V tomto roku si pokrokový svet pripomína sté výročie vypuknutia I. svetovej vojny 28. júla 1914. Slovákov sa táto udalosť nielen dotkla, ale niesli ohromnú ťarchu jej následkov. Až 70 000 Slovákov v nej položili svoje životy.
Vo vynovenej historickej budove Východoslovenského múzea v Košiciach 7. decembra 2014 sa skončila výstava k storočnici 1. svetovej vojny. Súčasníkom ju pripomína úspešná výstava Takí boli naši dedovia - Prvá svetová vojna a východné Slovensko. Organizátori prišli s vynikajúcim nápadom, keď rok pred otvorením požiadali verejnosť o poskytnutie dokumentov. Zámer sa podaril a výstava aj prostredníctvom získaných materiálov priblížila, čo najviac životných osudov obyvateľov z východného Slovenska, ktorí bojovali v tejto vojne.
Učiteľ a historik Štefan Cisko
V jednej časti expozície autori výstavy predstavovali memorabílie (predovšetkým fotografie, rodné listy, denníky, vyznamenania alebo iné dokumenty) účastníkov vojny z regiónu, ktoré zapožičali ich potomkovia.
Aj občania zo Spišského Podhradia prežívali osudové chvíle. Medzi nimi aj ich rodák, učiteľ a historik Štefan Cisko, iniciátor a zakladateľ vlastivedného múzea v Spišskom Podhradí, ktorý ako študent Učiteľského ústavu na Spišskej Kapitule v roku 1916 bol povolaný na front.
V Pamätníku 110 ročnice založenia rím.-kat. učiteľského ústavu v Spišskej Kapitule od Alojza Miškoviča sa na str. 158 píše: „Vo vojenných rokoch, pri nastúpení vojenskej služby niektorí žiaci dostali triedne vysvedčenie, iní zasa skorej skladali skúšky spôsobilostné, ba boly občasne usporiadané aj kurzy učit. vzdelania, po skončení ktorých boli kandidáti pripustení na skúšky, a takto išli na bojištia bojovať za cudzie záujmy.“
Príslušnosť k 9. uhorskému honvédskemu pluku
V školskom roku 1917-18 po návrate z frontu v hodnosti poručíka do vlasti, pokračuje v štúdiu. V školskom roku 1918-19, 3. mája 1919 Nariadením čsl. vlády završuje štúdium Učiteľského ústavu na Spišskej Kapitule. Zaujímavosťou je skutočnosť, že mladý (devätnásť ročný) poručík Štefan Cisko sa z rumunského frontu vracia s vyznamenaním na hrudi – Karolovým vojenským krížom. Z dokumentu, ktorý je súčasťou vojenského ocenenia učiteľa a historika Štefana Ciska môžeme vyčítať jeho príslušnosť k 9. uhorskému honvédskemu pluku. Tieto fakty nezachytila ani Kronika mesta Spišské Podhradie, i keď je pravdou, že osobnosti pána Ciska sa kronika venuje, ale „len“ so zameraním na jeho bohatú pedagogickú a historickú činnosť, spojenú so založením vlastivedného múzea v roku 1967.
Zrejme Štefan Cisko bol jediným Podhradčanom, ktorý takéto ocenenie dostal, o čom asi ani Podhradčania doteraz netušili. Karolov vojenský kríž bol zriadený Najvyšším rozhodnutím zo dňa 13. decembra 1916 cisárom Karolom I. s tým, že ide o výraz vďačnosti a uznania vojakom, ktorí aj napriek nepriaznivej situácii statočne a neohrozene bojovali proti nepriateľom, verní prísahe panovníkovi a vlasti.
S myšlienkou zriadenia „viditeľného ocenenia“ frontových bojovníkov prišlo už koncom apríla 1915 ministerstvo vojny (so súhlasom vojenskej kancelárie Jeho Veličenstva cisára Františka Jozefa I.), kedy bol daný podnet k zriadeniu Vojenského bojového kríža (Truppenkampfkreuz), určeného pre frontových vojakov. Sté výročie vypuknutia I. svetovej vojny, nech je aj spomienkou na spišsko podhradského rodáka Štefana Ciska (1898 – 1980), vyznamenaného vojnovým krížom Jeho Veličenstva.
