Za pravlasť Rómov sa dlho pokladal Egypt, dnes sa ich pôvod hľadá v Indii, kde patrili k chudobnej skupine obyvateľstva, pravdepodobne Dómov, ktorá žila kočovným spôsobom. Živili sa kováčstvom, spracúvaním kože, hliny, pletením košíkov a výrobou metiel.
Chovali a predávali kone alebo zabávali ostatných hudbou a tancom. V jazyku Rómov je dodnes možné nájsť podobnosť s indickými slovami. Počiatok migrácie predkov dnešných Rómov z Indie sa kladie do 9. a 10. storočia.
Prechádzali Perziou, Arménskom a Malou Áziou až do Európy. Predstavovali sa ako kniežatá z Malého Egypta, preto ich začali volať Egypťanmi či egyptským ľudom (odtiaľ napríklad anglické označenie Gypsies či španielske Gitanos). Cez dnešnú Sýriu a cez Sinajský poloostrov prechádzali na africký kontinent, odkiaľ sa cez Gibraltársky prieliv dostali až do Španielska.
Početné skupiny prechádzali tiež Malou Áziou do dnešného Grécka (od roku 1386 až do 18. storočia existoval na ostrove Korfu Baronát cigánov - feudum Acinganorum, kde miestni Rómovia odovzdávali predpísané dávky správcovi ostrova).
Rómovia - "kajúcni" hriešnici
V priebehu 12. a 13. storočia prenikali potom z Balkánu až do strednej Európy. Jednotlivé skupiny prechádzali i juhovýchodným Slovenskom, ďalej do českých krajín a západnej Európy.
Za prvú zmienku o Rómoch na území Slovenska sa považuje záznam spišskonovoveského richtára z roku 1322 o túlani sa Cigánov po okolí. Keďže sa ľuďom predstavovali ako kajúcni hriešnici, obyvateľstvo ich spočiatku prijímalo pohostinne. Známe sú rôzne ochranné listiny - glejty, ktoré pre nich šľachtici, panovníci i pápež vydávali.
U nás vydal takúto listinu napríklad cisár Žigmund Luxemburský v roku 1423. Vzťah európskeho obyvateľstva k Rómom sa začal meniť od polovice 15. storočia. Podľa predstaviteľov cirkvi sa správanie Rómov nezhodovalo so správaním kresťanských kajúcnikov, za akých sa vydávali. Postupne ich začali vyháňať, prenasledovať, boli exkomunikovaní z cirkvi (parížskym arcibiskupom v roku 1427) a postavení mimo zákon.
Pod trestami mučenia a popravy nesmeli prekročiť hranice niektorých krajín západnej Európy. Ani v strednej a juhovýchodnej Európe neboli Rómovia vítaní, ale rozširovanie Osmanskej ríše v 16. storočí spôsobilo, že ich pracovnú silu využívali na stavby opevnení, zhotovovanie kováčskych výrobkov a zbraní a tak si tu bývalí kočovníci začali privykať na nový, usadlý spôsob života.
Túto tendenciu podporovali najmä osvietenski panovníci Mária Terézia a Jozef II., ktorí chceli Rómov premeniť na roľníkov a dosiahnuť ich splynutie s ostatným obyvateľstvom. Ich nariadenia Rómov po prvý raz nevyháňali. Podľa súpisov z druhej polovice 18. storočia Rómovia už žili na celom území Slovenska. Živili sa kováčstvom, muzikanstvom a príležitostnými poľnohospodárskymi prácami. Kočovným spôsobom života žili i naďalej iba olašskí Rómovia, ktorí sa po zrušení otroctva v kniežatstvách Valašsko a Moldavsko rozpŕchli po celej Európe. Tvoria asi päť percent Rómov na Slovensku.
Cigánska legitimácia
Medzivojnové obdobie sa vyznačovalo najmä pokusom o presnú kontrolu kočovných Rómov - nariadenia určovali kadiaľ môžu prechádzať, koľko môžu mať zvierat. Podľa zákona z roku 1927 museli mať všetci rómski kočovníci i preukaz - tzv. cigánsku legitimáciu. Rasistické zákony nacistického Nemecka označili Rómov za menejcennú rasu a počas 2. svetovej vojny boli zriaďované sústreďovacie cigánske tábory a celé rómske rodiny deportované do koncentračných táborov, najmä do Osvienčimu II. - Brzezinky.
Napriek tomu, že zo Slovenska Rómovia do koncentračných táborov deportovaní neboli, týkali sa ich mnohé obmedzenia. Nesmeli cestovať vo verejných dopravných prostriedkoch, vstupovať do verejných priestorov, ani bývať v blízkosti verejných ciest, nesmeli byť vojakmi.
Namiesto brannej povinnosti stavali železnice, pracovali pri regulácii riek. Po obsadení Slovenska nemeckou okupačnou armádou došlo k viacerým masovým popravám rómskeho obyvateľstva. Do koncentračného tábora v Dachau boli deportovaní Rómovia z južného a z juhovýchodného Slovenska, ktoré bolo v tom čase pripojené k Maďarsku. Na odev im prišívali čierne trojuholníky a na predlaktie im tetovali písmeno Z - Zigeuner.
Odhaduje sa, že počas 2. svetovej vojny zahynulo približne 300-tisíc európskych Rómov. Po 2. svetovej vojne prišlo k presídľovaniu Rómov zo Slovenska do Čiech. Dôvodom bola práca a lepšie možnosti bývania. Štátne orgány chceli docieliť, aby sa Rómovia vzdali svojho dovtedajšieho života a prispôsobili sa väčšinovému obyvateľstvu. Zaužívalo sa označenie občania cigánskeho pôvodu. Prišlo k násilnému usadzovaniu olašských Rómov a ich ubytovávaniu do nových panelových bytoviek. Rómovia boli zrovnoprávnení s ostatnými národnosťami na Slovensku až v roku 1991.
- rozsiahla diskusia k článku je tu: Rómovia alebo Cigáni?
