Remeslo u starých Slovanov

Základňu historického vývoja dávnych Slovanov tvoril ich hospodársky život, roľnícka a remeselná výroba. Historické pramene však o nej podávajú len skúpe informácie, hlavne ak ide o najstaršie obdobie.

Tu sa preto otvára priestor pre archeologický výskum, ktorý získava pracovné a výrobné nástroje, taktiež výrobky, hospodárske predmety a pod. Slovania boli roľníci v tom najširšom slova zmysle. Hlavným a najdôležitejším zamestnaním väčšiny obyvateľstva bolo pestovanie obilnín a chov domácich úžitkových  zvierat, predovšetkým hovädzieho dobytka a prasiat. Byzantskí autori nás informujú, že Slovania mali hojnosť rozmanitých plodín, z ktorých sa najčastejšie uvádza proso. Slovania mali toľko obilia, že s ním mohli aj obchodovať.

Neodmysliteľnou súčasťou života bolo aj vojenstvo. S jeho úrovňou súvisela možnosť expanzie a osídľovania nových území. Pod vplyvom nemeckého filozofa a historika sa rozšírila predstava o „holubičej“ povahe Slovanov. Hlbšie historické a archeologické štúdie však túto predstavu vyvrátili. Bez vojnových schopností by sa nikdy nemohla uskutočniť rozsiahla slovanská expanzia v 6. – 8. stor. Obidve ranostredoveké  mocnosti – Byzantská a Franská ríša – zvádzali so Slovanmi  po storočia ťažké boje so striedavými úspechmi.
Obrovský vývin nastáva aj v remeselnej výrobe. Postupne sa prechádza od podomáckej výrobe predmetov dennej potreby k špecializovaniu sa remeselníkov na konkrétne remeslo.
Prví slovanskí osadníci si vyrábali všetky životné potreby – náradie, nádoby, odev, obuv, zbrane – podomácky, alebo ich získavali výmenou, prípadne ako korisť. Nové sídla sa skonsolidovali a roľnícka výroba si vyžadovala stále väčší počet dokonalejších nástrojov. Postupne sa začala presadzovať deľba práce ako predpoklad nového stupňa ekonomického a spoločenského vývoja. Z naturálneho hospodárstva sa postupne vydeľovali samostatné remeslá.
Ako prví sa špecializovali hutníci a kováči, ktorí pripravovali a spracovávali železo, základnú surovinu pre výrobu pracovných nástrojov a zbraní.

 remeslo_slovania
Technika tavenia železa, známa Slovanom už v ich pravlasti.

Technika tavenia železa sa do Európy rozšírila z Prednej Ázie už v prvom tisícročí pred. n. l. Slovanom bola známa už  z ich zakarpatskej pravlasti.  Na prelome 8. a 9. storočia sa táto výroba začala sústreďovať v hutách, čo zaisťovalo hromadnú produkciu. Na Morave bolo napr. objavených 24 taviacich pecí z tohto obdobia. Ako ukazujú rozbory železných predmetov, Slovania zvládli výrobu ocele už v 9. stor. Vytavené železo bolo materiálom pre kováčov, ktorých práca mala pre vtedajšiu spoločnosť základný význam a bola vysoko cenená. Kováč bol v tej dobe ctený takmer ako kúzelník, o čom svedčí množstvo povestí a rozprávok. Z jeho dielne vychádzali predovšetkým roľnícke a remeselné nástroje, potreby pre domácnosť a taktiež výzbroj a výstroj bojovníkov. Najznámejšie strediska výroby a náleziská hotových výrobkov boli na Ukrajine. Je to hradisko Zimno, Pastyrské „hradisko“ a poklady typu Martynovka.

Veľmi dôležitá bola i keramika. Slovania, nech sídlili kdekoľvek, mali pôvodne dobre vyrobenú a technicky náročnú keramiku rôznych tvarov. Koncom 5. a 6. storočia, asi z dôsledku sťahovania, bola slovanská keramika veľmi hrubá a technicky nevyspelá. Boli to v podstate jednoduché nezdobené bezuché hrnce. Keramika  v tomto období nevyrábali špecializovaní remeselníci, ale robila sa podomácky. Okrem hlinených nádob sa uplatnili aj nádoby z organického materiálu, z dreva, z kože, z kôry, z prútia a pod.

