Jahňací štít a Veľká Svišťovka: Na hranicu a späť

Jahňací štít je ako pohraničný pozorovateľ. Uzatvára hlavný hrebeň Vysokých Tatier a ponúka nádherné výhľady na Belianske Tatry. Ak si priplánujete Veľkú Svišťovku zaváňa to pekným športovým výkonom. Ibaže, treba sa v tých Tatrách stále len trápiť?

Deň 1.: Kratší variant: Biela voda, bus (žltá) Nad Matliarmi (modrá) Šalviový prm. (žltá) Chata pri Zelenom Plese
Dlhší variant: Tatranská Lomnica (zelená) Tatranská Lomnica, Grand (zelená) Štart (modrá) Folvarská poľana (zelená) Kovaľčíkova poľana (žltá) Chata pri Zelenom Plese
Deň 2.: Chata pri Zelenom Plese (žltá) Jahňací štít (žltá) Chata pri Zelenom Plese
Deň 3.: Chata pri Zelenom Plese (červená) Veľká Svišťovka (červená) Skalnaté pleso (červená) Pri Skalnatej chate (červená) Skalnaté pleso (modrá) Folvarská poľana (zelená) Kovalčíková poľana (žltá) Biela voda, bus
 
Nápad na Jahňací štít prišiel pri počítaní zvládnutých vysoko tatranských vrcholov. Brnčalka ako base camp na víkend bola pomerne jasná voľba. Ibaže sa opäť raz potvrdilo, že nie len pre nás. Rezervácia v dvojtýždňovom predstihu nám zabezpečila ubytovanie v technickej miestnosti. Ak neviete o čo sa jedná je to tá chalúpka s diesel agregátom kúsok od chaty. Vlastné spacáky, vyhradená kója, strava a hygiena v chate. Cena? Osem eur osoba noc. James preukaz či iné možnosti zľavy sú v tomto prípade neuplatiteľné.

V zrýchlenej verzií

Pre pracovné povinnosti sme sa v piatok večer stretávali priamo na chate. Časť parkovala auto na zastávke Biela voda, šesť eur deň, ja som vyrážal z Tatranskej Lomnice. Z Bielej vody je to vlastne klasika po žltej s tabuľkovým časom 2:40. Lomnická verzia je okolo hotela Grand na Štart po zelenej, odtiaľ modrou na Folvarskú poľanu, strmáčik na zelenej ku Kovalčíkovej poľane našťastie schádzate a zbytok je po žltej až k Brnčalke. Tabuľkový čas 3:45. Keďže nás práca a premávka zdržali viac ako sme mali v pláne a nechceli sme zmeškať večeru, reštauráciu zatvárajú o 22:00, výsledne časy boli 1:35 a 2:05. Zopár pív v bare a dobrú noc.
Ak ste na Brnčalke boli chalúpku s diesel agregátom si istotne dobre pamätáte. Je to tá nekonečne vrčiaca drevenička. Dá sa v nej spať? Agregát vypínajú medzi 22:00 a 22:30 a zapínajú niekedy okolo 6:00. Ako sme sa zhodli v cene ubytovania je na dobrú noc priamy prenos z techno festivalu. Ale nevadí to zas tak moc.

Jahňací štít 

Nástup na žltú značku smer Jahňací štít vás preverí. Vysoké kroky, až drepy, strmý svah. Fyzicky najnáročnejšia časť celej trasy. Prestávky odporúčam nechať na vyššiu časť úseku. Sú z nej totiž krásne výhľady na chatu a pleso. Keď vyjdete z kosodreviny čaká vás kamenistý svet tiahnucí pomedzi Kozí štít a Jastrabiu vežu. Na oboch je množstvo lezeckých ciest. Opäť zábavka na prestávky, môžete hľadať horolezcov v skalách. Miniete dve plesá, sklon trasy naberie na obrátkach a uvítajú vás prvé reťaze. Nástup na finálny úsek hrebeňovky Vysokých Tatier koketuje s prívlastkom veľmi ľahkého lezenia. Nenechajte sa však odradiť. Prirovnanie k letmému flirtu sa núka len preto, že na postup musíte zapojiť aj ruky. Len pre istotu a lepšiu stabilitu. A ďalej? Skalnatá hrebeňovka s peknými výhľadmi smerom na Kolové pleso, zdolanie Kolového priechodu a finálny výstup na Jahňací štít. Tabuľkový čas 2:10.
 
