 Richard Levie srdce sa stál už počas svojho života legendou. Po ôsmich storočiach od jeho smrti je už problematické
posúdiť, čo patrí do histórie a čo do mýtov. Ide tu najmä o jeho
povahové črty..
Ide tu najmä o jeho povahové črty. Na jednej strane sa hovorí o jeho šľachetnosti, dobrote a statočnosti, na druhej strane sa hovorí o jeho brutálnosti a arogancii. Rovnakou záhadou je aj jeho sexuálna orientácia.
Životopis
 Jeho rodičia boli významný anglický kráľ Henrich II. a trubádurmi ospevovaná Eleónora Akvitánska. Matka ho od útleho detstva učila k hudbe a rytierskemu spôsobu života. Od svojich 15 rokov až po nástup na trón v roku 1189 bojoval proti svojmu otcovi a bratom. Po smrti svojho najstaršieho brata Henricha v roku 1183 sa stál následníkom trónu. Jeho priateľom a spojencom bol francúzsky kráľ Filip August, ktorý sa pomocou intríg snažil oslabiť vplyv najmocnejšieho rodu v severozápadnom Francúzsku. V roku 1189 zomrel Richardov otec zdeptaný na hrade Chinon, po tom čo mu jeho dvoran oznámil, že medzi zradcami je i jeho najmilší a najmladší syn Ján Bezzemok. V roku 1191 už kráľ Richard spolu s francúzskym kráľom Filipom vyrazili na tretiu križiacku výpravu. Tu sa však obaja spojenci pohádali na život a na smrť. Jednou z hlavných príčin bolo, keď Richard odmietol sa oženiť s Alíciou – sestrou francúzskeho kráľa a následne sa zasnúbil s Berengáriou Navarskou.
Richard cestou do Sv. Zeme sa zmocnil ostrova Cyprus, na ktorom sa 12. Mája 1191 s Berengáriou oženil . O mesiac doplával s mocnou flotilou do Akkonu, ktorý pomocou francúzskeho kráľa a ostatných križiakov dobil. Francúzsky kráľ však 31. Júla prehlásil, že sa vracia domov. Ako hlavnú príčinu uviedol zhoršujúci sa zdravotný stav. V septembri Richard vytiahol vojsko smerom na juh na mesto Jeruzalem. 10. Septembra sa mu podarilo to, čo sa ešte nikomu nestalo – porazil dosiaľ nepremožiteľného legendárneho sultána Saladína.
 Ďalej kráľ Richard dobil ďalšie pobrežné mestá, ale Jeruzalém sa mu dobiť nepodarilo. So sultánom Saladínom podpísal trojročné prímerie, podľa ktorého mali Kresťania slobodný prístup k Božiemu hrobu v Jeruzaléme a ostatným pútnickým miestam. Kráľ Richard však na ceste domov stroskotal neďaleko talianskeho mesta Benátky. V preoblečení bol nútený prejsť cez územie rakúskeho vojvodu Leopolda, ktorého v Akkone ťažko urazil. Neďaleko Viedne bol Richard zajatý, a po niekoľkých týždňoch ho rakúske knieža odovzdalo nemeckému cisárovi. V marci 1194 bol anglický kráľ prepustený na slobodu po zaplatení 150 000 zlatých. Keď potlačil zradu svojho mladšieho brata princa Jána, vybral sa bojovať proti svojmu bývalému spojencovi kráľovi Filipovi, aby získal naspäť to o čo prišiel keď bol v zajatí. Richard levie srdce zomrel 6. Apríla po zranení šípom. Ako svojho nástupcu bezdetný Richard ustanovil princa Jána.
Richard homosexuál?
V útlom detstve bol Richard zasnúbený s Alíciou – sestrou francúzskeho kráľa Filipa. Richardov otec Henrich si z Alície urobil svoju milenku. Po smrti Henricha II. Kráľ Filip čím ďalej tým viac naliehal na Richarda, aby sa so sestrou oženil. Richardovi na križiackej výprave praskli nervy a pred množstvom ľudí vykríkol, že on sa s Aliciou neožení, lebo bola milenkou jeho otca a má s ním aj dieťa.