Železiarstvo

Železiarstvo je predmetom veľmi intenzívneho štúdia hlavne u západných a východných Slovanov. Bolo preskúmané množstvo pecí a piecok priamo v teréne, prevádzali sa pokusy s tavbou železa v zrekonštruovaných železiarskych peciach. V 8. storočí boli pece podzemné, vyhĺbené do rastlinného terénu. Vnútorný pracovný priestor bol opatrený žiaruvzdornými výmazmi vysokej kvality. Slovanskí hutníci zakladali blízko  nálezísk železnej rudy celé železiarske huty, v ktorých získavali železo pomerne vysokej kvality. Pri tavení využívali prírodné podmienky, ale zároveň mali vypracovaný umelý systém, s ktorým dosahovali teplotu okolo 1200 – 1300 ○C. Mohla tak vzniknúť výborná oceľ, dobre spracovateľná i na náročnejšie kováčske výrobky.
V 8. – 9. storočí existovali celé osady, ktoré sa špecializovali prevažne na železiarske práce. Ich obyvatelia sa živili predajom železného polotovaru. Nevyrábali pritom tekuté surové železo, ale kujný kov v cestovom stave. Výsledkom tavby bola železná kopa o hmotnosti od 2 do 6 kilogramov.

Kováčstvo

Kováči sídlili na hradiskách alebo v dedinách a spracovávali železné výrobky pre najbližšie okolie.  Svedectvom ich práce sú jednak kruhové železné piecky, jednak železné výrobky najrôznejšieho druhu. Prvou kováčskou prácou bolo zbaviť vyťažené železo nečistôt. Hlavnými kováčskymi nástrojmi bolo kladivo, kovadlina a kliešte. Od 9. – 10. stor. sa začalo kováčske remeslo u Slovanov špecializovať. Kováči na dedinách a menších hradiskách vyrábali jednoduché nástroje a náradie a opravovali rôzne železné výrobky. Kováči ovládajúci zložitejšiu technológiu ako napr. zváranie železe, pracovali predovšetkým na centrálnych hradoch alebo v zárodkoch budúcich miest. Postune sa špecializovali zbrojári, zámočníci, nožiari a ďalší.

Klenotníctvo a šperkárstvo

 slovania_remeslo_2
Dokonale vypracované boli aj veľkomoravské náušnice

Výroba klenotov, šperkov, kovorytectvo a kovotepectvo patrili k remeslám, ktoré od 9. storočia získavali na význame. Boli to remeslá umelecké, ktoré reprezentovali vyspelú Slovanskú kultúru. Veľmi náročné techniky týchto remesiel boli niekedy rodinným tajomstvom. Klenotníctvom rozumieme prácu s drahými kovmi a to je v slovanskom období začiatkom práce s drahými kameňmi alebo polodrahokamami. Šperkári používali kovy farebné, niekedy ich však povrchovo upravovali drahými kovmi. Bolo to striebrenie, zlatenie a iné šperkárske techniky. Obľúbenými klenotníckymi technikami boli vruborez – kombinácia svetla a tieňa,  granulácia – pripájanie malých alebo väčších guľatých zrniečok na povrch, filigrán – stáčanie kovových nití a pod. U Slovanov sa uplatňovali vplyvy byzantského umeleckého remesla, výroba šperkov i vzory boli domáce.

Sklárstvo

Dlho sa predpokladalo, že Slovania sami sklo nevyrábali, ale že ho dovážali zo západu alebo z Byzancie. To platí, ale nie v úplnej miere. Sklenené korále, prstene, náramky a emailové alebo polievané výrobky boli u Slovanov domáce. Email sa uplatňoval už na východoslovanských šperkoch z doby expanzie.
Sklárske huty existovali už na Veľkej Morave. Existovali i potulní sklári, ktorí vyrábali prosté perličky na objednávku. Sklenené výrobky boli rôznej kvality.

