Historické Fórum
• Nové diskusné FórumHISTÓRIATu môžete diskutovať, vymieňať si poznatky, klásť otázky, odporúčať alebo zháňať literatúru... • ryu: zaujimali by ma nazory na diskusiu "najvacsi hrad v strednej europe a na slovesnku", .. pre porovnanie spissky hrad 4.1 ha, pusty hrad vo zvolene 7.6 ha, a doteraz sa vsade pise, ze je najvacsi spissky hrad...viac • Dolcino: Najskor som veril tomu co je uz stokrat popisane o A.Batoriovej ale cim som cital viac, tym rychlejsie som prichadzal k nazoru, ze vsetko moze byt aj ina...kviac • atko: Jánošík na hrade Likavka nemohol byť,ved hrad bol zničený v r.1704 a Jánošík sa pridal k zbojníkom v roku 1711 a zlapaný a popravený bol v r.1713...viac

Internetový obchod
Turistické oblečenie Turistická výstroj Exotický nábytok

Naše tipy
www.horydoly.cz slovenske-hradiska Bazar.sk - Turistika a horolezectvo Dovolenka Vysoké Tatry Wellness pobyty Cesty za exotikou Cestopisy

Krátke správy
• Po zimnej pauze otvárajú svoje brány tri výletné ciele v regióne Donau-March-Region, ležiace neďaleko Bratislavy. Národný park Donau-Auen a archeologický park Carnuntum odštartovali do novej sezóny už 21.marca s mnohými zaujímavosťami a novinkami. Barokový zámok Schloss Hof je pre návštevníkov znova otvorený od 31.marca. Pre slovenských návštevníkov tu ponúkajú atraktívne zľavy počas „Slovenských dní“ a slovenských štátnych sviatkov!

Odporúčané stránky
www.livinghistory.sk www.muzeum.sk www.krugperuna.org

Aktuality - Čo nové...
• V plzeňském Kulturním domě Šeříková 13 v Plzni proběhne 12. května od desíti do osmnácti 1. plzeňský cestovatelský festival Letem světem. Můžete se těšit na pestrou nabídku cestopisných přednášek z mnoha koutů světa od různých cestovatelů.

Pokecajte vo Fóre
Hladam parťaka na Eurotrip - Ahojte najde sa niekto kto by isiel so mnou v juni na cestu po europe ?..... ak ano tak moj meil... Alextour-najhoršia cestovka... - Nezdá sa Vám čudné, že na takú malú CK ako je Alextour, je tu priveľa príspevkov na ňu. Pomaly ani nemajú toľko klientov, koľko je tu chválospevov na nich.... Predám Malarone... - Predam antimalarika, ktore ostali z ciest: - 6 baleni Malarone - 4 balenia Malanil (rovnake ako Malarone). Cena 25€/bal. Kontakt...

Prihlásenie
Používateľské meno Heslo Zabudli ste heslo? Nemáte účet? Registrácia

Avarský útok na Konštantinopol

Autor: Martin Hurbanič

Obliehanie Konštantinopolu Avarmi a ich spojencami trvalo od 29. jula až do 7. augusta 626. Historicky priebeh desaťdňoveho utoku je možne pomerne dobre rekonštruovať podľa zachovanych sudobych prameňov.

Popri faktografickom opise udalosti sa však už v tychto
materialoch objavuju tie konštitutivne elementy, ktore sa neskor stali
sučasťou legendy o prvom veľkom obliehani byzantskej metropoly.
Kľučovy vyznam z tohto pohľadu predstavuju udalosti zaverečneho
desiateho dňa, v ktorom sa uskutočnil namorny utok Slovanov v zalive
Zlateho rohu. Počas tohto dňa sa Slovania spolu s inymi etnikami pokušali
napadnuť Konštantinopol od mora a zintenzivniť generalny utok
Avarov, ktory prebiehal už od 6. augusta po celej dĺžke suchozemskych
theodosianskych hradieb. Byzantskym lodiam hliadkujucim v zalive sa
však podarilo ľahke slovanske člny obkľučiť a vačšinu z nich potopiť.
Drviva poražka Slovanov na mori vyrazne naklonila misku vah na
stranu obrancov a donutila Avarov zanechať obliehanie.
Hoci zlyhanie slovanskych spojencov kagana bolo len jednou z viacerych
pričin avarskeho neuspechu, nespochybniteľne je to, že pre
Byzantincov sa namorna bitka v zalive stala ustrednym soteriologickym
motivom interpretacie celeho obliehania. Veď poražku a zničenie veľkej
flotily slovanskych monoxylov v kratkom časovom okamihu mohli
obyvatelia Konštantinopolu zakusiť na vlastnej koži prostrednictvom
kolektivne prežiteho impozantneho vizualneho predstavenia. Jeho
odozva a zaroveň vlastna interpretacia sa odzrkadľuje – ako bolo už
spomenute – v spravach sučasnikov.

