Kráľ Madagaskaru, prvý Európan, ktorý sa plavil v severnom Pacifiku, Slovák, ktorý ovplyvnil dejiny viacerých krajín, autor dobového svetového bestselleru. V učebniciach o ňom zmienku nenájdete. Príbeh jeho života pripomína dobrodružný román. Cestovateľ a dobrodruh Móric August Beňovský.
Nezakorenené korene
Hoci rôzne encyklopédie vám budú o pôvode Mórica Beňovského hovoriť všeličo, nedajte sa oklamať. Narodil sa ako Matúš Móric Michal František Serafín August Beňovský 20. septembra 1746 sa vo Vrbovom pri Piešťanoch, jeho meno svojim pôvodom ukazuje na bytčiansky okres (Beňov je v súčasnosti vodná nádrž neďaleko Bytče). Beňovského matka pochádzala z Turca, takže i keď bol tento možno prvý ozajstný slovenský dobrodruh štátnym príslušenstvom Uhor, korene boli bezpečne slovenské. A to je asi všetko, čo sa o jeho koreňoch dá povedať, pretože Móric Beňovský na jednom mieste nikdy dlho nevydržal...
Rebel bez príčiny
V šestnástich rokoch mladý Beňovský úplne osirel a jeho putá k rodisku oslabili spory s nevlastnými súrodencami z prvého manželstva matky. On i jeho mladší súrodenci sa ocitli v podstate na ulici. Beňovský navštevoval lýceum v Jure, vydržal tam však len dva roky. Známy bol svojou neprispôsobivou a výbušnou povahou, a tak už čoskoro musel utekať nielen pred naštvanými kantormi, ale aj milíciami, veriteľmi a žalobami. Utiekol na Spiš (vtedy časť Poľska) a zapojil sa do vzbury proti proruskému poľskému kráľovi. Stihol sa oženiť a zakrátko ako burič okúsil niekoľko väzníc. Manželka Zuzana ho z jednej údajne „prepašovala“ ukrytého pod sukňami.
Zo Sibíri do Paríža. Cez pol zemegule
Beňovský však zrejme nedokázal odolať adrenalínu, preto sa opäť zúčastnil bojov. Tentoraz to však dopadlo horšie: bol zajatý ruskými jednotkami a odsúdený a deportovaný na Kamčatku. Púť studenou Sibírou trvala rok, no rebel Beňovský neklesal na duchu. V kamčatskej pevnosti Boľšoreck sa ani nepokúšal zabývať – zorganizoval vzburu väzňov, ukradol loď a zo studeného Ruska sa s posádkou kolegov/väzňov doplavil do čínskeho Macaa, ktoré bolo v tom čase portugalskou kolóniou. Táto plavba z neho spravila prvého Európana, ktorý sa plavil v severnom Pacifiku – dávno pred Jamesom Cookom. V Macau Beňovský nadviazal styky s francúzskymi vyslancami, a tak nasledovala plavba (už oficiálna) okolo Sumatry, Mysu Dobrej nádeje a celej Afriky až do Paríža.
Madagaskarský „veľkráľ“
V Paríži sa dostal na dvor Ľudovíta XV. a ten ho čoskoro poveril vojenskou a obchodnou misiou na Madagaskare. Beňovský velí 21 dôstojníkom 237 vojakom a námorníkom. Na Madagaskar chcel údajne cestovať aj Giacomo Casanova, no na loď sa nakoniec nedostal... Na najväčšom ostrove na svete francúzska brigáda pod Beňovského velením bojovala so zlými podmienkami, premenlivým počasím a najmä konkurenciou, no napriek tomu sa darilo stavať cesty, prístavy, nemocnice, a nadväzovať dôverné (rozumej obchodné) styky s domorodým obyvateľstvom. Tu sa mohla naplno prejaviť Beňovského vodcovská nátura. Na základe dohôd sa Beňovský snažil obmedziť obchodovanie s otrokmi. Vedel síce, že úplne tomu zabrániť nedokáže, no napriek tomu sa pokúšal namiesto domorodcov ponúkať otrokárom suroviny a tovar. Beňovský sa najmä vďaka tomu s náčelníkmi miestnych kmeňov zblížil natoľko, že tí ho 1. októbra 1776 na planine Mahevelou vyhlásili za najvyššieho kráľa Madagaskaru. Ovácie a kokosový trón však Beňovskému zrejme nestačili. Vrátil sa do Francúzska, aby doplnil stavy a predostrel plán na kolonizáciu Madagaskaru. Kráľovský dvor mu ju však zamietol. Už ako francúzsky generál a nositeľ viacerých vyznamenaní sa Beňovský na dlhší čas vrátil do Uhorska.
V službách revolúcie
Snažil sa presadiť aj na dvore Márie Terézie. Tá mu už, ako známemu cestovateľovi a moreplavcovi, medzitým stihla odpustiť aj buričské hriechy z mladosti, no po niekoľkých neúspešných a zamietnutých projektoch Beňovský opäť obul túlavé topánky. Využil kontakt z francúzskeho dvora, ktorým nebol nikto iný ako Benjamin Franklin. Počas pobytu v Paríži sa vďaka Beňovského dcéram už takmer dostali do rodinného vzťahu. Franklin píše za veľkú mláku priamo Georgovi Washingtonovi a Beňovský sa oficiálne dáva do služieb americkej revolúcie. Počas nej sa pokúša obnoviť plány na kolonizáciu Madagaskaru v prospech vznikajúcich Spojených štátov, no stále bez úspechu. V tom čase vznikajú Beňovského memoáre, ktoré vyjdú v rôznych prekladoch vďaka Johnovi Hyacinthovi de Magellanovi, potomkovi slávneho moreplavca. Roku 1784 sa Beňovskému v Baltimore podarí založiť obchodnú spoločnosť a pod jej vlajkou sa roku 1785 konečne na Madagaskar vráti...
Slávny neslávny návrat
V duchu svojho predošlého pôsobenia Beňovský na Madagaskare opäť zasahuje do obchodu s otrokmi, podporí dokonca vzburu otrokov. Najmä francúzski obchodníci a otrokári z toho, samozrejme, nie sú dvakrát nadšení, a tak žiadanú guvernéra a ministerstvo o rýchlu nápravu. Rýchly a v tajnosti držaný úder francúzskych jednotiek proti Beňovskému a jeho výprave má fatálne následky. Strhne sa krvavá roztržka, na konci ktorej je niekoľko stoviek mŕtvych a medzi nimi je aj cestovateľ Beňovský – zahynul 23. mája 1786 vo veku nedožitých 40 rokov.
- Veľmi dobre spracovaný televízny dokument o Beňovskom si môžete pozrieť TU: https://ct24.ceskatelevize.cz/svet/1760704-cestovatel-moric-benovsky-kral-madagaskaru-a-pycha-slovenska