Keramika so sklovitou polevou sa rozšírila od 10. stor. na Balkáne. Vznikali nielen nádoby a dlaždičky, ale i keramické ikony. U východných Slovanov existovali sklárske huty, ktoré produkovali mozaikové sklo, prstene náramky a pod. Obľúbené boli tzv. pisanky, hlinené vajcia s farebnou polevou.  V Kyjeve sa vyrábalo aj okenné sklo. Rozvoj sklárskej výroby však spadá predovšetkým do obdobia 11. a 12. stor. Sklárske pece z 16. – 18. stor. boli kruhové a z kameňa, ale staršie pece z ranného stredoveku mohli byť podľa historických správ iné. Benediktínsky mních Theophil, ktorý žil v 10. stor. a tzv. mních Hearclios z 12. stor. popisujú  štvorhranné pece z hliny a kameňa  s rozmermi 3 X 4,5 m. K peci mala priliehať ďalšia stavba, tzv. chladiaca pec, v ktorej sa vytavené sklo, výrobky a nádoby postupne ochladzovali. Podobná stavba bola nájdená pri výskume v Podebradoch. Bola postavená v 12. – 13. stor. a pracovať prestala v 16. Našli sa tu zbytky sklovitej hmoty. Bol to dôkaz dávneho sklárstva v Podebradoch. Sklárstvo je viazané na vhodné suroviny a dostatok paliva, a toho tu bolo dostatok už v stredoveku.

Hrnčiarstvo

Toto remeslo je vôbec najstaršie, lebo výroba nádob bola známa už od mladšej doby kamennej. Archeológia vie o tomto remesle pomerne dosť.  Dlhú dobu to však bola len podomácka záležitosť žien. Vo vyspelejších kultúrach staroveku vzniká toto remeslo, u barbarských národov Európy sa presadilo až pri prechode na feudalizmus. Tak tomu bolo  u Slovanov. Až v 9. – 10. stor. dochádza k hromadnej výrobe, ktorá bola záležitosťou špecializovaných remeselníkov a súvisela s technickým zdokonalením.

Výzdoba a tvar slovanských nádob sa zdokonaľoval, ale až do 12. stor. to boli v podstate jednoduché hrnčeky, zdobené vlnovkami vrytými viaczubým rydlom neskôr rydlom s jedným hrotom a rovnými čiarami, kombinovanými s vpichmi. Ich tvar i materiál (zmes hliny, piesku, sľudy a ostriva) bola pre celé Slovanstvo typická. Od voľného formovania nádob v ruke sa prechádzalo k obtáčaniu na ručnom kruhu a nakoniec k vytáčaniu nádob na rýchlo rotujúcom nožnom kruhu. Hotové výrobky sa vypaľovali na roštoch hlinených pecí. Prikrývky  sa na hrncoch objavili až v prvých storočiach 2. tisícročia, do tej doby sa varilo bez nich. Na ľahšiu manipuláciu s nádobami, ktoré sa v ohni silno očadili a zahriali, slúžili vyhrnuté a ohnuté okraje. Zachytávali sa na drevené vidlice, paličky.

Aj hrnčiarska práca mala v sebe čosi magické, vyjadrované rôznymi symbolmi na dne nádob ( kríž, kríž v kruhu, svastika, pentagram a pod.), ktoré  sa zmenili na hrnčiarske značky. Hrnčiar nevyrábal len hrnce, misy a fľaše, ale aj hračky, figúrky, kultové predmety – kraslice, ktoré sa od 9. stor. šírili z Kyjevskej Rusi (tzv. pisanki). Tu sa tiež v 10. stor. vyrábali nádoby s vn´tornou glazúrou. Na ich výrobe malo silný vplyv byzantské remeslo. Na väčšine územia však pretrvávala typická „hradištná“ keramika. Lepšie nádoby z jemnej, naplavenej hliny boli v podstate slovanskej kultúre cudzie. Boli to amfory s dvoma ušami, džbány a fľaše určené predovšetkým na víno. Poznáme ich zo slovansko – avarskej kultúry, z Balkánu a Veľkej Moravy, ale neboli časté.   V 7. – 8., prípadne na začiatku 9. stor. sa na varenie používali kotly a kotlíky. Vešali sa na otvorené ohnisko, k slovanským peciam v domoch sa nehodili.
Misky, taniere a lyžice boli drevené. Poznáme ich veľmi málo, pretože drevo sa dochovalo len zriedkakedy.

