Šomoška, hrad na hraniciach

Neviem aký počet „historických krívd“ považuje maďarský národ za hanebný. Ale tzv. Trianon (delenie najmä Uhorska na základe národného princípu) je bezpochyby veľmi živá krivda. Z pohľadu zmien, ktoré v Európe prebehli a prebiehajú sú úvahy o krivde hlúposť. Aj tak si však dovolím povedať, že v jednom bode by som maďarský hnev, pochopiť vedel. Stojí za ním hrad Šomoška.

Rada Spoločnosti národov a jedna čiara geografa

Šomoška je neveľký, kúzelný hrad postavený akoby z detskej stavebnice na slovensko – maďarských hraniciach. Stojí na kopci nad maďarskou dedinkou Somoskő a všetko by logicky nasvedčovalo tomu, že patrí Maďarsku. Slovenská obec, Šiatorská Bukovinka, v ktorej intraviláne, sa nachádza je vzdialená asi 30 minút pešej chôdze od hradu. Maďarská Somoskő asi 50 metrov. Napriek tomu je hrad na slovenskej strane hraníc. Na Slovensku sa vraj ocitol vďaka jednej čiare francúzskeho geografa.

Čiara oddelila údolie od kopca, ktorý sa nad ňou týčil. Na kopci stál hrad hrad. Hrad Šomoška. Ten príbeh je trochu komplikovanejší. Konečnú podobu nadobudla československo – maďarská hranica až 27. júla 1921. Naši južní susedia žiadali viesť hranicu takmer na úpätí Tatier a Československo chcelo získať územie na juhu Slovenska. Problémovou oblasťou sa nakoniec stalo územie medzi obcami Somoškő (skôr si však myslím, že medzi dnešnou obcou Šiatorská Bukovinka) a Somosújfalu. Rada Spoločnosti národov stanovila 23. apríla 1923, že hraničnou čiarou sa stane geometrický stred medzi československým a maďarským návrhom. Tak sa hrad ocitol na Slovensku a podhradská obec v Maďarsku. Našťastie ani vytyčovanie hraníc po druhej svetovej vojne už na tomto rozhodnutí nič nezmenilo. 

Matúš Čák Trenčiansky, ktorý mal hrad na hraniciach s Maďarskom

Matúš Čák určite ani len netušil, že nejaké Maďarsko existovať bude a ani len netušil, kde budú jeho severné hranice. Použiť odkaz na dnešné Maďarsko vo vzťahu k Pánovi Váhu a Tatier má svoj význam. V roku 1310 získal Čák tento hrad bez toho, že by musel použiť silu (hoci hrozby vylúčiť nemožno). Svoje domínium rozšíril skutočne hlboko na juh. Získal hrad a panstvo, ktoré založil niekedy pred rokom 1291 Peter Kačič. Za jeho čias mal hrad pravdepodobne trojuholníkový pôdorys, ktorého vrchol prebudovali v období renesancie do podoby batériovej veže. Po roku 1312, kedy kráľ Karol Róberta z Anjou porazil Omodejovské vojská (vojská synov nebohého palatína Omodeja), na ktorých strane stáli aj oddiely Matúša Čáka, hrad prešiel do držby Tomáša Kačiča.

V krátkom čase však prechádzal z rúk do rúk rôznych zemepánov, ale pre naše rozprávanie je zaujímavý až rok 1552. V bitke proti Turkom pri Temešvári zomrel Štefan Lošonci (župan Novohradskej stolice). Turkom sa vďaka tomutio víťazstvu podarilo rýchlo obsadiť hrady Fiľakovo, Modrý kameň a Divín. Šomoška sa ocitla ako v zovretej pästi. Dobre opevnený, zmodernizovaný napriek tomu v roku 1576 padol do rúk Turkov.

Mikuláš Pálfi a Krištof z Tiefenbachu ho získali v rámci protitureckej ofenzíve v roku 1593 späť do kráľovských rúk. Vcelku dobre udržiavaný, ale už nie príliš moderný hrad neodolal kuruckým povstalcom v roku 1703. Keď habsburské cisárske vojsko úspešne potlačilo povstanie Františka II. Rákociho, nadišli posledné dni hradu. Ako miesto možného sústredenia unikajúcich povstalcov, bol hrad vyhodený do vzduchu.

Ďalší hrad na sopečnom vrchu?

Áno, aj Šomoška stojí na sopečnom kužele. Dodáva jej to zvláštne čaro. Hoci obnovu hradu, ktorá prebehla v 20. storočí nemožno označiť za rozumnú, vďaka zastrešeniu ústrednej bašty, má hrad rozprávkový „look“. O to rozprávkovejší, že celý kopec (vlastne sopka) je všetko len nie tuctový. Tesne pred hradom je čadičový vodopád a kamenné more. Úchvatné pamiatky treťohornej geologickej aktivity.

Kamenné more a čadičový vodopád?

Čo to vlastne je? Ako kamenné moria sa označujú väčšie plochy skál, úlomkov skál, balvanov, ktoré pôsobia ako by sa práve na tomto mieste zastavila kamenná lavína. Alebo ako by nejaký obor su zmyslom pre humor na tomto mieste sa rozhodol vysypať si svoj kamenný chodník. Vznik kamenných morí sa pripisuje mrazovému zvetrávaniu skalných blokov vystupujúcich nad zemský povrch. Väčšina z nich mala vzniknúť v období štvrtohôr ešte pred pokrytím kontinentálnym ľadovcom. V menšej miere sa vznik pripisuje prírodným katastrofám, napríklad zrúteniu skalnej steny a zemetraseniam.

Dôležitý je výsledok, plocha, kde sú len kamene, žiadna vegetácia a zvyčajne ostro oddelená hranica „mora“ podobná brehu mora či jazera. Práve takéto more je pod hradom Šomoška. Je ešte o to zaujímavejšie, že mnohé skalné bloky majú podobu 5 či 6 hranných stĺpov. Ich pôvod treba hľadať o kúsok vyššie. Pri kamennom vodopáde. Ten vznikol vyvrením žeravej lávy na povrch v miestach kde sa zemská kôra výrazne prehriala v dôsledku vulkanickej činnosti. Bazaltová láva tu stuhla v sopečnom prívodnom kanále ešte pod zemským povrchom. Tá sopka soptila svoj žeravý proces pred dobrými 4 miliónmi rokov. Pomalé chladnutie lávy malo za následok vznik stĺpcovej odlučnosti v podobe mierne ohnutých hranolov. To ohnutie, ktoré pripomína napnutý luk, alebo padajúcu vodnú clonu, radí toto miesto medzi európske unikáty. Unikát sem, unikát tam, keď sa začal stavať hrad, stavitelia využili práve toto miesto ako zdroj stavebného kameňa. Nesmieme sa na nich za to hnevať. Vďaka nim totiž došlo k odkryvu samotného „vodopádu – čadičopádu“.