Click to Visit

Bohovia starých Slovanov

Zeus, Afrodita, Héra, Jupiter, či Merkúr... Tváre a mená gréckych, rímskych, germánskych, keltských božstiev sa pred nami mihajú v stovkách filmov. Hlavný problém pri výskume predkrestanských predstáv Slovanov spočíva v ne­dostatku hodnoverných písomných či materiálnych prameňov.

Slovania, na rozdiel od Grékov alebo Germánov, po sebe ne­zanechali ucelený súbor mýtov. Slovanská myto­lógia teda neexistuje. Etnografický materiál, zo­zbieraný väčšinou v priebehu druhej polovice 19. storočia neúnavnými pozitivistickými bádateľmi, ako boli Niederle, Bruckner a Aničkov, poskytuje o polyteizme starých Slovanov veľmi skreslenú predstavu, modifikovanú takmer tisíc­ročím spolužitia s kresťanstvom.

Nedostatok materiálov sa zanietení národovci pokúsili vypl­niť množstvom mystiflkácií. Panteón staropoľských božstiev vymyslel podľa rímskeho vzoru renesančný kronikár Ján Dlugosz. V Čechách sa j o niečo podobné snažili tvorcovia Rukopisu Královedvorského a Zelenohorského, Jozef Lin­da a Václav Hanka. Navyše, podľa neveľkého množstva skutočne cenných materiálov, môže­me predpokladať, že naši predkovia nedospeli k vytvoreniu jednotného náboženského systé­mu. Polabski a pobaltskí Slovania, ktorí si v sty­ku s neveľmi šetrne vedenými misiami nemeckého duchovenstva, uchovali svoju vieru až do 1. polovice 12.storočia, uctievali Svantovíta a Radegasta. Východní a južní Slovania tieto božstvá nepoznali. O utriedenie tohto zmätku, v snahe vytvoriť jednotný ideologický systém, ktorý by mohol slúžiť ako opora zjednotenému štátu, sa pokúsil kyjevský veľkoknieža Vladimír.

Po uchopení moci v Kyjeve roku 980 vytvoril nový, všeo­becne platný panteón bohov. Jeho snaha nebola úspešná. Novopečený panovník si uvedomil, že presadzovaním slovanského náboženstva sa v rámci európskeho civilizačného okruhu dostane do izolácie. Preto po sobáši s byzantskou princeznou prestúpil na pravoslávie, aby toto vierovyznanie začal šíriť i vo svojom štáte. Po­zrime sa však teraz bližšie na jeho pokus v ob­lasti náboženských reforiem.

Perún

bohovia1Vedúcou osobnosťou kyjevského panteónu bol Perún - Boh hromu a blesku, obdoba gréckeho Dia, rímskeho Jupitera, germánskeho Thora, či tiež indického Indru. Bol to Boh poriadku, mocný muž, ktorý usporiadal svet a nastolil zá­kon. Keďže so slovanským panteónom nie je spätý ucelený systém zachovaných mýtov, ne­nájdeme tu ani príbehy o súbojoch tohto bož­stva s mýtickou obludou či Chaosom ako v ná­boženských systémoch Indov, Germánov či Grékov. Na základe spoločného indoeuróp­skeho dedičstva, v rámci ktorého sa určité po­stavy a situácie opakovali, však môžeme exis­tenciu takéhoto rozprávania predpokladať. Je­ho modifikované útržky nájdeme v bielorus­kých rozprávkach o boji Boha s čertom.

Ako patrón bojovníkov býval Perún zobrazo­vaný v podobe urasteného, plecitého muža s hustými fúzmi a bradou. Jeho atribútom bolo kladivo, vrhaním ktorého údajne vznikali hromy a bojová sekera. Jeho meno sa spomína v texte hypotetickej mierovej zmluvy, údajne uzavretej medzi Rusmi a predstaviteľmi Byzantskej ríše po výprave Olega roku 907. Hoci o autentickos­ti výpravy a zmluvy sa dnes pochybuje, fakt, že na Perúnovo meno prisahali členovia vojenskej družiny kniežaťa, vypovedá o kultúrnej klíme, ktorá na Rusi panovala ešte zhruba v 11. storočí, počas vzniku Nestorovho letopisu. Podobne ako u germánskeho Thora, aj u Pe­rúna popri jeho vznešenej, bojovníckej podobe, existovala aj podoba ľudovejšia. V jej svetle bol Perún patrónom kováčov, remeselníkov, ktorí sa v rámci indoeurópskych spoločenstiev po tisíc­ročia tešili mimoriadnej ucte.