Zbrojárstvo

Od 9. – 10. stor. sa remeselníci postupne začínajú špecializovať, pretože nároky na ich prácu neustále vzrastali. Tak napr. meče sa k Slovanom pôvodne dovážali, podobne ako vojnová kopija. Slovanskou domácou zbraňou boli luky, šípy, oštepy a sekerky. Západní Slovania dovážali na prelome 8. a 9. stor. zbrane aj z Franskej ríše.

Čoskoro však začali Slovania vyrábať meče, kopije, prilby a ľahké brnenie zo šupín alebo drôtenej košele sami. S kováčskou prácou sa spojili aj umelecké remeslá, ktoré mali na starosti náročnú výzdobu. Zbrane boli nie len kvalitné ale aj pekné. Hlavne meče východných Slovanov sa stali cenným vývozným artiklom. Zdobenie opaskov bolo obvyklou módou už v 7. – 8. storočí. V slovansko – avarskej kultúre sa zdobil nielen samotný opasok, ale viseli z neho aj remienky, ukončené kovovými ozdôbkami. Zdobenie opasku či kovanie pracky bolo obvyklé tiež na západe a táto móda pretrvala do 9. stor. Na začiatku 2. tisícročia význam opaskov nielen neklesol, naopak, opasok sa stal spoločenským symbolom.

Na výrobe a výzdobe opasku pracovalo veľa remeselníkov  a niektoré z nich mali nesmiernu hodnotu. Neoceniteľný pre bojovníka bol aj dobrý štít. Najstaršie slovanské štíty boli ľahké, kruhové alebo oválne, z kože, z dreva, alebo z prútia. Boli spevnené a zároveň zdobené kovaním. Zbytky štítu z 9. stor. sa našli napr. na veľkomoravskom pohrebisku v Starom Meste na Morave.
Od 10. stor. sa šírili veľké mandľovité štíty, určené predovšetkým pre jazdcov, ktorí sa nimi chránili celé telo od ramien až k nohám. Po roku 1200 sa jazdecké štíty opäť zmenšovali, súviselo to s tým, ako sa skvalitňovalo brnenie a celá ochrana tela bojovníka. Taktiež výroba štítu sa stávala stále viac špecializovaným remeslom, ktoré vyžadovalo veľkú zručnosť.
Taktiež vyrobiť dobré sedlo na koňa bola náročná práca.  Čechy sa v 10. stor. preslávili výrobou sediel, dobrí „sedliari“ boli aj u iných Slovanov. K sedlu patrili strmene, ku konskej výstroji vodidla a uzdy a k jazdcovi ostrohy. Toto všetko bolo k dispozícií v jednoduchom i nádhernom prevedení.

Drevárstvo

Práca s drevom, zhotovovanie drevených výrobkov rôzneho sortimentu, tvorila významnú náplň ľudovej kultúry. Bola dôležitým zamestnaním ľudu, ale jej archeologické doloženie je mizivé. Po dlhú dobu sa drevo spracovávalo len podomácky.

 slovania_remeslo
Kôň bol artiklom vojnového božstva, pri niektorých chrámoch bol pochovávaný   dokonca ako posvätné zviera. Rovnaký význam mal aj drevený koník z Opole (Poľsko) s vyrytým symbolom šikmého kríža na hrudi.

 

 

Vyrezávalo sa z neho rôzne náradie - lyžice, taniere, sošky, hračky, koly, trámy na stavbu príbytku, vozy, sane, vedra, sudy, truhly a pod. Vozy napríklad dosvedčujú u Slovanov byzantskí kronikári už v 6. stor., bez nich by ani rozsiahla migrácia nebola možná. Koryta a malé lode sa zhotovovali dlabaním z jedného kusu dreva alebo stromu. Nevieme ako tieto vozy vyzerali. Drevo, materiál podliehajúci skaze, sa  zachoval len v priaznivých pôdnych podmienkach. K špecializácií dochádzalo v tomto remesle až nástupom feudalizmu, kedy sa objavujú tesári, stolári, bednári, kolári a sústružníci.

