Gerlachovský štít /2655m/ je najvyšším vrcholom Slovenska a teda celkom prirodzene láka milovníkov hôr. A tak tu nie je núdza o turistov, či horolezcov v žiadnom ročnom období.
Názov Gerlachovský štít je odvodený od neďalekej obce Gerlachov, pričom štatút najvyššieho bodu Vysokých Tatier a tým aj celého Slovenska potvrdil Ľudovít Greiner v rokoch 1837-1838. Dovtedy bol totiž považovaný za najvyšší vrchol Tatier postupne Kriváň /2 494,7 m/, neskôr Lomnický štít /2 633,9 m/ a aj Ľadový štít /2 627,3 m/.
Sliezsky dom
Gerlachovský štít je celkom určite jednou z najnápadnejších dominánt Vysokých Tatier. Jeho masív je veľmi členitý, tvorí ho množstvo nižších vrcholov, či sediel, ktoré sú dobre viditeľné aj z podtatranských dedín.
Ďalšou charakteristikou Gerlachu je mohutný kotol, ktorý sa v nadnesej forme až trochu podobá kráteru, no bol vytvorený horským ľadovcom. Gerlachovský štíť, alebo Gerlach, ako ho všetci volajú, nie je označený turistickými značkami a vybrať sa naň teda možno iba v sprievode horského vodcu.
V tom zmysle, že ho obchádzajú značené chodníky. Konkrétne červená tatranská magistrála z juhu a zelená značka z východu. A tak ideálnym východiskovým miestom na začiatok túry je horský hotel Sliezsky dom na juhovýchodnej strane Gerlachu, odkiaľ aj drvivá väčšina turistov skutočne vyráža.
Tu treba zdôrazniť, že Gerlachovský štít je možné zdolať iba v sprievode horského vodcu a to celoročne.
- Výnimka sa vzťahuje, ak ste členom horolezeckého spolku pri horolezeckom výstupe aspoň III. stupňa obťažnosti
Odôvodnenie je, že ide o technicky náročný výstup s exponovanými pasážami. Tu ale treba v rámci objektivity pripomenúť, že podobne náročný výstup je vo veľa krajinách možný bez plateného vodcu. Každá krajina má však svoje pravidlá a je to na dlhšiu debatu.
Veľkú rolu pri úspešnom výstupe zohráva aj počasie, ktoré treba dôkladne sledovať už niekoľko dní dopredu. Ale tak je tomu pri každej túre vo Vysokých Tatrách.
Prvý na Gerlachu Ján Still
Vráťme sa však trochu do histórie výstupov na najvyšší vrchol Slovenska. Pravdepodobne prvým priekopníkom, ktorý sa dokázateľne dostal na vrchol Gerlachovského štítu bol spišský Nemec a horský vodca Ján Still v roku 1834. V tom čase bol učiteľom v Novej Lesnej a na vrchol Gerlachu vystúpil spoločne so svojim švagrom, ďalej mlynárom z Novej Lesnej Martinom Urbanom Spitzkopfom a dvoma lovcami kamzíkov.
Čisto slovenský prvovýstup na Gerlach sa podaril podľa historických prameňov horským vodcom z obce Štôla v zložení Ján Ruman Driečny ml. a Ján Pasterňák.
-
Hoci na vrchol Gerlachu vedie niekoľko nie horolezeckých ciest, ani jedna z nich nie je značená ani istená do takej miery, žeby sa po nich mohli bezpečne pohybovať bežní tatranskí turisti. Aktivisti už dlhé roky navrhujú, aby niektoré úseky, ako napríklad túru na Lomnický štít, či Gerlachovský štít vybudovali spôsobom známym ako Via Ferrata, ktoré poznáme v Alpách, ale aj horách v Severnej Amerike. Koniec koncov, tieto trasy, o ktorých sa bavíme boli niekedy prístupné. Na druhej strane, dôvody prečo tak neurobiť sú hlavne tie, že sa vybudovaním istených chodníkov zdevastujú hory. A sú aj obavy o bezpečnosť turistov, ktorí by precenili svoje sily. Debaty na túto tému pokračujú a oba tábory majú veľa logických argumentov. My zostaneme ako nestranní.
