípadov je vždy správcom žena, nepálsky úctivo nazývaná didi.
Nepal
Chodník pretína ploché zatrávnené údolia a cez veľké kamene mieri naprieč rozliatym potokom k prudkému stúpaniu a čajovni Tugla. S rastúcou výškou sa na ľavej strane odkrýva hora Cholatse nad rovnomenným jazerom. Strmý hrebeň s vežičkami naukladaných kameňov spomaľuje chôdzu, v tejto nadmorskej výške veľmi namáhavú a tak mnohí trekári prichádzajú do Lobuche (4 930 m.n.m.) veľmi unavení. Osada sa stráca vedľa mohutnej Nuptse, kde pomalý tok ľadu a snehu vytvára na zráznych úbočiach tvary pripomínajúce dlhý závoj.
Skoro ráno, hoci je všetko zamrznuté, sa turisti vydávajú k vyhliadkovému kopcu Kala Pattara (5 545 m.n.m.). Po polhodine vedie odbočka k Hornému Lobuche, kde v  uplynulých rokoch vyrástol príjemný hotel a výskumné centrum talianskeho Telecomu v tvare sklenenej pyramídy. Chôdza je sťažená prechádzaním malých bočných morén po kývajúcich sa kameňoch a sypkých svahoch. Vpravo je mohutný ľadovec Solo Khumbu, unášajúci na povrchu veľa kameňov a sutiny, rozbrázdený pozdĺžnymi trhlinami a  škárami v presvitajúcom modrom ľade. Nad nepatrnou osadou Gorak Shep sa týči majestátny ihlan Pumori (7 145 m.n.m.), na ktorého bielom pozadí sa jasne odráža cieľ: Kala Pattara. Cestička stúpa po jeho pravom svahu a s výškou sa začína viac otvárať pohľad na tmavú špicu Mount Everestu (8 848 m.n.m.), vzdialeného iba desať kilometrov vzdušnou čiarou.
Nepal
Z vrcholu Kala Pattara, zdobeného modlitebnými vlajkami, je vidieť nádhernú horskú panorámu, hraničný priesmyk Lho La, vedúci do čínskeho Tibetu, osemtisícovky Lhotse a Lhotse Shar, zasnežené Nuptse a Ama Dablam: len ľad a sneh, tieň a svetlo, široko ďaleko žiadna stopa po zeleni. Cesta vedúca k base campe (základnému táboru) sleduje Solo Khumbu, klesá a stúpa, miestami vedie po moréne, miestami okolo obrích ľadových serák, tak príznačných pre himalájske ľadovce. Z táboriska, zhluku moderných farebných stanov, Mount Everest vidieť nie je. Najvyššia hora sveta bola pomenovaná v roku 1852 na počesť sira Georga Everesta, ktorý stál po dlhé roky na čele zememeračských prác v Indii a ako prvý presadzoval merania Himalájí. Mohutná skalná pyramída s  vlajúcou zástavou víriaceho snehu je Šerpmi a Tibeťanmi nazývaná Chomolungma - Bohyňa Matka Zem, Nepálci a Indovia ju pomenovali Sagarmatha (Nebeský vrchol). Snahy horolezcov pokoriť Mount Everest sa naplnili 29. mája 1959, kedy tu Novozélanďan Edmund Hillary a Šerpa Tenzing Norkey vztýčili svoje vlajky zúčastnených krajín.
 
Vyberte si zo širokej ponuky zájazdov do Nepálu od CK LIVINGSTONE: http://www.livingstone.cz/zajezdy/katalog/asie/nepal/