Sme na vrchole! Tu sa pýta opisovať nádherné výhľady na okolitú krajinu, velebiť krásu Beliansky Tatier a rozplývať sa nad krásami Slovenska. Bohužiaľ. Spolu s nami prišli na vrchol aj oblaky a tak sme striehli na nejaké to „okno“ aby sme s ospevovaného panoramatického výhľadu mali aspoň niečo. Poberáme sa teda späť po rovnakej trase ako sme prišli. Inak sa totiž oficiálne nedá. Dávať si na niečo pozor? Snáď len na to, aby ste neprebehli odbočku z hrebeňa. V družne debate sme sa totiž nechcene vybrali na Kolový štít a tak sme si asi o dvadsať minút predĺžili návrat na chatu.

Nerušte zbytočne rezervácie

Zbytok dňa? Oddych a vyčkávanie na večeru. Aj nás napadlo, že by sme sa pobrali, dali Veľkú Svišťovku už v sobotu, prespali niekde v Lomnici a v nedeľu ráno išli domov. Nápad sme však zavrhli s tým, že treba byť korektní voči chatárom a keď sme si objednali polpenziu na dva dni, 14 eur osoba deň, tak treba ostať. Ako sme sa neskôr dozvedeli naša korektnosť bola naozaj veľkorysá. Z pôvodne objednaných okolo osemdesiat polpenzií z piatka na sobotu sa varilo len štrnásť. Vôbec by ma pri takomto prístupe neprekvapilo keby som pri najbližšej návšteve Brnčalky obdivoval na vonkajších stolíkoch legendárne tabuľky: No Picnic.

Živý rekordér

V nedeľu sa neponáhľame, vyrážame niekedy po deviatej. Úvodný úsek na Veľkú Svištovku je v kosodrevine, míňate malé pleso, ktoré láka okúpať sa. Odoláme. Skalnatá časť víta reťazou. Spomíname na vtipnú historku v hlavnej úlohe so starším párom. Manželka práve pre tento úsek hrozila rozvodom. Zbytok červenej je prírodne vydláždený a skôr než zážitok vám ponúkne kondičnú maturitu. Vrchol Veľkej Svišťovky je daja vu. Opäť s nami prišli mraky a tak si susedný Lomničák len predstavujeme. Tešíme sa zo závetria zo strany Skalnatého plesa, prezliekame do suchého, robíme tripple selfie a vyrážame.

Úsek ku Skalnatému je príjemná prechádzka po šutroch. Ak by však spŕchlo alebo padla hmla až taká sranda by to nebola. V tomto smere máme zatiaľ šťastie a zastavujeme až v Skalnatej chate. Sympatická slečna nám splní čo na našich smädných očiach vidí. Obdivujeme rekordy Ladislava Kulangu, rekord vo výnose na chatu počíta 176 kilogramov a znesenie sa vyšplhalo na 211 kilo, v zápätí obdivujeme samotného pána Kulangu naživo a po chvíli nám zrak zahanbene klesá smerom k zemi. Predstava, že by sme mali čo i len raz drepnúť niečo z jeho rekordov je pre nás čisté sci-fi. Pomer výkon vek nám davá poriadne facky hanby.

Nevydarené finále

Zo Skalnatej chaty sa sa vraciame kúsok späť na pleso a pokračujeme po modrej. Ja sa teším, uzavriem totiž okruh, ktorý som v piatok začal (Zo Skalnatého Plesa na Štart po modrej značke). Neponáhľame sa, vychutnávame si výhľady do doliny, vchádzame do lesa s príjemným chládkom, pobehneme. Ak sa radi prechádzate lesom - perfektná turistika, ak sa tešíte zo skalnatých terénov - upokojí vás predstava trénovania kondičky a ak milujete prírodu - užívate si Tatry a nič neriešite. Posledná zmena smeru prišla na Folvarskej poľane, kde sme po zelenej zbehli ku Kovalčíkovej poľane a odtiaľ po žltej až na parkovisko. To bolo až prekvapivo plné. Objavujeme dve nálepky na zadnom svetle, ktoré identifikujeme ako počítadlo dní a mame pravdu. Piatok nezarátali lebo sme prišli okolo 20:00.

Tentokrát sa lúčime s Tatrami v Humne. Veľké oči pýtaju double burger. Doule je. Tak veľký zas nie a bohužiaľ ide skôr o krájanú kapustu ochutenú burgrom. Smažáčik za 4€ skrýval kulehu. Bol bez prílohy a zasýtil ako predjedlo. Rozpačité dojmy chceme zaliať kávou. Tá na Brnčalke bola dokonca pre nás kavofilov veľmi príjemným zážitkom. Zdá sa však, že s nadmorskou výškou klesli aj štandardy a väčšie esspreso, známe tiež ako lungo, je v Humne takmer dvojdecová malinovka. Škoda. Ak do humna, tak asi už len na párty. Tie tu totiž stoja za to!