Na prvom mieste treba spomenuť Chronicon paschale, Veľkonočnu
kroniku, ktora mapuje historiu sveta od jeho stvorenia do roku 630.1 Hoci kronika bola zostavena v obdobi rokov 630–640, informacie
k obliehaniu z roku 626 su samostatnou spravou, ktora bola vložena do
kroniky jej zostavovateľom. Uvedeny text však nie je zachovany ad
verbum: do akej miery doň zasiahol redaktor kroniky nie je možne
stanoviť s dostatočnou presnosťou. V texte kroniky sa navyše nachadza
rozsiahla lakuna, ktora sposobuje, že z textu sa nedozvedame nič
o udalostiach od 5. do rana 7. augusta. Z namornej bitky v zalive
Zlateho rohu je tak zachovane už len zaverečne dejstvo potopenia
slovanskych lodi a zničenia zbytku Slovanov byzantskymi oddielmi
a ich nasledne zdecimovanie zo strany rozzureneho avarskeho kagana.
Vo viac menej faktografickom a vecnom vyklade konca obliehania je
však predsa pritomny jeden cenny moment. Je nim udajne konštatovanie
avarskeho kagana vyslovene po skončeni neuspešneho utoku:
„Videl som ženu nosiacu vznešené rúcho, obiehajúcu hradby, samojedinú.“ Či
toto konštatovanie bolo sučasťou povodneho dokumentu, alebo išlo
o neskoršiu redaktorsku vsuvku, nie je jednoznačne preukazateľne.
Z našho pohľadu sa javi pravdepodobnejšia druha možnosť. Avšak bez
ohľadu na nemožnosť verifikacie povodu tohto vyroku je nanajvyš
zrejme, že ten, kto bol jeho autorom, sa z vecnej roviny faktov posunul
do polohy ich interpretacie a nadbytostneho zdovodnenia poražky
barbarov. Veď aj samotny avarsky kagan akoby priznaval, že mesto
nikto nebranil, okrem zmienenej zahadnej ženskej osoby, v ktorej
byzantske auditorium zreteľne rozpoznavalo Bohorodičku. Epifania –
zazračne zjavenie nebeskeho patrona na strane obliehajucich patrilo od
nepamati k formam mentalnej explikacie neočakavanej zachrany
a odvratenia nebezpečenstva. Aj v ranokresťanskom kontexte možeme najsť viacero zmienok o zazračnej zachrane miest v dosledku zjavenia sa
nadpozemskej bytosti-pomocnika v rozhodujucom okamihu nepriateľskeho
utoku. Z pohľadu koexistencie kresťansko-pohanskych predstav
a explikacii niektorych javov je len pochopiteľne, že jeden z poslednych
pohanskych historikov Zosimos pripisal zachranu Athen zjaveniu sa
rovnomennej pohanskej bohyne, ktora mala kračať po mestskych hradbach.
Zmieneny zazrak sa odohral v roku 396 počas utoku Vizigotov
pod vedenim Alaricha, ktory udajne po vzhliadnuti bohyne v plnej
zbroji, pripravenej braniť mesto, zanechal obliehanie.
Naproti tomu sa v prvej časti hagiografickeho cyklu venovanemu
zazrakom sv. Demetria povaha nebeskeho patrona meni zo statickej na
akčnu. Počas obliehania Soluna Slovanmi roku 586 sa vojensky svatec
Demetrios nielenže zjavil na hradbach, ale aktivne vstupil do boja na
strane obrancov a svojim zasahom uchranil metropolu Illyrica pred
dobytim.