Fakt ale je, že v iných krajinách sú náročnejšie kopce dobre značené a zaistené. Ako príklad spomeniem výstup na Triglav, najvyššiu horu Slovinska. Tí čo ste tam boli zrejme dáte za pravdu, že výstup na Triglav je náročnejší ako na Gerlach. No cesta na Triglav je perfektne zaistená a na vrchol môžete vystúpiť aj bez horského vodcu.
Vo Vysokých Tatrách dnes turistické značky vedu na tieto štíty: Jahňací štít, Slavkovský štít, Východnú Vysokú, Rysy, Kôprovský štít, Predné Solisko a na Kriváň. Čiže, na tieto kopce sa môžete vybrať bez horského vodcu!
Okrem toho, že terén je často neprehľadný a technicky náročný, treba tu rátať aj s padajúcim kamením, prípadne so snehovými poliami. Najmä v čase nie veľmi priaznivého počasia – hmly, námrazy, silnom vetre, búrky alebo pri rýchlej zmene počasie, čo je v Tatrách celkom bežné, sa stáva terén veľmi nebezpečným. Preto je nevyhnutné mať vo svojej výstroji helmu, lano, často aj cepín a ďalšie základné vybavenie do vysokohorského terénu.
Na vrchol iba s vodcom
Takže, záujemcom o výstup na Gerlach iné nezostáva, ako si najať sprievodcu (v lete je možné vodiť 3 ľudí, v zime 2). Horského vodcu môžete pohodlne zohnať na internete. Je pritom viac ako pravdepodobné, že rovnako kvalitnú službu a za rovnakú cenu vám poskytne každý z nich. Pritom však treba dbať, aby mal horský vodca medzinárodnú akreditáciu UIAGM, ktorá ho oprávňuje sprevádzať vo všetkých horstvách sveta. To znamená, nie je nutné mať vodcu iba z Tatier.
Kamarát dostal výstup na Gerlach ako darček a mohol si pribrať ešte dvoch ďalších, aby bola trojčlenná skupina. Vybral si aj mňa. Takáto ponuka sa samozrejme neodmieta, hoci na Gerlachu som bol už aj v minulosti. Ako sprievodcu si vybral kamarát Tibora Hromádku zo Stôle. A Tibor bol super!
Približný cenník túr v sprievode horských vodcov na najobľúbenejšie vrcholy
- Gerlachovský štít (2655 m) - východiskový bod - Sliezsky dom - II. stupeň obtiažnosti - od 260 eur/ 2 osoby
- Ľadový štít (2627 m) - východiskový bod Hrebienok - II. stupeň obtiažnosti - cca 250 eur / 2 osoby
- Lomnický štít (2632 m) - východiskový bod Lomnické sedlo - II. stupeň obtiažnosti cca od 180 eur / 2 osoby
- Satan (2432 m) - východiskový bod Štrbské Pleso - I.+ stupeň obtiažnosti cca 220 eur / 2 osoby
- Vysoká (2560 m) - východiskový bod Popradské Pleso - II. stupeň obtiažnosti cca 230 eur / 2 osoby
Výstup - Velické pleso, Velický vodopád, Velická próba
S Tiborom Hromádkom sme si dohodli stretnutie o piatej ráno pre horským hotelom Sliezsky dom. Možné je vyraziť aj z Tatranskej Polianky, no to treba vstať ešte skôr, lebo na Sliezsky dom je to odtiaľ približne 700 výškových metrov. Hoci tam vedie asfaltka, treba rátať minimálne 1,5 hodiny chôdze. Z Tatranskej Polianky sa sem možno dostať aj terénnym autom za poplatok približne sedem euro na osobu. No my sme však radšej prespali na Sliezskom dome a ušetrili sa tak ranných stresov. Výstup trvá približne 3 – 4 hodiny, pri prevýšení približne 1100 metrov. A tak sme nenaťahovali čas a vyrazili. Prvé minúty sa mi šliapalo dosť ťažko, ako následok večerného ponocovania v klube horských vodcov (v roku 2012 ešte existoval), ktorý stojí hneď za hotelom a patrí k veľmi populárnym a často navštevovaným spoločenským miestnostiam vo Vysokých Tatrách... Postupne som sa však dostal do formy a cesta už ďalej ubiehala bez väčších problémov a riadne sme si ju užívali. Najprv sme išli po zelenej značke okolo Velického plesa, nad Velickým vodopádom sme zahli vľavo a cesta ubiehala už po neznačenom chodníku k úpätiu strmých skál, či lepšie povedané k žľabu – Velickej próbe.
