Anonymný (bez overenia)
Zdravím,
ja túžbu vyraziť do sveta mám,
no byť sama so sebou sa obávam.
Preto, ak nevieš, čo so sebou v lete,
môžeme ísť blúdiť po našom krásnom svete.
I viac nás môže ísť,
do cieľa menom "neznámo" prísť.
Si dobrodruh? Daj to o sebe vedieť!
- Ak chceš pridať nový Komentár je potrebné sa prihlásiť alebo zaregistrovať.
Možno sama, možno rúčkou v teplej dlani,
kráčať za slzou medzi nami,
bez záruky na úsmev slnečníc,
zotrieť soľ z krásnych líc,
nech neblúdiš po šírom svete,
nech Ťa rúčka teplom pod hviezdami vždy vedie,
nech voniaš niekomu najviac nie len v lete.
to bolo dobreee.. to si sama splodila? :) skoda, ze uz nechces ist trz.. ;)
Ahoj, pekne napisane :) ja uz putujem do neznama, napis → [email protected] a mozme svetom bludit spolu :)
Dotyky - odpadla som... krásne, hĺbka...
ade.e - škola ma núti tu byť ešte...
Est - čo je to neznámo? Relatívny pojem... :)
Takže kedy vyrážame parta?
Môžeš kráčať v mojich stopách dopredu pre voľnosť duše,
každý krok je do neznáma kým žilami teplo bušie,
tým najľahším krokom ako skokom cez zátylok soľ steká šteklivo,
obraciaš sa na juh, zakrývaš oči dlaňou, slnečnica ukazuje cestu hanblivo,
more sa prelieva v tvojich dlaniach v neznáme,
už sa slzou kroku medzi nami poznáme.
Kráčať dopredu pre voľnosť duše nepotrebujem,
no možno tým Tvoje sily preceňujem.
Si vodca svorky, čo má rád z chleba kôrky?
Alebo "sklopeniohlav", ktorý sa bojí, a dúfa, že čas všetko zahojí?
Čo tá slnečnica stále sa tu pletie?
I ona potrebuje teplé zovretie?
Spoznaj slnečnica tú krásu v ľudských dušiach,
čo ako pieseň zneje v kadejakých ušiach...
Nohy nemáš, ruky tiež,
no žiť tu medzi nami smieš.
Tak sa nechaj odtrhnúť,
a poď s nami, svet k lepšiemu pohnúť!
To čo máte za matroš ? fúkol by som si aj ja...
Oči vypleštené, uši nastražené, to je fajn že sa dušou posunieme, ja zas Tvoje kroky oceňujem , zo slnečnice semienka si vylupujem, otvorím dlaň do slnka, plevy vetrom očisťujem, len more sa tu pletie, tak pytal som sa kam ta krokom osud zvedie, či do výšin hrubých skál, či do soli vodou vnoriť sa ako kráľ, tak sa nechám vytrhnúť a svet k lepšiemu podtrhnúť, kam túžiš sa presunúť a ako dlho vládzeš kráčať, do sĺz sa znovu zmáčať?
Vládzem ako každá iná, no necítim sa za to vinná. Občas oddych potrebujem, vtedy sa od únavy smejem. Môj životný príbeh je samá zaujímavosť, a preto kráčala by som len tak pre radosť. Nabrať nový dych túžim, divej zvery cestu skrížim.
Či hore a či dole v nížinách, či po suchu a či po bažinách... Nemusím mestský ruch, inak mi je to fuk! Pôjdem, pôjdem, niekam prídem a potom všetkým z očí zídem. Som skromne náročná ako cesta spiatočná.
" Svet je kniha, a tí, ktorí necestujú, stále čítajú iba jednu stranu."
Pokiaľ máš chuť napíš mi: [email protected]