V porovnani s Chronicon paschale sa nesporne viac legendarnych
prvkov nachadza v spravach dvoch očitych svedkov obliehani a – Theodora
Synkella a Georgia Pisidu – osob, ktore pracovali v administrativnom aparate konštantinopolskeho patriarchu Sergia I. Pisides
a Synkellos sa museli poznať a na zaklade niektorych indicii akiste
tvorivo ovplyvňovali jeden druheho, čo je možne preukazne dokazať
spoločnymi motivmi, ktore sa objavuju v ich dielach popisujucich
avarske obliehanie. Synkellova homilia i Pisidov epicky panegyrikos nie
su vernymi reprodukciami bojov, ale ich subjektivnymi interpretaciami,
ktore sa podriaďuju gramatickym, štylistickym a koncepčnym pravidlam
konkretneho žanru.

Aj napriek formalnym a čiastočne aj koncepčnym odlišnostiam sa
však v ich ličeni namornej bitky v Zlatom rohu objavuju spoločne
motivy, ktore sa neskor stali ideologickou sučasťou hagiografickych
cyklov o avarskom obliehani. Ich spoločnym menovateľom bolo
presvedčenie, že rozhodujuce viťazstvo v zalive Zlateho Rohu vybojovala
Maria, ktora pred svojim božskym chramom lokalizovanym v štvrti
Blacherny potopila lode barbarov, ako kedysi Boh potopil vojsko
faraona vo vlnach Červeneho mora. Ustrednym činiteľom tychto
motivov je Maria, ktorej je na zaklade zasahu v tejto bitke pripisany
rozhodujuci podiel na zachrane celeho mesta.
Marianska interpretacia uvedenej bitky a zaroveň celeho obliehania
pramenila z toho, že k poražke Slovanov došlo pred ešte neopevnenym
Blachernskym chramom, ktory sa ako centrum bohoslužieb vďakyvzdania
spomina už počas prveho avarskeho najazdu k predmestiam
Konštantinopolu roku 623. Podľa byzantskej tradicie sa prave tento
chram stal centrom liturgickeho pripominania obliehania z roku 626. Topograficka spatosť Blachernskeho chramu s miestom konania
bitky je u Theodora Synkella dvakrat osobitne zdoraznena na začiatku
jeho rozpravania o morskom strete Slovanov s byzantskym loďstvom.
Autor najskor konštatuje, že monoxyly boli potopene pred Mariinym
božskym chramom a potom vyslovne dodava, že Bohorodička sama
nariadila byzantskym lodiam ustup, aby mohla poraziť barbarov pred
svojim božskym chramom.

