Historické mesto Aigues Mortés: Mŕtve vody Ľudovíta IX. Svätého

Dostal sa Vám do rúk román Mauricea Druona Prekliati králi? Videli ste jeho filmové spracovanie? Pamätáte sa na to, ako francúzski panovníci upozorňovali na svoju príbuzenskú spriaznenosť s Ľudovítom IX.? Kráľom, ktorého už v roku 1297 pápež Bonifác VIII. vyhlásil za svätého.

Príbeh tohto románu sa odohráva zväčša v 14. storočí. Úplne na začiatku je čitateľ svedkom popravy veľmajstra Rádu templárov, Jacquesa de Molay, ktorého 18. marca 1314 upálili v Paríži. Podľa románu v hodine svojej smrti Jacquea de Molay preklial francúzskeho kráľa Filipa IV. Pekného spolu s jeho posluhovačmi a dôsledkom prekliatia mal byť úpadok Francúzska. S francúzskym mestom neobvyklého názvu - Mŕtve vody (ako znie aj preklad originálneho názvu Aigues Mortes) - spájajú tieto udalosti minimálne dve veci.

Prvou je mesto na juhu Francúzska v regióne Languedoc – Roussillon (département Gard), ktoré založil práve Ľudovít IX. a väznili v ňom templárov. Ľudovít IX., známy ako Svätý Ľudovít (1214 - 1270), bol asi jeden z najprogresívnejších stredovekých vládcov Francúzska. Vďaka svojmu náboženskému zápalu sa postaral o otvorenie Svätej kaplnky (Saint Chapelle) na île de la Cité a takisto o pozdvihnutie Sorbonny na centrum umenia a múdrosti a zreformovanie justície a štátnej správy v Kráľovstve francúzskom.

Len jeho postoj k židovskej komunite nie je možné označiť za progresívny alebo aspoň liberálny. V roku 1242 dal v Paríži spáliť všetky výtlačky Talmudu, ktoré sa podarilo vypátrať. O 12 rokov neskôr nechal z Francúzska vyhnať všetkých Židov, ktorí nekonvertovali na katolicizmus a v roku 1269 prikázal Židom nosiť krúžok zo žltej látky, medailón na hrudi a špeciálnu čiapku, ktorá bola určená pre ženy. Toto opatrenie malo viditeľne odlíšiť Židov od ostatného obyvateľstva a zabrániť uzatváraniu zmiešaných manželstiev. Ktovie akú zásluhu mala táto starostlivosť o najväčšie kráľovstvo v Európe na zhoršení zdravotného stavu kráľa Ľudovíta. Keď ho v roku 1244 zlý zdravotný stav dostal až do ohrozenia života, prisľúbil, že ak vyzdravie, vypraví križiacku výpravu na slávu Pánovi proti neveriacim. „Zanedbateľný“ problém s chýbajúcim prístavom v Stredozemnom mori, v ktorom by mohol sústrediť veľké vojsko a dostatok ľudí, vyriešil nákupom pozemkov v pustej a nehostinnej krajine obklopenej lagúnami.

V roku 1240 Svätý Ľudovít založil opevnenú osadu Aigues Mortes a vybudoval príjazdovú cestu, vďaka ktorej sa už v roku 1241 začala stavba Tour de Constance - 40 metrov vysokej budovy valcovitého tvaru s priemerom 22 metrov a hrúbkou stien asi 6 metrov. Išlo o strážnu vežu a maják, z ktorej bol dokonalý výhľad na situáciu v prístupových kanáloch, ale aj na mori. V 14. storočí, za vlády Filipa Pekného, poslúžila ako väzenie pre templárov. Zaujímavé je, že veža vôbec nepôsobí mohutne. Vyzerá ako menší kamenný príbuzný súčasných zásobníkov na plyn, hoci trochu neobvyklého tvaru.

V roku 1248 vyplávali z prístavu lode s rytiermi a služobníctvom na siedmu križiacku výpravu, v literárnych prameňoch sa môžete stretnúť aj s označením šiesta výprava. Podľa pôvodného plánu malo vojsko ovládnuť Egypt a preniknúť do Svätej zeme s cieľom získať Jeruzalem. Napriek úspechu pri Damiette sa Francúzom nepodarilo dobyť Káhiru a v roku 1250 Ľudovít IX. padol pri Al-Mansúrá do egyptského zajatia. Vďaka výkupnému sa dostal na slobodu a presunul sa do Akkonu. Smelo možno povedať, že vďaka tejto voľbe ovládol Blízky východ. V Egypte Mameluci (vojenská kasta) vyvraždili Ejubovcov a Ľudovít Svätý mohol zmodernizovať križiacke pevnosti v Akre, Cézarei a Sidóne. Do Francúzska sa vrátil v roku 1254.