Posvätnosť bož­stva sa vzťahovala aj na predmety s ním späté. Na ochranu pred búrkou preto Rusi zakopávali pod prah kladivo. Malé kladivko bolo tiež čas­tým amuletom. Jeho nositeľ totiž získaval aspoň časť Perúnovej moci a bol tak schopný vzdoro­vať silám zla. V neskoršom systéme ruského stredovekého dvojveria sa Perún zmenil na svätého Iľju - hromobijcu. Tento boh bol uctievaný pravdepodob­ne väčšinou slovanských kmeňov. V slovenčine je vzdialenou odozvou na jeho meno nadávka - do paroma, v poľštine zasa označenie hromu piorun, príslušníci baltských kmeňov, starí Litovci ho uctievali ako Perkunasa. Druhým významným božstvom v panteóne Vladimíra bol Stribog, vládca nebies. V Slove o pluku Igorovom sú vetry nazvané vnukmi Striboga. Jeho gréckou analógiou by bol Kronos, prípadne Uranos, Diov predchodca na tróne bo­hov. Tak ako vystriedal v Grécku Krona Zeus, v Rusku na Stribogovo miesto nastúpil Perún. Správy o prípadnom „boji o moc" sa v dôsled­ku absencie hodnoverných písomných pra­meňov nezachovali.

Dažbog, Stribog

Významné postavenie v rebríčku staroruských bohov zaujímal Dažbog - tzv. deus dator tj. boh darca (ten, čo dáva). Bol bohom slnka ako zdroja svetla a tepla, zosobnenia životodarného princípu. V gréckej mytológii mu zodpovedal Apolón. Kráľovstvom Dažboga bol priestor, ktorý bezprostredne obklopoval Zem a v kto­rom sa nachádzalo aj Slnko. Tento priestor bol v predstavách starých Slovanov obklopený ne­beskou kupolou. Nad a za ňou sa nachádzali zásoby dažďovej vody a sídlili tam vetry. Túto, pred zrakom človeka skrytú oblasť, mal vo svo­jej kompetencii Stribog. Popri Dažbogovi obyvatelia starej Rusi v ob­dobí vlády Vladimíra poznali aj Chorsa. Boha slnečného kotúča. Obdobou tohto boha je grécky Hélios, božstvo, ktoré sa každý deň že­nie oblohou v záprahu ťahanom lietajúcimi koňmi. Takéto slnečné kone nájdeme v ľudo­vom rezbárstve v podobe konských hlavičiek na črpákoch, miskách či koncoch lyžíc -pričom dno lyžice, misky alebo pohára symbo­lizovalo „voz". Odozvu predstavy o tomto báj­nom zvierati nájdeme i v slovenskom folklóre, v známej rozprávke Slncový kôň.

Simargl, Pergrubius

Najdôležitejším odvetvím hospodárstva ranostredovekej Rusi bolo obrábanie polí. Roľníci bedlivo sledovali, koľko sa v ktorom roku urodí obilia. V dobových podmienkach každý pokles úrody viedol k hladomoru a následne i k epidémiám. Keďže neúrody a pohromy nimi spôsobené pri­chádzali neočakávane a ich vznik si ľudia nedo­kázali vysvetliť, snažili sa získať priazeň božstiev, ktoré podľa ich názoru tieto prírodné sily ovláda­li.

Na starej Rusi k nim patril ďalší z členov kyjevského panteónu - Simargl, božstvo pravdepo­dobne indoiránskeho pôvodu, zobrazované v po­dobe okrídleného psa. V staroindickej Aveste náj­deme okrídlených psov - tzv. simurgov. Na rus­kých výšivkách a keramike býva Simargl zobra­zený v spleti púčikov rastlín. Je pravdepodobné, že bol patrónom rastlinstva, bohom semien a výhonkov. Krídla predurčili aj jeho ďalšiu funk­ciu - keďže bol pohyblivý a rýchly, stal sa poslom bohov, zvestovateľom správ nebeskej vrchnosti na Zemi. V neskoršom období ho obyvatelia sta­rej Rusi uctievali pod názvom Pereplut ako boha úrody. V litovskom panteóne mu zodpovedal Pergrubius.

Veles, Volos

Mimo panteónu zostal Veles (Volos) - pravde­podobne preto, že bol hlavným božstvom Novgorodu, mesta, ktoré jediné bolo schopné zatie­niť slávu Kyjeva. Jeho kult bol potlačený veľkokniežacou mocou a v meste nad riekou Volchvou bol vztýčený idol Perúna ako symbol jed­notného štátu a neobmedzenej panovníckej mo­ci. O ideologickom boji Perúna s Velesom svedčí odlišnosť v texte hypotetickej zmluvy Olega s by­zantským cisárom roku 907.

