|
|
rumunsko krasne - 12/08/2010 13:21
Krátky cestopis o Rumunsku
Na ceste do Rumunska sa určite nemusíte báť, že:
- nezoženiete ubytovanie – to sa núka na každých 500 m.
- nezoženiete miesto, kde sa najesť, pretože reštaurácie sú doslova na každom kroku
- vás niekto okradne – počas nášho výletu mi volali, že z obchodu na slovensku mi ukradli rómovia tovar, u nás na Slovensku
Ďalší postreh z cesty je, že ak sa snažíte otehotnieť spolu s rumunskou poverčivosťou a stovkami bocianov, ktoré sme videli, sa to musí práve tam podariť
Na cestu sme vyrazili ako dvojčlenná skupina, ja a Ľuboš v sobotu pred obedom. Teplo bolo neskutečné, a to aj na 19. júl. Nabalila som nám všetko možné od liekov, jedla, vody, piva a bolo to úplne zbytočné, i keď taký Red Bull prišiel cestou vhod. A raz sme tiež použili varič, ešus a Trenčianske párky, pretože som to všetko odmietla viesť kompletne spať.
1. deň: Nová Baňa – Považská Bystrica – Budapešť – Makó – hraničný priechod Nadlac
Trasou sme sa nechali inšpirovať slovenskými motorkármi, ktorí po sebe zanechali podrobný cestopis. Povodne sme chceli ísť trasou vyhodenou googlom, a to cez hraničný priechod Turnu. Na poslednú chvíľu sme však zmenili plán, pretože sme chceli prvú noc prespať v Nadlacu, ktorý je slovenskou dedinou. V Rumunsku je posunutý čas o hodinu a na hranice sme dorazili asi o 9-tej hodine večer. Ešte pred rumunskými hranicami sme si kúpili rovinnetu, nazvime to cestnú známku za 5 Eur. Zamenili sme si taktiež nejaké peniaze, ale to neodporúčam robiť hneď na hraniciach, nakoľko kurz bol oveľa nižší ako hneď za hranicou. Za 1 Euro dostanete v Rumunsku 4 – 4,23 Lei. Na benzínkach, v hoteloch a väčšine reštaurácií nie je žiaden problém platiť eurom, prepočítajú vám vtedy cenu 1 Euro = 4 Lei. Prechod cez hranice bol úplne bez problémov a nestihli sme sa diviť množstvu ubytovní a hotelov, ktoré sa nachádzajú na trase. Sem – tam sa može stať, že vás víta vysvietená tabuľa a keď prídete na siesto určenia je tam len vybrakovaná, opustená budova s odpadnutým H ako „hotel“. Nakoniec sme unavení zastavili v penzióne za Aradom, kde sme platili za *** izbu 25 Euro pre dvoch. Ubytovanie to bolo luxusné, a to som i napriek nedávnemu internátnemu životu náročná. Priamo v Nadlacu sme sa dohovorili slovensky, ďalej od hraníc angličtina nebola žiadny problém.
Na obed sme sa zastavili v reštike pri ceste, dali sme si grilované bravčové mäso a hranolky, a miestne pivo – teda aspoň ja nešofér a navigátor. Dohodli sme sa anglicky a jedlo chutilo. Ceny jedla sú v reštaurácii podobné našim. Za obed dáte asi 14 - 16 lei aj s prílohou.
Rekapitulácia dňa:
nová baňa- považská bystrica: 130 km, cca 2 hod 15 min
považská bystrica- šahy : 190 km, cca 3 hod 15 min
šahy- nadlac : 350 km, cca 5 hod 20 min
nadlac- arad : 50km, cca 50 min
plus 45 km, blúdenie v Maďarsku a obhliadka nadlacu.
vyrazili sme ráno o 7 z novej bane a za mesto arad do hotela prišli
okolo 11-tej.
spolu je to 765 km
čas: skoro 12 hodín čistej jazdy.
2 deň: Arad – Deva – Sebes – Sibiu – odbočka na vrch Moldoveanu 2544 m.n.m. – priehrada Lacul Vidratu - Arefu
Mestami sme len prechádzali, v Sibiu by sa mal nachádzať skanzen veterných mlynov ale času máme máličko a len čítam čo sa v daných mestách nachádza a čím sú zaujímavé. Ako pomôcka mi slúži chaoticky zostavený sprievodca Rumunskom, ktorého sa mi podarilo zohnať v knižnici a mapa, ktorá príliš podrobná nie je. Odporúčam si mapu kúpiť až priamo v Rumunsku za pár lei na pumpe.
