Dôvod: poloha jaskyne nedovoľuje priamy zásah do jej vchodu strelou s plochou dráhou letu. Vnútorné priestory skalného bloku odolajú výbuchu atómovej bomby o tridsiatich kiloton TNT. V priebehu šiestich rokov, od roku 1961 do roku 1967, jaskynné priestory zbavili pôvodnej kvapľovej výzdoby, spevnili ich betónovým obkladom, pribudli oceľové dvere, filtračné zariadenia, záložné agregáty, poľná nemocnica, najmä však veliace stredisko. Dobre utajený a ešte lepšie strážený objekt dostal krycie meno: Zdravotní sklad – pobočka 05 Brno – Křtiny. Tesne pred revolúciou v roku 1989 sa dokonca uvažovalo o jeho prevzatí Ústredným výborom Komunistickej strany Československa. Objekt mal byť prebudovaný na protiatómový kryt najvyšších členov ÚV KSČ. Až do roku 2001 sa na režime ochrany nič nezmenilo. Zmena politického smerovania bývalej Českej a Slovenskej federatívnej republiky a nejasný koniec Studenej vojny znamenal odchod armády z objektu. V roku 2003 viac ako tritisíc návštevníkov počas jedného dňa otvorených dverí uvidelo signálny plot s televíznymi kamerami, perimetrami, infračervenými snímačmi, reflektormi, budovy, v ktorých malo vojsko pohodlné spálne, jedáleň, bazén, saunu, dobre chránené športové ihrisko. Najmä však to málo čo tu po vojsku ostalo. Vôbec toho, ale nie je málo. Okrem vojensky účelného zariadenia sa v bočných chodbách doteraz nachádzajú betónové podstavce pre stroje, samostatná miestnosť s lodnými motormi značky Škoda, ktoré slúžili ako funkčné zdroje elektrickej energie, hrdzavé zostatky po úchytoch a kladkách, ktoré dovoľovali manipulovať s ťažkými nákladmi vo vnútri horského masívu. Nechýba poklop vedúci do hlbokej krasovej priepasti, z ktorej sa dodnes čerpá užitková voda. V najdlhšej chodbe jaskyne, dnes presviedčajú návštevníkov o výborných akustických podmienkach krátkou reprodukciou Smetanovej Má vlast. V čase komunistickej vlády slúžila ako strelnica.
Vojsko o jaskyňu prejavovalo záujem ešte pred jej „atómovými dejinami“. Údajne už v roku 1931 existovali plány podľa ktorých sa tu malo zriadiť skladisko bojových otravných látok. Teda chemických zbraní. S úpravami sa začalo v roku 1937. Druhá svetová vojna beh udalostí pozmenila. V roku 1944 sa Wehrmacht postaral o vybetónovanie podlahy v najväčších priestoroch a v jednom dóme postavili Nemci kotolňu na uhlie. Liatinový komín odvádzajúci dym prechádzal skalným masívom až na povrch. Vyhrievacie kotle zohrievali vzduch, ktorý bol teplovzdušnými kanálmi pod podlahami rozvádzaný do všetkých vyhrievaných miestností. Ochranou proti kvapkajúcej vode bola dechtom napustená lepenka. Tú uchytili na drevené trámy visiace na oceľových lankách. Problematické bolo len osvetlenie. Vždy ostalo zrealizované ako núdzové. Každý, kto tu pracoval v dvojsmennej prevádzke si musel svietiť vlastným lampášom. Napriek tomu to bola práca poslepiačky. Počas oslobodzovania nemeckí vojaci zariadenie zapálili. Rusi zasa zobrali to málo, čo malo ešte nejakú cenu. Objekt v roku 1946 prevzala Zbrojovka Brno.
Pôvodná história Výpůstku je ďaleko staršia. Samotná jaskyňa vznikla v devónskych vápencoch a prvý krát sa o nej začalo písať už v roku 1608. Moravskí mastičkári si ju pochvaľovali ako nálezisko kostí „drakov a netvorov“ (diluviálnych zvierat), ktoré tvorili základ ich liečiteľských prípravkov. Ešte v 17. storočí mních Martin Alexander Vigsius spravil topografický výskum podzemných priestorov. Krátko po ňom vo vedeckom výskume pokračoval brnenský fyzik Jan F. Hertold a Václav M. Ardensbach.
Širší záujem verejnosti pritiahla jaskyňa v 19. storočí. Na základe plánu Ing. Franatiška Lolu (r. 1807) boli vyčistené a prehĺbené niektoré chodby, prestrieľaný bol priechod medzi Hlavnou a Nízkou chodbou, boli upravené dva vchody a najmä, jaskyňu dôkladne zmapovali. V druhej polovici 19. storočia významnou mierou do výskumov zasiahol Hugo Salm. Okrem Výpůstku skúmal aj Sloupské jeskyně, Rudické propadání a priepasť Macochu. Vo svojej správe popisuje aj tragický koniec skupiny olomouckých turistov. Títo v počte asi 17 ľudí (niektoré údaje hovoria o 14 a iné až o 27) vstúpili do Výpůstku a nikdy viac sa neobjavili. Salm dal preto zamurovať nebezpečné pokračovanie jaskyne.
Začiatkom 20. storočia jaskyňu neobišiel ani legendárny prof. Karel Absolon. Ten sa zameral najmä na jej paleontologické nálezy. Mimochodom, jeho starý otec, MUDr. Jindřich Wankel v roku 1871 jaskyňu dôkladne popísal a zmapoval. V roku 1920, po zistení, že jaskynná hlina je bohatá na fosfáty, sa začalo s jej priemyselnou ťažbou. Všetky dostupné priestory prakticky stratili svoj pôvodný charakter. Denne počas niekoľkých rokov sa vyťažili dva – tri vagóny zeme, ktorá poslúžila ako hnojivo. Častokrát, na nešťastie, s obsahom aj kostí vyhynutých zvierat. Zachrániť sa podarilo len skupinu šiestich kompletných kostier jaskynných medveďov.
Jaskyňa Výpůstek spolu s neďalekou Býči skálou sú verejnosti čiastočne neprístupné jaskyne. V priebehu roka sa niekoľkokrát organizujú vstupy pre laickú verejnosť. Bezpochyby je úžasný zážitok prejsť sa po priestoroch, ktoré pôsobia ako zlý sen generácie, ktorá vyrástla v časoch komunistického zastrašovania. Dnes už môžu pôsobiť ako zle postavené kulisy katastrofického filmu. Stále sú jednoznačným dôkazom toho, že boli časy , kedy sa pár bláznov mohlo postarať o to, že všetci vyvanieme v atómovom ohni. V žiadnom prípade by sa sem nemali prísť návštevníci trpiaci klaustrofóbiou. Pre tých ostatných, dokonca aj pre rodiny s deťmi, je to miesto pre nezabudnuteľnú návštevu.
Foto: autor
