Antická civilizácia odovzdala dnešnej svetovej kultúre množstvo kultúrnych i sociálnych odkazov, návodov a príkladov. Nie je tomu inak ani v oblasti hygieny a starostlivosti o zdravie v podobe kúpeľov, ktorých antické stopy môžeme nájsť aj na slovenskom území.
Starostlivosť o hygienu a čisté telo vyplývala z prirodzených potrieb každého jednotlivca. V staršom období Rimania využívali riečnu a morskú vodu, v súkromných domoch to boli jednoduché zariadenia, umožňujúce pravidelné umývanie a jednoduché kúpanie. Až od 3. storočia pred n. l. sa v Ríme pod vplyvom východných civilizácií šírila výstavba špeciálnych verejných zariadení na očistu - kúpeľov (latinsky balneae a thermae). Prvé veľké verejné zariadenie tohto druhu nechal údajne postaviť Augustov priateľ a vojenský veliteľ Marcus Vipsanius Agrippa (žil v rokoch 63 - 12 pred n. l.). Cisárska doba priam vyzývala vládcov, aby poskytovali občanov túto základnú hygienickú a zároveň sociálnu službu, takže výstavba verejných kúpeľov v Ríme prudko rástla. Vznikali rozsiahle kúpeľné komplexy, ktoré zároveň poskytovali priestor pre športové aktivity, vzdelávanie či ďalšie služby. Ich súčasťou boli športoviská (palaestra) s piesočným alebo trávnatým povrchom a stĺporadiami pre odpočinok, ale aj knižnice (bibliothecae), v ktorých boli diela rímskych a gréckych autorov a školení otroci záujemcom predčítavali vybrané texty.
Okrem klasických kúpeľov Rimania používali i rôzne potné a parné kúpele. Prvý typ prevzali Rimania od Grékov a nazývali ich lakónskymi kúpeľmi podľa Sparťanov, u ktorých bol tento typ rozšírený už v 4. storočí pred n. l. Súčasťou kúpeľnej starostlivosti boli aj rôzne masáže, natieranie olivovým olejom a starostlivosť o pokožku, nechty či vlasy. S existenciou kúpeľov však vznikali aj problémy s kriminalitou. Už v staroveku sa údajne formovali špecialisti na okrádanie kúpeľových návštevníkov. Kradli im predovšetkým odložený odev, prípadne ďalšie osobné veci.
Rímske lokality na Slovensku
Je len pochopiteľné, že keď sa územie dnešného Slovenska dostalo do tesného susedstva Rímskej ríše, prípadne jeho časť tvorila priamo súčasť Rímskej ríše (pravobrežná časť Bratislavy s obcami Jarovce, Rusovce, Čunovo), tak aj v sústave rímskych stavieb alebo stavebných komplexov vznikajúcich pod vplyvom Ríma, nachádzame zariadenia kúpeľového charakteru.
Prvé rímske kúpele na území Slovenska boli objavené v areáli vojenskej stanice v Stupave. Staršie výskumy menšieho rozsahu, ktoré viedol ešte v roku 1925 A. Gnirs, nezistili priamo architektúru kúpeľov, ale len akési "pridružené" stavby - nádrže na vodu, prívodné kanály.1 Až výskumy v roku 1940 a neskôr revízne výskumy v roku 1975 potvrdili ich existenciu v juhozápadnej časti veliteľskej budovy a teda v priestore dôležitej vojenskej stavby na svahoch malých Karpát.2 Kúpele mali vlastné vykurovanie (praefurnium), a rozvod tepla, ktorý bol jednak kanálikový, jednak stĺpikový (hypocaustum). Takisto boli odkryté štyri nádrže na vodu a privádzacie i odtokové kanáliky. Nález kúpeľov na tomto mieste bol úplne prirodzený, pretože tvorili súčasť sociálneho a kultúrneho zabezpečenia vojakov, ktorí tu slúžili. Druhou veľkou lokalitou vojenského charakteru, kde boli zistené zvyšky rímskych kúpeľov, je Iža - Leányvár. V staršej fáze, keď tu existoval drevozemný tábor (v rokoch 175 - 179), zničený nepriateľským útokom, sa samozrejme takáto architektúra nenašla. Až v mladšej fáze, po vybudovaní kamenného vojenského tábora, sa súčasťou kamenných stavieb stali aj kúpele, ležiace v jeho juhovýchodnej časti. Nedávne revízne výskumy priniesli doklady o existencii