Tu sme si dali potrebnú výstroj, naviazali sme sa na lano a pokračovali už v náročnejšom teréne. Nasledoval kamenisto trávnatý svah, kde sme často využívali aj ruky, no stále išlo o chodecký terén. Tibor nahodil dosť rýchle tempo, vraj nás odhadol na zdatných, no poviem úprimne, že zo mňa dosť tieklo. Noc bola skutočne dlhá... Postupne sme sa dostali až na hrebeň do Sedielka nad Kotlom do výšky 2425 metrov, kde nasledoval dlhší oddych.
Po osviežení a prvých nádherných výhľadoch sme pokračovali v ceste a po prekročení hrebeňa sa nám z druhej strany odkryl výhľad do Gerlachovského kotla. To už bol terén oveľa náročnejší, pokračovalo sa po skalách a po badateľnom chodníku už nebolo ani stopy. Keď sme sa postupne dostali k Štrbine pod Kotlovým štítom /2550m/ tak sme po prvý krát videli aj samotný vrchol Gerlachovského štítu. Zdal sa tak blízko, no cesta ešte trvala pomerne dlho, nakoľko terén bol členitý a treba dávať pozor na každom kroku.
Zostup - Batizovská dolina, Batizovská próba
Na samotnom vrchole bolo okrem nás snáď ďalších dvadsať ľudí, tak si ani sadnú riadne nebolo kam. Napriek tomu sme si to pekne užili, nafotili, pokochali sa výhľadom. Zhltli čokoládu, osviežili sa čajom a vyrazili na tú technicky zložitejšiu časť cesty – zostup. Zostup pokračoval smerom do Batizovskej doliny, žlabom zvaným Batizovská próba.
Vo veľmi strmom svahu tu hrozí padajúce kamenie, takže pri zostupe treba dbať na maximálnu opatrnosť. Buď môžete vy zraniť turistov pod vami, alebo môžu tí nad vami zraniť vás. Klasická situácia, keď je niekde veľa ľudí naraz pokope.
Aj preto tu panovalo dosť veľké napätie. Približne v strede zostupu sa tu vyskytla niekoľko metrov kolmá stena, zaistená železnými stupačkami ukotvenými priamo v skale. Tu treba byť skutočne opatrný a najmä za nepriaznivého počasia sa treba plne sústrediť.
Ďalej nás už čakal len zostup kamennou suťou a následne horským chodníkom k Batizovskému plesu, kam sme sa všetci hneď išli okúpať. Voda bola priam ľadová no vliala do žíl stratenú energiu. A ako Timor Hromádka povedal: „Kto sa neokúpal v Batizovskom plese, akoby ani na Gerlachu nebol“. Samozrejme s úsmevom.
Naspäť do Sliezskeho domu to bolo ešte asi hodinku, no to sa už nikto z nás neponáhľal, užívali sme si pekný deň.
ČAS: Celá túra nám trvala približne 7 hodín a bol to opäť nezabudnuteľný zážitok.