Ako prvé sme si všimli domy, ktoré sa stavajú atypicky zvrchu nadol. Prechádzali sme dedinkami, ktoré majú svojskú a krásnu architektúru. Záhrady sú plné kvetov, vidno polia, kukuricu, slnečnicu. Za Aradom začínajú Karpaty, cesty sú neuveriteľne dobre značené. Stretali sme policajtov ale tí v dedinách iba hliadkovali, väčšinou ani nesedeli v aute a do problému sa dostanete pravdepodobne iba vtedy, ak okato prekročíte rýchlosť. S nejakými plnými čiarami si vodiči ťažkú hlavu nerobia ale nevideli sme ani jednu haváriu alebo kolíziu. Podľa slov Ľuboša sa v Rumunsku jazdí výborne, cesta bola taktiež vo veľmi dobrom stave. Pred väčšími mestami sú postavené nákupné strediská, priemyselné zóny. Menšie mestá sú možno trochu zaspané ale to robí Rumunsko v mojich očiach najromantickejšou krajinou v ktorej som bola. Cestou s Ľubošom debatujeme na tému, čím sa ľudia na vidieku živia, mladí ľudia pravdepodobne odchádzajú do veľkých miest.
Za Sibiu sme z hlavného ťahu, ktorý využívajú kamióny a zahraniční turisti odbočili do vrchov Moldoveanu. Stúpame serpentínami, ľudia popri ceste piknikujú, zastavujú a stanujú. Dostaneme sa k horskej chate z ktorej vidno prekrásny vodopád ale to ešte netušíme čo nás čaká. Sadáme opäť do auta a stúpame do vrchu. Všade okolo je ticho, sme zarovno oblakov, v kopcoch sa pasú ovce, vidíme kone, oslov, psov. Serpentíny pretínajú potôčiky, ktoré tam tečú a vôbec, je ťažké opísať toľkú nádheru. Už mi je jasné, že do Rumunska sa oplatilo ísť. Zastavujeme, fotíme a na to všetko si musím aj zapáliť. Cesta nadol je trocha v horšom stave ale bez problémov schodná. Obliekam si rifle a mikinu, pretože z 33 C som sa dostala do 15 – tich, zaručene uvidíte aj sneh.
Úplne na konci našej cesty prechádzame okolo priehrady Lacul Vidratu, stráženej vojakmi, z nej prechádzame neosvetleným tunelom, v ktorom sa fotia nejakí turisti.
Cestou nás pristavuje motorkár, s ktorým sme sa už niekoľkokrát cestou stretli, autu pred nami vypovedala baterka, pristavíme ale zastavujú aj Rumuni, ktorí snáď budú vedieť lepšie pomôcť krajanom. Naša dnešná cesta končí v Arefu v penzióne Dracula, kde si môžete vybrať od ubytovania v stane za 4 Euro, cez izbu bez sprchy 15 Euro až po izbu so sprchou za 20 Euro alebo ešte väčší luxus za 25 Euro pre dve osoby. Na recepcii sa stretávame s dvoma bikermi z Trnavy, ktorí ešte zohrajú dôležitú úlohu v našom príbehu.
Ubytujeme sa, ideme sa najesť. Servírka Tatiana rozpráva plynule anglicky, takže sme odhodlaní experimentovať na tradične rumunský spôsob. Ja som sa rozhodla pre držkovú polievku, ktorá je na rozdiel od našej biela a patrili k nej feferóny a kyslá smotana. Ľuboš si dal mäso troch druhov v omáčke, k tomu vyfasoval niečo ako kukuričnú kašu v tvare placky - polentu, volské oko a aj mne z jeho taniera chutilo.
A k tomu samozrejme miestne pivo. V tomto okamihu do miestnosti vstúpili naši noví známi a prisadli sme si. Cestovali cez Ukrajinu, omylom Moldavsko, čo ich stálo úplatky policajtom a Constantu až do Arefu. Vymenili sme si svoje osobné cestopisy, ktoré si ako oko v hlave chráni každý nadšený cestovateľ a potom sme si presadli k ďalšiemu stolu, k litavským motorkárom ku ktorým sa pridal aj biker, ktorého sme stretli v horách. A počet pív sa stal nekontrolovateľný.
Rekapitulácia dňa:
arad- sibiu: 275 km, cca 4 hod
sibiu- arefu 140 km, cca to sme išli moc dlho –serpentíny.
spolu 415 km, cca pol dňa - 14 hod.
3. deň: Arefu – Curtea de Arges – Cimpulung – Bran
Dnes nás čakal náročný výstup vraj 1 470 –timi schodmi na zrúcaninu pôvodného drakulovského hradu v Arefu. Urobíme niekoľko fotiek a pokračujeme smer Bran. Zastavujeme sa ešte v blízkej dedinke, kde sú popri ceste malé kaplnky so sviečkami, záclonkami, svätými obrázkami, akoby každá patrila niekomu, každá je iná. Cestou sme sa zastavili pozrieť mestečko Curtea de Arges, kde dokonca funguje aj 6 – prúdovka. Zastavujeme sa v miestnych potravinách, ktoré nesú názov Magazine mixt – zmiešaný tovar a nie je tam problém kúpiť napríklad aj slepačí bujón od Maggi, ktorý padne vhod. Cestou nás zastihne búrka a je to príjemné osvieženie. Medzi Cimplung a Branom sú taktiež serpentíny, už ale menej náročné a všade vôkol je krásna príroda. Pozeráme na mužov, ktorí kosami kosia lúky, na vozoch sa zváža seno, celá rodina sedí usadená na kope sena, stretávame na ceste kravy, kone. Nič z toho však nepôsobí zaostalým dojmom, človeku je skôr ľúto, že okrem toho, že nič nestíha je k tomu ešte všade aj hluk
Podvečer prichádzame do mestečka Bran, kde je opäť možností ubytovania na každom kroku. Pri bráne sa pýtame na lacné ubytovanie a pán nás volá k sebe do penziónu za 80 Lei. Prejdeme sa večerným mestom, ideme na večeru, pivo a spať.
