Bali

Spomedzi približne17-tisíc indonézskych ostrovov patrí Bali k tým menším, zároveň je však turistami pravdepodobne najviac navštevovaný. Pritom na najširšom mieste dosahuje len asi 150 kilometrov.

Napriek tomu tu žijú približne tri milióny ľudí. Celkom pochopiteľne je najväčšia tlačenica hlavne pri pobreží v turistických centrách.

Balijský hinduizmus

Ešte aj dnes sa množstvo ľudí nesprávne domnieva, že ostrov Bali je samostatný štát. No v skutočnosti je iba jedným z ostrovov Indonézie, najväčšieho ostrovného štátu sveta. Osobne som očakával, že aj vnútrozemie bude pôsobiť moderným a rušným dojmom. No na prekvapenie sa ráz krajiny radikálne zmenil. Dediny, mestečká aj ľudia pôsobili veľmi tradične. Počínajúc typickým farebným balijským oblečením. Jeho dominantnou časťou je mužská, či ženská sukňa v podobe dlhej látky omotanej okolo tela, zvaná sarong. Silný dojem umocňovali aj zelené ryžové polia, hinduistické chrámy, sviatky a obrady, na ktoré tu natrafíte doslova na každom kroku.

Náboženstvo totiž zohráva v živote miestnych obyvateľov dominantnú úlohu. Skoro až sto percent Balijcov sú rovnako ako v Indii - hinduisti. Tomu zodpovedá uvoľnená a veľmi priateľská atmosféra. Necítiť tu žiadne napätie, nervozitu ani stres. Balijský hinduizmus je však od toho indického odlišný, čo je celkom pochopiteľné aj vďaka veľkej vzdialenosti oboch krajín. Balijci si náboženstvo prispôsobili a zmiešali s pôvodným animizmom. Okrem množstva hinduistických bohov tak uctievajú aj vlastných duchov, či démonov.  Aj preto mnohí spisovatelia a cestovatelia nazývajú Bali aj „ostrovom bohov“. Túto skutočnosť vidno už na prvý pohľad najmä v tradičnom vnútrozemí ostrova, kde má každý dom svoj vlastný oltár alebo často aj malý chrám.

Z vlastnej skúsenosti musím povedať, že sa na dedinách skoro každý deň odohráva náboženská slávnosť. Veď už len obyčajný deň sa tu v domácnostiach začína prípravou obety pre bohov a démonov. Tým dobrým položia dary na vyvýšené miesto, zlým na zem. Zástupy Balijcov počas sviatkov v slávnostnom bielom oblečení celkom bežne blokujú premávku, čo sme im vďaka neopakovateľným zážitkom a pohľadom veľmi radi prepáčili. Len pre úplnosť ešte pripomeniem, že rovnako ako v Indii, aj hinduisti na Bali majú kastový systém, pričom rozlišujú tri kasty. Približne až 90 percent obyvateľov pritom patrí do tej najnižšej.

Denpasar a centrum zábavy v Kuta

Medzi hlavné lákadlá ostrova patria samozrejme celosvetovo preslávené pláže a more. Drvivá väčšina návštevníkov priletí na letisko do hlavného mesta Denpasar. V tak ľudnatej krajine ako je Indonézia, zostanete určite ohromený dopravným zmätkom, množstvom ľudí na uliciach, mierne otravnými predavačmi všetkého možného tovaru. "Hey Boss", to je typické oslovenie, s ktorým nás ťahali za rukáv na každom kroku. Hoci treba jedným dychom dodať, že Balijci nie sú zďaleka tak otravní a neodbytní ako obchodníci v arabských krajinách. Väčšinou stačí poďakovať a dotyčný sa s úsmevom stiahne. Hneď v tesnej blízkosti Denpasaru je najznámejšie a asi aj najnavštevovanejšie stredisko ostrova – Kuta.

Kuta je dovolenkovým rajom mladých Austrálčanov, celosvetovo známa svojim neutíchajúcim nočným životom a dobrými podmienkami na surfovanie. „Raj“ však dostal tvrdú ranu pod pás v roku 2002. Islamskí radikáli v miestnych baroch odpálili niekoľko náloží, pričom pri útoku zomrelo 202 ľudí, prevažne z Austrálie. Trvalo dlhé roky, kým si ostrov opäť získal dôveru turistov. Ale tragické udalosti prehrmeli a Bali láka naďalej. Morom, plážami, atmosférou, tradíciami a vysokými horami. Áno, najmä sever ostrova je lemovaný nádhernou panorámou vulkánov. Tu treba upozorniť, že Bali je ostrov sopečného pôvodu. Preto pobrežie lemujú čierne pláže na severe, západe aj východe. Iba južný cíp ostrova je známy žltými pieskovými plážami. A ak mám byť úprimný, keďže čierne pláže ma nelákajú, trochu som rozmaznane frflal. Ak sa chcete pokochať podmorským životom na koralových útesoch, treba sa vybrať člnom niekoľko stoviek metrov od pobrežia. Najvhodnejšie lokality sú pritom na východe ostrova. Na severe sa nachádza oblasť nazývaná Lovina, ktorá je zase typická pokojnou atmosférou, vhodnou na relax a rodinné dovolenky.