V Lavrentijevskom letopise, základ ktorého tvorí Nestorov letopis, vy­tvorený na základe textov a dokumentov z oko­lia Kyjeva, prisahajú Rusi na svojho boha Perú­na a na Velesa, boha stád. V Novgorodskom pia­tom letopise je však v prísahe meno Perúna vy­nechané. V predstavách Rusov vystupoval Veles ako boh plodnosti, ochranca pastierov a dobytka. Tá­to jeho podoba sa v ranom stredoveku transfor­movala na svätého Blažeja (Vlasija), ktorý mal podobnú funkciu.

V protiklade k Perúnovi, vlád­covi nebies a predstaviteľovi nebeských božstiev, bol Veles spätý so Zemou a patril k tzv. chtonickým božstvám - božstvá zeme. Jeho konkrétnu prítomnosť si ľudia predstavovali ako pohyb v rozmanitých zvieracích podobách - najčas­tejšie medveďa a vlka. S uctievaním Velesa boli späté rozmanité rituály, ktoré mali zabezpečiť plodnosť a boli vykonávané žrecmi, odetými v medvedích či vlčích kožiach. V Novgorode bol ako patrón mesta - obchodnej a námornej veľ­moci - tradične spätý s vodným živlom a vystupoval v podobe vodného jaštera. Jeho poľudšte­nou podobou sa v tomto meste stal neskôr ochranca námorného obchodu svätý Nikola, zvaný tiež Mokrý - u nás známy ako štedrý de­cembrový radodaj Mikuláš.

Perún, Iľja Hromobijca - Veles, Blažej - pastier

Obrovská rozloha starej Rusi sa koncom 11. za­čiatkom 12. storočia stala jednou z príčin rozpa­du ústrednej moci a vzniku systému v podstate nezávislých kniežatstiev. V cirkevnej ideológii viacerých z nich sa pod rúškom pravoslávia skrý­vali staré pohanské predstavy. Bohovia sa pretransformovali do svätých - Perún do Iľju - Hromobijcu. Veles do Blažeja - pastiera. Mokoš - matka zem sa zas ukryla za Pannu Máriu.

Ešte v 19. storočí sa ruské ženy utiekali k bohorodičke, ak mali ťažkosti s počatím. Toto súžitie predkresťanských a kresťanských predstáv nazývame dvojverie. Jeho vplyv sa výrazne odrazil aj v spoločenskom statuse ranostredovekých ruských duchovných, ktorí v podstate zdedili množstvo z funkcií svojich pohanských predchodcov - žre­cov. V cennej pamiatke ruského stredovekého písomníctva, Pateriku kyjevskopečorského kláš­tora, nachádzame zmienky o tom, že mních do­káže zmeniť popol na múku, ovplyvniť plodnosť prasiat alebo vysušiť jazero. Ovláda prírodné si­ly a zabezpečuje ich priazeň svojim ovečkám, pričom koná v zastúpení vyšších, božích síl - presne ako pohanskí žreci.

Moje hodnotenie: Žiadne Hodnotenie: 3.7 (53 votes)

Diskusia

ze slovanskY bohovia....ja

ze slovanskY bohovia....ja uschnem, aspon gramatYku rodnej reci by si sa mohol naucit, nacko...

Cestovateľská kaviareň Dobrodruh otvorená!

Čítaj ďalej

Naše téměř pětiměsíční cykloputování po Spojených státech Amerických je součástí půlroční cykloexpedice po americkém...
Grécke ostrovy Samos a Kalymnos patria medzi neobjavené útočiska východného Stredomoria, ktoré masová turistika ešte...
V sobotu  15. júna 2013 sa v obci Červený Kláštor koná už 8. ročník podujatia Pieninský pochod dobrej nálady, kde...
Vraj anglicky hovoriaca krajina. Dočítal som sa v podivnom sprievodcovi, ktorého som kúpil pred výletom na Filipíny....
Jeden z najväčších súčasných stredoamerických a juhoamerických indiánskych šamanov navštívi Slovensko! - Najväčší...

Výrazné zľavy od Husky

Kam sa vybrať na dobré pivo?

Tipy z Outdoor katalógu

Špecialisti na nafukovacie lode a vodnú turistiku. Už...
Prevádzkujete aktivity ako je vysokohorská turistika,...
Poďte s nami spoznať krásu a romantiku divočiny v...
Pred kúpou bicykla je dôležité uistiť sa, akým spôsobom...
Oficiálne sa športový osud Sportrysy datuje od roku...

Click to Visit

Obrázky z galérií