 

K rozhodnutiu opäť využiť Aigues Mortes ako základňu pre ôsmu výpravu doviedli Ľudovíta vojenské úspechy egyptského vládcu Baibara I. V roku 1270 vyplávali lode smerom na Tunis. Podľa niektorých zdrojov sa Ľudovít práve v Tunise nakazil morom a tam aj zomrel 25. augusta 1270. Táto informácia nie je príliš hodnoverná, mor sa objavil až v roku 1347. Pravdepodobnejšou verziou úmrtia je nákaza dyzentériou. Križiacku výpravu zrušili, anglický princ Eduard sa však plavil ďalej do Akkonu a s egyptským vládcom Baibarom v roku 1271 uzavrel 11-ročné prímerie, kedy zrušená výprava skončila prijateľným kompromisom.

Dnes tak veľmi obdivované a vo svojej dobe naozaj dokonalé opevnenie okolo mesta nedokončil Ľudovít Svätý. Svojimi financiami (alebo skôr finančnými prostriedkami zo štátnej pokladnice) výstavbu podporil najskôr Filip III. Smelý a po ňom Filip IV. Pekný. V najnižších častiach dosahujú hradby výšku 11 metrov, celková dĺžka dosahuje 2 km a na šírku zaberajú 2,5 metra. Ich výstavba bola ukončená v roku 1272 a ešte ku koncu 13. storočia prebehla ich úprava. Súčasťou hradieb sa stalo 20 strážnych veží, stavebný materiál sa dovážal do Aigues Mortés na lodiach po rieke Rhône z vápencových lomov vzdialených asi 50 km. Pôvodné vojenské domy, skôr kasárne, boli vyrobené z dreva s pôdorysom rovných 550x300 m. Kamenné domy, ktoré ich začali nahradzovať v 16. storočí, rešpektovali prísne pravouhlú uličnú sieť a vďaka tomu sa v mestečku dá dobre orientovať ešte aj dnes.

Úpadok mesta spôsobil opačný dôvod, aký stál za jeho vznikom. V roku 1481 bol prístav Marseille pripojený k Francúzskemu kráľovstvu, v časoch Ľudovíta Svätého patril marseillským kniežatám. Pre kráľa bolo výhodnejšie postaviť pre svoje vojsko nový prístav, ako platiť nehorázne poplatky za prenajatie existujúceho. Kanál spájajúci prístav s morom preto prestal byť udržovaný, začal sa zanášať náplavami a mesto sa zdanlivo vzďaľovalo od pobrežia. V pôvodnej strážnej veži Tour de Constance vo väzení nahradili templárov hugenoti. Náboženskí reformátori, kalvinisti, ktorí sa stali známi v Európe najmä vďaka tzv. Bartolomejskej noci - za tú sa považuje noc z 23. na 24. augusta 1572, na deň sv. Bartolomeja. Na základe príkazu kráľa Karola IX. začali jeho vojaci cielene zabíjať hugenotov. V Paríži počas noci zomrelo viac ako 3000 ľudí.

Mesta Aigues Mortes sa tieto udalosti nedotkli. Čas tu už dávno plynul akosi pomalšie a pomalšie znamenalo, že staré sa príliš nebúralo a nového pribúdalo veľmi málo.

 

V letných mesiacoch tu stále, skôr už len ako atrakciu pre turistov, predvádzajú výrobu soli z morskej vody. Mesto obklopujú Salins du Midi, teda saliny – prirodzené aj umelé veľmi plytké nádrže s morskou vodu, ktorá sa pomaly odparuje. Po jej odparení sa vykryštalizovaná soľ zbiera a v nemalom množstve sa stáva súčasťou tunajších suvenírov. Výnimočným darčekom teda môže byť špeciálna soľ zo Salins du Midi.

Aigues Mortes leží necelých 35 km od väčšieho a známejšieho francúzskeho mesta Montpellier. Zaujímavé na ňom je, že výstavnosťou a krásou svojho opevnenia môže konkurovať „svetovému“ Carcassonne. Čo je však ďaleko sympatickejšie je to, že nie je tak preplnené turistami, a to najmä cez týždeň, kedy môžete hradby obdivovať v ich plnej kráse bez toho, že by ste boli v pohľade rušený novou zástavbou.

 

P.S. Napriek tomu, že toto miesto je úzko spojené s rytierskymi vojskami (či už všeobecne s križiakmi, alebo špeciálne s templármi), suveníry s touto tematikou tu kúpiť nedostanete. Možno sa obyvatelia dodnes hanbia za väznenie členov rádu, ktorý bol krivo obvinený.