Chrám Besakih

No z cestovateľského hladiska ma celkom určite najviac zaujalo vnútrozemie. Požičali sme si auto v jednej z nespočetných požičovní a vyrazili niekoľkodňový roadtrip. Najviac mi v pamäti utkvel chrám Besakih, ktorý je najuctievanejším a najposvätnejším miestom hinduistov na Bali. Leží priamo pod sopkou Gunung Agung. Tá má 3014 metrov a je najvyšším bodom ostrova. Spoločne so sopkou Gunung Batur patria k jeho výškovým dominantám. Veriaci prichádzajú do Besakihu v najlepších  bielych odevoch s honosnými doplnkami a prinášajú bohom rôzne obetné dary. Chrámový komplex, v pozadí majestátny kužeľ vulkánu a do toho pestrý a exotický dav... Ticho som sa prechádzal po chrámovom areály a relaxoval. Ako už veľa krát v živote som mal šťastie na pomerne málo ľudí a tak som si vychutnával posvätnú atmosféru plnými dúškami.

Načo som však šťastie nemal, to bol výhľad. Na zem sa spúšťala hmla a postupne aj tma. Panoramatických výhľadov na sopku a samotný Besakih som si teda veľa neužil. Keď sme sa však chceli dostať do chrámu, museli sme ako „neveriaci“ zaplatiť za vstup. A navyše si za poplatok požičať dlhú sukňu. Aby nami neprišlo k znesväteniu chrámu. Samozrejme, mali sme v pláne vyšliapať na vrchol sopky Gunung Agung. Síce to celkom určite vyžaduje slušnú kondičku a podmienkou je aj miestny sprievodca, no bežne sa to dá zvládnuť. No nevyšlo to. Práve v čase našej návštevy tu prebiehali ako inak náboženské slávnosti a sopka bola neprístupná.

Lombok

Ostrov Lombok, ktorý je od Bali vzdialený obrazne povedané „čoby kameňom dohodil“ je považovaný za menšieho brata východne ležiaceho Bali. Hoci má šírku približne len 70 kilometrov aj tu žije 2,5 milióna ľudí. No v porovnaní s Bali je oveľa pokojnejší, komornejší.  Veľa zábavy si tu neužijete. Z jednoduchého dôvodu, Lombok je už v drvivej väčšine obývaný moslimským obyvateľstvom. To nám udrelo do očí na prvý pohľad. Hneď po príchode nás privítali mierne prepadnuté tváre domorodcov. Totiž, na Lomboku ako aj v celom moslimskom svete práve prebiehal moslimský sviatok – ramadán. To znamená, že celý mesiac by veriaci od východu do západu slnka nemali nič jesť, piť, fajčiť... Až mi prebehol mráz po chrbte, no našťastie sa nič z toho netýka turistov. A na ostrove si to dobre uvedomujú. Takže stánky s jedlom a reštaurácie sú bežne otvorené. Na Lombok sme vyrazili z balijského prístaviska v Padang Bai rýchlou loďou, ktorú poháňali štyri motory o sile každý šesťsto koní. Keď pod vodou zabrala neskutočná sila, hodilo ma na palube dozadu. Loď skákala na vlnách v šialenej rýchlosti, čo vyvolávalo riadne otrasy. Spoločne s asi desiatkou ďalších cestujúcich som trávil plavbu na streche lode. A tak som ako v priamom prenose pod sebou videl postupne sa vykláňajúce hlavy slabších jedincov s labilnejším žalúdkom... Kto vládal, ten sa kochal. Po približne hodine a pol plavby sme dorazili na Lombok. Len palmy, drevená búda s potravinami a zopár miestnych… Nič iné nás nečakalo. Najbližšia väčšia dedina Pemenang, kde sme mali v pláne požičať skútre ležala o zopár kilometrov ďalej. Tak nás domáci za mierny poplatok zviezli. Na mieste sme zjednali moped za smiešnu cenu a vyrazili do asi dvadsať kilometrov vzdialeného Senggigi.

Hoci prvé kilometre boli cvičné, čoskoro bolo o vzrušenie postarané. V celej Indonézii sa jazdí na opačnej strane ako u nás, čo samo o sebe pôsobí dosť rušivo. Keď prišli prvé kopce, prudké zákruty na úzkej ceste a čoraz hustnúca premávka, nastal čas na opatrnosť. Musím ale povedať, že už tento krátky úsek cesty ponúkal nádherné výhľady. Vozovka sa postupne v serpentínach dvíhala do výšky, pod nami bola nekonečná zeleň, v pozadí siluety vulkánov a more. Tu treba dodať, že najväčším prírodným ťahákom Lomboku je sopka Gunung Rinjani /3726 metrov/. Tá je obľúbeným miestom trekkerov a turistov. Počas pekných dní možno z jej vrcholku dovidieť až na Bali. No cesta na vrchol trvá aj dva-tri dni.

Trawangan, Meno a Air

Tri ostrovčeky Gili – Trawangan, Meno a Air na západnej strane Lomboku sú stelesnením romantiky. Tak sme sa sem pozreli aj my. Sú dlhé len niekoľko kilometrov, pobrežie lemujú iba drevené chatky. Navyše sú tu nádherné pláže, pestrá komunita prevažne mladých ľudí a pomerne rušný nočný život. Na každej druhej krčme vidno podivný nápis: „Ticket to the Moon“. Miestny kolorit preslávili halucinogénne huby, ktoré hojne rastú na neďalekom Lomboku. No keďže Lombok je trochu starosvetský a treba rešpektovať prevažne moslimskú vieru, ostrovčeky Gili sú oblasťou s vlastným koloritom. A tak turistom na požiadanie veľmi ochotne namiešajú v miestnych baroch koktail, zaručujúc pestrú fantáziu a nádherné spomienky na tento pre turistov ešte stále raj na zemi...