Tkáčstvo

Taktiež aj látky  sa tkali do 10. storočia prevažne v domácnostiach. Vreteno s praslenou bolo akýmsi znakom ženy vo všetkých spoločenských vrstvách. Jeho pomocou sa ručne spriadal ľan i ovčia vlna. Drevené vretena sa väčšinou nezachovali, zato hlinené alebo kamenné prasleny sa nachádzajú na slovanských sídliskách vo veľkom množstve.  Tkali sa rôzne druhy tkanín, hrubšie i jemnejšie, kombinované, farebné... V tomto období sa platilo šatkami (slovo „platiť“ súvisí s plátnom). Úzke pruhy látok sa tkali tkacími hrebeňmi alebo doštičkami, širšie na tkáčskom stave. Pôvodne ho tvoril vertikálne postavený rám s hlinenými závažiami. So zdokonaľovaním stavu sa presadzovalo i samotné tkáčske remeslo. Odevy šili prevažne ženy, a to i urodzené. Zo zvieracích koží sa šila obuv, kožuchy, čiapky, rukavice a pod. Výroba obuvi sa zmenila v profesionálne remeslo až v období feudalizmu.

Spracovanie rohov a kostí

Aj toto remeslo bolo na vysokej úrovni. Z rohov a kostí sa vyrezávali hrebene, rukoväte, ozdoby, hracie kocky, píšťaly, ihly a pod. Mnohé z týchto predmetov sú ozdobené bohatými rytými vzormi, príkladom je hrebeň zo sídla českých kniežat na Budči, výrobok tamojších dielni z 10. stor.

Kamenárstvo

 slovania_remeslo_1
Takmer trojmetrový kamenný idol s reliéfnym vyobrazením božstva na štyroch stranách, nájdený v rieke Zbrucz pri Husiatyne (južné Poľsko)

 

Aj kamenárske remeslo sa vyvinulo až  v období feudalizmu, kedy sa stavali chrámy a paláce. Predtým sa z kameňa vytesávali len žarnovy, prasleny, formy na odlievanie kovových predmetov či stavebný materiál na opevnenia. Kameň sa ťažil viac  menej podomácky, svojpomocne, alebo sa vhodné kamene zbierali na poliach, pláňach, pastvinách. Okrem toho existovali aj lomy, kde pracovali špecialisti. Ťažba, dovoz a spracovanie kameňa sa rozvíjalo najskôr u južných Slovanov. S ťažbou a opracovaním kameňa bezprostredne súvisí staviteľstvo, výroba umeleckých architektonických predmetov a sochárstvo z kameňa.

Záver:
V slovanských zemiach prekvitalo remeslo v 9. – 10. stor., ale jeho počiatky siahajú do obdobia 7. – 8. stor. Spracovávali nielen kovy menej ušľachtilé ako napr. meď, cín, z ktorých sa zlievala bronz, ale aj striebro či zlato. Poznali taktiež množstvo techník spracovania kovov – tepanie, rytie, granulácia, filigrán, puncovanie, odievanie a pod.
Remeselníci žili v podhradiach alebo vo vznikajúcich mestách často sústredení podľa svojej špecializácie. Stretávame sa preto so zaujímavým javom, tzv. služobnými osadami. Zistilo sa že staré názvy dedín vznikli podľa zamestnania ich obyvateľov  - Kováčová, Štítare, Dravce, Sokolovce ... Špecializovaných remesiel bolo čoraz viac, ale archeologicky ich môžeme postihnúť len neúplne a historické správy o nich pochádzajú až zo začiatku 2. tisícročia, alebo ešte z neskoršieho obdobia. Pri existencii špecializovaných remesiel a dovoze najrôznejšieho tovaru, bola potreba viac menej jednotných výmenných prostriedkov, peňazí alebo ich predchodcov   (kuny – podľa kožušín, sekerovité hrivny). Takže rozvoj remesla bezprostredne súvisí s rozvojom obchodu a mincovníctva.

- úvodné foto www.wulflund.com

Moje hodnotenie: Žiadne Hodnotenie: 4.1 (82 votes)

fotopak