Ešte pred odchodom na križiacku výpravu Richard tajne poveril svoju matku, aby išla do Navarry po jeho budúcu nevestu Berengáriu. Eleónora po dlhej ceste nakoniec priviedla na Sicíliu nevestu pre svojho syna. V nasledujúcich rokoch v Richardovom živote dominovala jeho matka, a Berengária akoby bola v ústraní. Dokonca Eleonóra prišla po svojho syna do Nemecka, keď ho prepúšťali zo zajatia. Bola prítomná i na jeho druhej korunovácií vo Winchestri. Najdôležitejšia osoba, ktorá mala stáť po Richardovom boku – kráľovná Berengária tam nebola.
Čo sa mohlo stáť, že obaja manželia boli od seba oddelení? Mohla to byť skutočnosť, že Richard mal radšej spoločnosť mužov, než spoločnosť žien? Richarda celý život sprevádzali mladý trúbadúri a rytieri. Ďalej sa oženil ako 34 ročný, čo bolo pre kráľa dosť neskorý vek.
Richardov kronikár Ambrois zaznamenal, že jeho pán bol napomínaný zo strany Cirkvi pre jeho neveru k manželke. Richard napomínania Cirkvi ignoroval pokiaľ vážne neochorel. Vyzdravel sa až po tom, čo prisľúbil biskupovi Hugovi z Lincolnu, že opustí svoju milenku a vráti sa ku kráľovnej.
Iný charakter má však záznam kronikára Rogera de Howden, ktorý opisuje, že Richard smrteľne ochorel po tom, čo ho istý pútnik v lese napomenul pre jeho hriech sodomie. Kráľ hneď na to vyzdravel, keď začal robiť pokánie. Pokánie spočívalo plniť si manželské povinnosti a zanechať mužskú spoločnosť.
Manželstvo Richarda levie srdce a jeho manželky bolo bezdetné. Známy historik John Gilingham popiera skutočnosť, žeby manželstvo týchto oboch bolo nenaplnené. Podľa neho neplodná bola Berengária, lebo Richard mal nemanželského syna.
Roger de Howden spomína vo svojej kronike slovo sodomia , že kráľ Richard sa objavil jedného zimného dńa v katedrále na Sicílií do pol pása nahý a nepokrytou hlavou, keď opakoval slovo sodomia. Sodomia malo v stredoveku význam – ako neviazaný pohlavný styk s mužmi i ženami. Teda Roger tu výslovne nespomína, že by kráľa sexuálne priťahovali muži.
Ako prvý historik, ktorý poznamenal, že kráľ Richard bol homosexuál bol Henderson v knihe King Richard z roku 1947. Dokonca v súčasnej dobe sa vyskytujú názory, že Richard levie srdce mohol byť bisexuál.
Podľa svedectiev niekoľkých kronikárov z Richardových čias napr. ako Ambrois, Bernard de Tresurier, Vinsaaf kráľ bol dlhé roky zamilovaný do Berengárie Navarskej.
Je dôležité spomenúť, že Roger de Howden bol kráľovský sudca za vlády Henricha II. Keď na trón nastúpil kráľ Richard, ten Rogera de Howdena odvolal. De Howden bol hosťom na Richardovej korunovácií a sprevádzal ho i do Sv. Zeme. Z križiackej výpravy de Howden odišiel spolu s francúzskym kráľom Filipom. Dôvodom prečo de Howden tak predčasne odišiel z križiackej výpravy mohol byť jeho spor s anglickým kráľom. De Howden a kráľ Filip pri svojom návrate domov, šírili o anglickom kráľovi, že chcel otráviť francúzskeho kráľa ako svojho konkurenta v boji o moc a sláv. Napokon Roger de Howden o kráľovi Filipovi v Gesta Ricardi napísal, že bol milenec kráľa Richarda, ktorí spolu spali v jednej posteli, jedli z jedného taniera. Túto kroniku de Howden vydal rok po Richardovej smrti, ktorému pravdepodobne nemohol odpustiť, že ho prepustil zo svojich služieb.
Už spomínaný John Giliingham však hovorí, že nie sú žiadne presvedčivé dôkazy o tom, že Richard levie srdce bol homosexuál.
Diskusia (0) |