Aj Georgios Pisides sa podobne, avšak už v ironickom duchu, retorickou
formou pyta, prečo sa barbari, ktori ovladali cele more, uzamkli
prave tam, kde mala Maria svoj domov. Čo sa Bohorodičkinho zasahu v rozhodujucich momentoch bitky tyka, interpretacia oboch autorov je čiastočne odlišna. Synkellos sice vyslovne konštatuje, že tento boj vybojovala jedine Maria, avšak
s vysvetlenim, že inak by nebolo možne objasniť neočakavany ustup
byzantskych lodi po prvom napore monoxylov. Panna teda zasahuje
do boja až pred svojim chramom ako spolubojovnička byzantskeho
vojska. Tento motiv je ešte viac rozpracovany u Georgia Pisidu, ktory
konštatuje, že po prvej zražke oboch loďstiev sa do pozemskej bitky
vmiešala neviditeľna sila. Pisides nechava Mariu vstupiť (akoby v ulohe
pozemšťana) priamo do bojov – podľa neho to bola jedine ona, kto
„strieľal, zraňoval, rozdával protiúdery mečom, prevracal a potápal člny“.
Na druhej strane, Theodoros Synkellos skor kladie doraz na nadpozemsky
zasah uskutočneny vyhradne Mariinou voľou, po ktorom
boli všetci nepriatelia a ich lode potopene v mori na sposob zazraku s prechodom Izraelitov cez Červene more – Synkellos tu označuje Mojžiša
za akehosi predchodcu Marie.
U Georgia Pisidu sa komparacia so 14. kapitolou Exodu neobjavuje
pri opise samotnej bitky, ale až na konci celeho panegyriku: tak ako
krvou barbarov sfarbeny zaliv Zlateho rohu pripomina Červene more,
tak aj osud kagana (noveho faraona) a patriarchu Sergia (noveho Mojžiša)
vo svojej podstate spritomňuju egyptsky trest.
Zmieneny biblicky motiv sa stal ustrednym prvkom z pohľadu
neskoršich rozpravani. Ich anonymni zostavovatelia vychadzali vo
svojich pracach z homilie Theodora Synkella, v dosledku čoho preberali
aj jeho motiv o zazračnom potopeni barbarov pripominajuci skazu faraona.
Na rozdiel od Synkella sa však pozornosť tychto autorov sustreďovala
na samotnu formu trestu – teda vichricu, po ktorej sa rozdvojilo
more pohlcujuce slovanske lode. Motiv burky, ktora potopila slovanske
člny sa zo sudobych autorov vyskytuje jedine u Georgia Pisidu.
Z kontextu však nie je zrejme, či autor ma vskutku na mysli prirodny
živel – jeho konštatacie, zda sa, treba skor chapať v obraznom zmysle,
ktory služil na vyjadrenie bojoveho virvaru pripominajuceho rozburene
more.
Naproti tomu v neskoršich hagiografickych dielach o avarskom
obliehani, ktore sa viazali buď k samostatnemu pripominaniu obliehania
z roku 626, alebo k sviatku Akathistu, sa motiv burky transformoval
z metaforickeho chapania na skutočny Boži zasah. V takzvanom
Stručnom rozpravani (Diegesis ofelimos), datovanom do druhej
polovice 9. storočia, sa sice konštatuje (podobne ako u Synkella), že
Bohorodička potopila lode, avšak motiv je obohateny o dodatok, že keď
barbari prišli ku chramu v Blachernach, more sa rozdelilo na časti
a Božim rozhodnutim všetko zatopilo a ponorilo do hlbin. Tento motiv
sa nasledne objavuje v celom rade byzantskych hagiografickych kompilacii,1 ale aj u niektorych byzantskych kronikarov (napr. Synopsis
chronike pripisana Theodorovi Skutariotovi z 13. storočia).
Zmienena biblicka forma starozakonneho trestu a odmeny v podobe
zachrany pre vyvoleny ľud Novej zmluvy ovplyvnila byzantskych
autorov natoľko, že ju začali použivať v interpretačnych schemach
neskoršich obliehani Konštantinopolu.3 Motiv nadpozemskeho zasahu
počas obliehania 626 vyjadril azda najpoetickejšie kronikar 12. storočia
Konštantin Manasses, ktory svoje informacie k obliehaniu z roku 626
ako jeden z mala neskoršich tvorcov nečerpal z Theodora Synkella, ale
Georgia Pisidu:
A vskutku zadul víchor divoký,
a vlny prebudil a krútiacu sa smršť,
a potopil všetko to nesčítateľné množstvo lodí.
Sťa olovo do slanej vody morskej sa ponorili
tí, čo sa ľahko plavili úžinami mora
ako kedys’ pyšní služobníci faraóna.
Diskusia (0)

[ Späť ]

po kliknutí na slovo HISTÓRIA sa vám zobrazia ďalšie články s podobnou témou.

Máte vlastnú web stránku alebo sa chcete podeliť o zážitky?
Na adresu Táto emailová adresa je chránená pred spamovými robotmi, potrebujete mať zapnutý Javascript aby ste ju mohli vidieť. nám pošlite článok alebo fotky, ktoré uverejníme pod vašim menom spoločne s odkazom na vašu stránku.
Kliknutím vstúpte do nasledujúcich rubrík:

História	Slovensko	Dovolenka	Cestopisy	Indiáni	Šport, Adrenalín