Túžba po objavovaní zaujímavých bajkových rajónov ma privádza často aj do vzdialenejších miest planéty. Tento krát som v mape zbadal pole neorané "iba " 1300 km na juhu Európy, v Macedónsku.
Cesta plne naloženým transportérom aj s prívesom sa vliekla ako by sme išli na drevenom voze. Po dvadsiatich hodinách sme sa dostali konečne až na začiatok nášho bajkového dobrodružstva, do podhoria Šar Planiny. Miestne kopce zahalené snehom a oblačnosťou pôsobili mrazivým dojmom...
Bicyklom po Mavrovskom národnom parku
Zahriali sme sa dúškom slivovice a vyrazili na prvú etapu k Mavrovskému jazeru. Táto zahrievacie etapa nás hneď na začiatok obohatila o dve skúsenosti. Za prvé: Vzdialenosti bude treba násobiť koeficientom 1,5, pretože údolia sú tak hlboká, že ich obchádzka znamená vždy pár desiatok bonusových kilometrov navyše. Za druhé: Psi sú tu v naozaj skvelej kondícii. Šarplaninské ovčiarske psiská sú tie najväčšie ovčiarske monštrá, aké sme kedy na Balkáne zažili.
V ďalších etapách v Mavrovskom národnom parku sme sa pokochali po nekonečných kopcoch a pláňach, aké poznáme napríklad z mongolských dokumentov. Zaujímavé bolo zistenie, že horské oblasti sú nezvyčajne ľudoprázdne. Žiadne stáda oviec alebo kráv. Od obzoru k obzoru ani živej duše. Samozrejme tomu zodpovedá aj veľmi skromné značenie ciest. To vám ponúka veľmi voľnú ruku v slobodnej voľbe všelijakých vypečených "skratiek".
Výstup na Pelister?
Jeden z najdivokejších "jungle - trailových" projektov sme si na seba ušili v NP Pelister. Po niekoľkých úspešných etapách sme si vzali do hlavy vyraziť na horu Pelister /2601 metrov/. Pán v infocentre to nevidel ako dobrý nápad, ale tváril sa neutrálne. Záleží na snehových podmienkach. Prvých 1300m nás až pod vrchol celkom svižne priviedla predstava, že v práve v tomto parku žije na 50 medveďov. Na hrebeni vás čakajú tie najparádnejšie výhľady, kvôli ktorým to vždy stojí za to. Len sme sa zbežne rozhliadli, prevalil sa cez hrebeň vedúci k Pelisteru mrak s krúpami, aby preveril, ako veľmi vážne to s vrcholom myslíme.
Ako vám tak krúpy nežne masírujú hlavu, dôjdete čoskoro k názoru, že je čas na zmenu názoru. Návrat rovnakou cestou pre nás však nie je variantom. Vydávame sa po úzkej cestičke cez snehové polia smerom k PREŠPANSKÉMU jazeru v diaľke. V jednom z mnohých hlbokých údolí cesta definitívne mizne v kosodrevina. Je to jasné, chodník si sem isto vydupali medvede, aby si sem nanosili dostatok koristi po dlhom zimnom utrpení. Keď nemáte na výber, je všetko oveľa jednoduchšie. A tak sme sa s bicyklami na ramene prebíjali hustým porastom, aby sme na večer sedeli zase niekde pri dobrom pive Skopsko. Šťastie praje odvážnym, takže sme z Pelisteru skutočne so zotmením klesli do nížin, do bezpečia dedinské krčmičky.
Hoci macedónske hory sú /aspoň v máji/ veľmi opustené, oplatí sa sem na bicykli určite vybrať. Národné parky Mavrovo, Galičica alebo okolie Ohridského jazera ponúka naozaj veľmi slušné terény a nespočetné možnosti. Povrchy bývajú často veľmi „hrubozrnné“, celoodpružený bajk vám tu naozaj výrazne spríjemní zážitok. V Macedónsku sme si v 8 etapách vyšliapli 520 kilometrov, s prevýšením 9330 metrov. Kombináciou riedkeho vzduchu, adrenalínu a eufórie sme si opäť privodili stav absolútnej cyklistické spokojnosti na dlhšiu dobu J Veď koleso je ako je známe, famózna vec! MTB zdar!
| Chcete vyraziť na bajku do sveta? Pozrite ponuku cyklošpecialistov z CK KUDRNA |