Rekapitulácia dňa:
arefu- curtea de arges: 30km, cca 30 min
curtea de arges- bran: 110 km, cca 1 hod 45 min
tam sme mali ten piknik
spolu 140 km, cca 2 hod 15 min
4. deň: Bran – Brasov – Sighisoara – Tigru Mures – Cluj – Napoli – Oradea – Debrecin
Ráno vyrážame na prehliadku zrekonštruovaného hradu, ktorý je prezentovaný ako Drakulov hrad. Sú tu nejaké tabule a popisky s odkazom na knieža Drakulu ale nič nevyvoláva dojem lacno-predajnej senzácie. Hrad je zariadený, zrekonštruovaný, plný turistov. Ako letné sídlo ho využívala rumunská kráľovná Mária, ktorá i podľa fotografií na hrade bola neobyčajne krásna a múdra.
Na trhu kupujeme domov miestny okrúhly syr, tradične rumunský a slaninu.
Pozrieme si ešte miestny skanzen a strašidelnú atrakciu a vyrážame smer Brasov. Toto mesto je plné mladých ľudí, moderné s pekným námestím a fontánou. Na pešej zóne je množstvo kaviarni, obchodov, klasické väčšie mesto. Nakúpiť sa zastavíme v Kauflande a ďalšími mestami už len prechádzame. Zastavili sme už len v Singhisoare, ktorá mala byť podľa sprievodcu krásnym mestečkom ale nič zvláštne sme v nej nenašli. Okrem toho, že sme pri návrate do auta sme našli na skle lístok s časom nášho príchodu ale nikoho komu by sme mohli parkovné zaplatiť sme nevideli, okrem jedného nezúčastneného policajta, tak sme nezaplatili.
Na tejto trase už toľko ubytovania nie je, rovnako tak reštaurácii. V dedinách vidíme rumunských Rómov, aj mladé dievčatá nosia pestré šatky, kvetované sukne, celá dedina sedí pred domom na lavičkách a rozprávajú sa.
Už je večer a hraničným priechodom Bors sme prešli okolo 10-tej. Ideme smerom na Debrecin ale už sme unavení a po ceste sa ubytujeme v moteli. V Rumunsku sme vždy odchádzali z ubytovania okolo 10-tej – 12-tej. Tu musíme odchádzať už o 7 ráno a izba je neporovnateľne nižší štandard oproti Rumunsku a za viac peňazí.
Rekapitulácia dňa:
bran- brašov: 30km, cca 30min
brašov- targu mures cez sighisoara: 170 km, cca 2hod 30 min
targu mures- cluj napoca-oradea: 110 + 160 km, cca 1 hod 45 min + cca 2
hod 20 min
oradea- mezopeterd: 70km, cca 1 hod 30 min
spolu 540 km, cca 9 hod.
5. deň: Debrecin – Miscolc – Turňa nad Bodvou - Rožňava – Zvolen – Prievidza – Rajec – Považská Bystrica – Nová Baňa
Strašne unavení sme vyrazili smerom k slovenským hraniciam a za Miskolcom sa nám podarilo zablúdiť. Takže namiesto smerom na Tornaľu rôznymi strašnými bočnými cestami sa dostávame do Turne nad Bodvou. Toto bol príšerný úsek cesty.
Cestu Slovenskom snáď popisovať netreba. Po návrate domov ma chytila ponávratová depresia
Rekapitulácia dňa:
mezopeterd- debrecen-miškolc- moldava nad bodvou: 165 km+ 85 km, cca 2
hod + 1hod 45 min--- to sme išli cez maďarský vidiek
moldava nad bodvou- žiar nad hronom- považská bystrica: 205 km +
105km, cca 3 hod + 2 hod
považská bystrica- nová baňa: 130 km, cca 2 hod 15 min
spolu 690 km, cca 11 hod
suma sumáru: 2550 km
čas v aute: 44 hod 55 min
priemerná spotreba na 100 km: 5,9 l benzínu
priemerná rýchlosť: 57 km za hod.
|
|
|
Re:rumunsko krasne - 25/08/2010 11:49
Rumunsko nie je destináciou , o ktorej by človek sníval ako o svojej nezabudnuteľnej dovolenke. O to viac sa mi Tvoj článok páčil, je jednoznačne inšpirujúci a dokazuje, že úplne každá krajina je svojím spôsobom krásna a dá sa v nej podniknúť perfektný výlet. Potešujúcou správou je aj to ubytovanie v Rumunsku, že sa dá zohnať veľmi ľahko a lacno, potom je to už úplná paráda.
|
|
