Vysoké Taury: Hory, kde môžete slobodne dýchať

Niekedy je treba si jednoducho sadnúť a pozerať sa. V Národnom parku Vysoké Taury nájdete miesta s neobyčajným čarom. Je tu celkom 226 vrchov nad 3.000 metrov.  Tam, kde sa Rakúsko vypína takmer až k nebesiam, sa človek cíti úplne malý. Uprostred všetkej tejto geologickej gracióznosti turisti nachádzajú miesta plné ticha a panorámy, ktoré vzbudzujú úžas. 

Poď, sadnime si na pár minút sem na skalu. Pozri sa dolu na jazero. Počuješ to? To je ticho. Ticho? Je možné počuť ticho? Áno, ak sme celkom potichu. A najmä teraz skoro ráno, v týchto okamihoch, keď si vydýchneme a zastavíme sa, keď svet ešte spolovice spí. Ticho počujeme, keď vnímame zvuky, ktoré inokedy nepostrehneme – v tom spočíva jeho tajomstvo. Ticho je, ak počujeme, ako vietor za nami nežne hladí limby. Ako čvirikajú vtáky niekde na druhej strane jazera. Ako potok žblnká po kameňoch, bzučia prvé včely a z doliny k nám stúpa tiché cenganie zvoncov. Keď sa krajina okolo nás nadýchne a znova vydýchne – to všetko je ticho. 

Ak je pravdou, že niektoré regióny Rakúska je najlepšie najprv vnímať sluchom, pretože by nás ohromili svojím vzhľadom, tak Národný park Vysoké Taury k  nim patrí celkom určite. V Alpách nie je veľa miest, ktoré by súhra času a geologických vplyvov obdarila takou nebeskou vznešenosťou. A celkom istotne neexistuje veľa takých miest, ktoré si vás podmania od prvej chvíle. 

 

Všimli sme si to už včera, keď sme si po príchode odniesli do izby batožinu a pri prvom pohľade z okna na hory nám bolo jasné: tam sa zajtra určite vyberieme, a to celkom zavčasu, hneď po východe slnka. A teraz sme tu a sedíme nad jazerom: slnko vykúka spoza vrcholkov a vodná hladina sa nádherne jagá. Tento pohľad ma úplne ohromil a tuším, že teba sa ani nemusím pýtať. Podľa toho, ako ma teraz držíš za ruku, viem presne, ako sa cítiš. 

Národný park Vysoké Taury môžeme, samozrejme, opísať aj celkom vecne: 1800 štvorcových kilometrov na území Korutánska, Tirolska a Salzburska. Uprostred sa nachádza Großglockner, na západe masív Venedigergruppe, na východe Hochschober a pomedzi a dookola všetko samé hory, a to žiadni trpaslíci: 226 vrchov dosahuje výšku viac ako 3.000 metrov. Ale čo už len znamenajú fakty v regióne, kde Rakúsko siaha do oblačných výšin? Kde máte už od prvého dňa dovolenky pocit, že sa pohybujete v paralelnom svete, ktorý sa prefíkane skrýval uprostred hektickej rutiny? Kde pri prvom pohľade na horské jazerá pochopíte, že takto sa človek cíti, keď si užíva konkrétny okamih, keď sa tu a teraz celkom ponorí do prítomnosti.

V Národnom parku Vysoké Taury je veľa takých miest. Miest s  takmer magickým vyžarovaním, ktoré návštevníkom otvárajú oči pre krásu okolitého sveta. My sme takúto krásu našli vo svete ľadovcov pri jazere Weißsee, kde sa hory dotýkajú oblohy a tvoria úžasnú kulisu ako zo sna. Pri ľadovci Pasterze sme mali pocit, že sa môžeme minulosti takmer dotknúť – koľko desaťročí asi potreboval ľad, kým sa dostal celkom na okraj ľadovca? A koľko tisícročí asi trvalo vode, kým obrúsila skaly a vytvorila roklinu Leitenkammerklamm alebo neobyčajné vodopády Krimmler Wasserfälle? Horské potoky síce bublú, šumia a penia v závratnom tempe, no aj tu sme mali pocit, akoby sa nášho vnútra zmocňoval pokoj, akoby niečo hlboko v nás urobilo od radosti kotrmelec – áno, celkom tak sme sa cítili. 

Svoju krásu vám Národný park ukáže najlepšie vtedy, ak ho budete objavovať pešo. Celkom pokojne, nenáhlivo a opatrne pri prechádzkach, na turistike či pri lezení. Môžete tak urobiť na vlastnú päsť, sieť chodníkov je vybudovaná vynikajúco, alebo sa pripojíte k skupinovým túram, ktoré ponúka správa parku. My sme sa rozhodli pre sprievodcu, ktorý vedel, kde môžeme večer o šiestej pozorovať kozorožce a premývať piesok, aby sme našli šupinku zlata. Takisto nám ukázal, že často musíme zostať chvíľu iba sedieť, aby nám Vysoké Taury vyjavili svoje tajomstvá. A je to naozaj pravda: tunajšie hory vyžarujú neobyčajné kúzlo. Dávajú nám pocit, že sa môžeme konečne slobodne nadýchnuť na chvíľu zabudnúť na burácanie sveta pod nami. Hory nám pomáhajú lepšie chápať Zem a jej dejiny. A  niekedy trochu aj samých seba.