kúpeľov aj na Devíne, kde bola takisto vojenská stanica. V tomto prípade už ale archeológovia sú trochu opatrnejší vo svojich vyjadreniach, pretože stavbe, ktorú pokladajú za kúpele, chýba vykurovanie a zatiaľ nebol dokázaný ani prívod vody do kúpeľov. K týmto trom významným vojenským stavbám sa priraďuje aj doteraz najvýznamnejšia vojenská stavebná pamiatka, rímska vojenská stanica Gerulata na území dnešnej Bratislavy. Skutočnosť, že Gerulata v Bratislave-Rusovciach leží na pravom brehu Dunaja a patrila k územiu rímskej provincie Panónie, vytvárala úplne prirodzene predpoklady pre existenciu kúpeľov. Žiaľ, doterajší archeologický výskum tieto domnienky nepotvrdil. Veľká časť antickej Gerulaty je dnes ešte stále ukrytá pod novodobou zástavbou, takže nie je možný celoplošný výskum. Preto len analogicky možno usudzovať, že súčasťou vojenského tábora boli aj kúpele. J. Schmidtová predpokladá, že takisto v civilnej osade, rozprestierajúcej sa okolo tábora, boli ako jedny z prvých postavené aj kúpele. Archeologický výskum však ukázal, že doteraz zistené stavby neboli kamenné, čo by prítomnosť kúpeľov skôr vylučovalo ako potvrdzovalo.
Veľkú pozornosť odborníkov i laikov vzbudil v roku 1982 objav rímskej budovy (alebo budovy postavenej podľa rímskeho vzoru) v Bratislave-Dúbravke, kde výskum prebieha až dodnes (najprv T. Kolník, po ňom K. Elschek).
V blízkosti náleziska sa nachádza dodnes výdatný prameň vody a dostatok dreva v lese, čo by vytváralo dobré predpoklady pre existenciu kúpeľov. Objavená budova má tri apsidy a priestor v tvare písmena L. Objavitelia nález intepretujú bez akýchkoľvek pochybností ako kúpele "okružného typu z 3. storočia".8 Stavbe však chýba podpodlahové vykurovanie a preto sa K. Elschek domnieva, že architekt musel zmeniť projekt na kúpele len so studenou vodou. Poloha stavby na pomedzí medzi rímskym a barbarským svetom dodnes vyvoláva mnohé otázniky o jej účele a charaktere. Všeobecne sa však predpokladá, že ide o typ hospodárskej usadlosti (villa rustica), ktorý poznáme napríklad aj z Panónie. Napokon posledná lokalita, ktorú by sme mohli spomenúť s existenciou rímskych kúpeľov na území dnešného Slovenska, je Cífer-Pác. Archeológovia tu odkryli architektúru stavanú podľa rímskeho spôsobu, hlavná budova a jedna menšia budova boli postavené z kameňa. Našli sa tu zvyšky podpodlahového vykurovania, ale priamo priestory, ktoré by bolo možné určiť ako kúpele, sa nenašli. Avšak asi 300 - 400 m od pôvodného náleziska boli náhodne odkryté nové nálezy, jednak militárií, jednak zvyškov kamennej architektúry, ktoré však zatiaľ neboli podrobnejšie preskúmané. Možno očakávať, že sa tu s veľkou pravdepodobnosťou nachádzala nejaká rímska vojenská stavba (alebo stavby). Ak by sa potvrdil vojenský charakter tejto lokality, bolo by možné uvažovať aj o existencii kúpeľov.
Ako vidíme, na lokalitách, ktoré tvorili vojenské stavby na území dnešného Slovenska v rímskej dobe, je existencia kúpeľov dokázaná nespochybniteľne (Stupava, Iža - Leányvár), prípadne zatiaľ s menšími pochybnosťami (Devín) a veľkým predpokladom, ktorý však ťažko potvrdiť či vyvrátiť (Rusovce - Gerulata). Užívateľmi tohto "komfortu" boli rímski vojaci, ktorí strážili pokoj provincií ležiacich na juh od Dunaja.
Avšak nálezy v Dúbravke, príp. aj v Cíferi-Páci, umožňujú predpokladať, že aj mimo rímskych vojenských stavieb sa tento druh architektúry rozšíril a spríjemňoval bývanie či už nejakému provinciálovi alebo germánskemu aristokratovi (ktorý predtým pôsobil v rímskych vojenských službách).
Najnovšie príspevky v diskusii1. albert 25.07 2009 20:45 ... Viac |
