Dobrodružná dovolenka vo Venezuele alebo potulky po venezuelských TOP lokalitách

Los Roques. Canaima. Roraima. Delta de Orinoco. Los Llanos. Choroni. V jeden večer sme sa v partičke bavili, čo sa komu páčilo najviac. A veru skončilo to veľmi nerozhodne. Teraz som už snáď desiatykrát pozerala výberovku fotiek a stále by som nevedela povedať, čo z toho bolo najlepšie.

Los Roques sme si všetci vybrali ako bonus ku ceste. Reku, keď už tak ďaleko cestujeme, že by sa oplatilo predĺžiť si zájazd o Karibik, o tie povestne biele pláže s azúrovým morom. Och, a či sú biele. Nádherná, neskutočná. Teraz sa už len usmievam, keď ukazujem fotky a každý vraví ako rád by tam.. Hneď by som sa tam vrátila, celý deň jedla tie úžasné ryby, užívala si  slnka a rozprávkové pláže. Isto by som sa išla znovu potápať, isto by som ešte viac poznávala tie ostrovčeky.

Canaima - život je nádherný

Canaima však nemala ďaleko od tej karibskej idylky. Pieskové pláže, palmy, do toho vodopády. Energizujúce zážitky z pochodu popod vodopád a hlavne z kúpania pod najvyšším vodopádom na svete - Salto Angel. Osobne pre mňa asi najpamätnejší zážitok bol, keď som doplávala priamo pod vodopád, zavrela oči a nechala vodu padajúcu z 979- metrovej výšky oblievať mi tvár. Každá bunka v tele kričala, že život je nádherný. Tu musím spomenúť, že v noci sa spí v kempe v hamakách. Úžasný zážitok, domov som pre istotu doviezla až štyri hamaky, tak sa mi to páčilo. Škoda len, že na záhrade nebude počuť zvuky džungle.

Stolová hora Roraima

Veľa som očakávala od Roraimy. Či očakávania boli splnené? Určite, a s postupom času viac a viac. Je pravda, že počasie nám neprialo a slnko sme mali len cestou na ňu. Keďže sme sa všetci tešili na úžasné výhľady, veru aj nám smutno bolo, že všade bola hmla. O to však väčšia radosť vždy zavládla, keď sa nejaký slnečný lúč predral cez oblaky a hora na chvíľu odhalila svoju krásu. Becko má celý výlet perfektne zorganizovaný, ale na počasie je prikrátky. No patrí to k tomu. Či by bol zážitok umocnený, keby nám tam svietilo slnko? Možno áno, možno nie. Fotky by sme mali asi krajšie, výhľady by boli široko ďaleko, no takto hora ostala tajomná, zahalená závojom z hmly, odkrývala sa nám iba postupne a iba po kúskoch. Našli sme stratený svet. Hora, kde rastú magické kryštály (och aká škoda bola kráčať po nich), plná jazierok a čudesných útvarov. Jaskyňa trblietavá, ako mesačná noc. Bod, kde sa stretávajú tri krajiny. A skalné ruže a iné rastliny, čo nás nútili neustále vyťahovať foťáky a snažiť sa zachytiť ich výnimočnosť. Ale musím povedať, že ten výlet nie je len o Roraime. Cesta hore i dolu, cez prales, by mala dostať rovnaký kredit, to množstvo zelene a pozitívnej energie...

Výstup bol náročný. Samozrejme i zostup. Nemyslím, že pochod hore na Roraime je lážo - plážo, ako nám Becko sľuboval :-), ale tá hora je ozaj magická. Človek ľahko prekoná únavu, nikto z nás nemal svalovicu, všetci sme to dobre zvládli a verím, že ešte i baterky v čelovkách sa nám tam samy dobíjali od všetkej tej energie, čo hora vyžaruje..

Delta Orinoco

A delta Orinoco? Najväčší zážitok bol už len samotný kemp. Domčeky v strede džungle, kde nám ponad hlavy lietali vtáci a škriekali opice, výlety na člne či už za indiánmi, alebo hľadanie blikajúcich očí hadov v žiare čeloviek. Tá spojitosť s prírodou, byť v strede toho všetkého. Treba tu otvoriť oči, otvoriť dušu. Človek prehodnotí priority, usporiada myseľ. Posúva svoje hranice, nachádza spätosť s prírodou i samým sebou. V jeden moment chytá tarantulu, aby sa s ňou odfotil, potom už radšej nehľadá, aby tú tarantulu náhodou nenašiel na streche svojho domčeka. Keď si predstavím, že ešte pred pár mesiacmi som panikárila, ak bol v kúpeľni malý pavúčik.. Teraz by som si ho ani nevšimla, však aj on musí niekde bývať (Beckove slova) :)

Safari v Los Llanos

Safari v Los Llanos ponúka krásnu prehliadku miestnej fauny. Ako o život sme fotili početné rodinky kapybary, vyplašených vtákov, lenivých kajmanov, jaštery a jašterky, korytnačky, riečnych delfínov. Chytali sme pirane, ktoré nám potom miestni pripravili na večeru, lovili sme anakondu, zažili adrenalín v Barinas na tubing, čo je splavovanie rieky na gumených dušiach. Naše vlastné duše plesali od toľkých zážitkov.

Venezuelčania sami nevedia akú majú krásnu krajinu, s viacerými, čo sme sa rozprávali, nikdy na týchto úžasných miestach neboli. Vlastne celkovo bolo všade málo turistov, čo hodnotím veľmi pozitívne. Pretože chodníky neboli príliš vychodené, miesto do nemoty vyfotografované a tým prepozerané, preturistikované. Je jedinečné, originálne, nepoznané masám ľudí, a tak všade cítiť tú zvláštnu energiu, kde človek môže objavovať a bádať.

Becko, tisickrát dík za tieto skvelé zážitky. Vidím ako Ty Venezuelu miluješ a podobne si nainfikoval aj nás. Už teraz pozeráme ďalší výlet, s tebou pôjdeme aj na kraj sveta :)