|
|
Cykloexpedicia Kaukaz 2007 - treti kontakt - 25/07/2007 02:14
Ahojte do tretice. Sme uz v Azerbajdzane a blizime sa do Baku. S Gruzinskom sme sa rozlucili tak ako sa patri po Gruzinsky. Partia pestovatelov melonov nas pozvala do svojho pola na party, kde sme dokonale spoznali miestne zvyky i dlhe nekonecne pripitky na vsetko mozne. Podrobili sme sa ritualu pitia z nadoby starej 2500 rokov, samozrejme nechybal saslik a melony. Rano sme sa este rozlucili vydatnymi ranajkami pri ktorych tiez nechybali pripitky a bolo to cele velmi emotivne. Pokracovali sme do Lagodekhi prekrocili sme Azerbajdzansku hranicu a smerovali do Zagataly. Na hranici sme nemali problemy, zdrzali sme sa asi pol hodinu. Dokladne sa nas vypytovali ci sme neboli v Armensku. Tu by sme chceli zdoraznit, ze ak si budete planovat cestu po Kaukaze neplanujte si Azarbajdzan ak pred tym pojdete do Armenska. Krajiny su zneprijatelene a pre vas by to znamenalo velke problemy. Potom nas este poslali na zdravotnu kontrolu, ale ked sme im povedali, ze sme sportsmeni uverili tomu, ze sme zdravi ako ryby a pustili nas dalej. V Azerbajdzane sme este stale velkou atrakciou, ludia nam kyvaju, zastavuju sa pri nas, prihovaraju sa nam, pozyvaju nas na poharik. Su velmi zvedavi a priatelski. Viac krat sa nam stalo, ze ked sme nachvilku zastali, obklucila nas skupinka chlapcov, ci chlapov ktori sa chceli povozit na nasich bicykloch. Mali z toho vzdy velku radost tak preco by sme im to nedopriali. Nedaleko Zagataly sme navstivili zaujimavost, ktoru nik nevie vysvetlit. Tajomny zamok vytesany do skaly, ktory nazyvaju Parigala. Sprevadzal nas miestny vcelar, ktory nas potom pozval na caj. Azeri maju velmi radi caj, popri ceste stale vidiet samovary a ludi posedavajucich pri caji. Dnes sme boli v jedinecnej dedinke Lahic nedaleko Ismaily v horach. Cesta viedla krasnym a nebezpecnym kanonom, ktory sme zdolavali na starom autobuse. Chvilami sa zdalo ze uz spadneme do priepasti ale sofer to vzdy zvladol. Dedinka je jedinecna tym, ze ludia sa tam venuju tradicnym remeslam. Nazreli sme do dielne kovaca, ktory vyrobil pred nasimi ocami noznice. Potom nas pozval na caj, pili sme ho spolu s jeho babickou, perfektne ovladajucou anglictinu. Z Lahicu sme pokracovali do Samaxi. Cesta bola narocna, vo velkej horucave sme zdolavali velky priesmyk, nakoniec sme vsak dorazili za vidna. Krajina sa tu nahle zmenila.Straca sa Kaukaz a objavuju sa polopuste. Zajtra budeme pokracovat do Baku. Fotky zial budu az po navrate. To je zatial vsetko, ak sa nam este podari najst internet ozveme sa. Stanka a Duro.
|
|
