 Alojz Mednyanský v staručkom cestopise Malebná cesta dolu Váhom na str. 55 píše: ... ružomberskému farárovi pánu Jakubovi Šeligovi sa podarilo dostať z archívu grófov Herberstainovcov odpis listiny, v ktorej sa uvádza, že Johann Gottfried von Herberstein, veľký vizitátor a praeceptor templárov, umrel roku 1230 na vizitácii v Uhorsku na vrchu Mních pri Martinčeku v Liptove.
A to je pravdepodobne najdôveryhodnejšia správa o tom, že Chudobní vojaci Ježiša Krista a Šalamúnovho chrámu (správnejšie by malo byť Šalamúnovho templu ) nepohrdli v dobách stredovekých ani hrudou slovenskou. Historické pramene hovoria o dnes už zaniknutej dedinke Liptovská Mara, v ktorej blízkosti stával kostol postavený niekedy v 12. storočí. Práve tento mal byť spojený s prepošstvom alebo komtúriou, čiže domom templárov. Preto tam bol aj na kontrolnej návšteve – vizitácii onen provinciálny majster, vďaka ktorého smrti sa dozvedáme, že i naše dejiny sú spojené s rádom, ktorého pôsobenie je dodnes vďačným prameňom rôznych mystifikácií. Negatívne popísaní v Scottovom Ivanhoevovi, či takmer blahorečení vo Wagnerovej opere Parsifal. Hoci neboli jediným kresťanským bojovým mníšskym rádom, okrem nich fungovali napríklad johaniti, teutónsky rád, či calatravský rád, žiadnemu sa nedostalo takej popularity. Ako málo však o nich vieme! Napríklad názov: Templári. Sami si toto meno nedali. Hugo z Pyansu, s ďalšímu ôsmimi bratmi v zbrani – rytiermi v roku 1119 (pozor, niekedy sa uvádza aj rok 1118) v chráme Svätého hrobu v Jeruzaleme zložil sľub patriarchovi kráľovstva jeruzalémskeho, ktorým sa zaviazal k chudobe, čistote a poslušnosti. Toto spoločenstvo deviatich si dalo meno „chudobní vojaci Ježiša Krista“. Kráľ Balduin II., chápajúci ich úbohú majetkovú situáciu im poskytol ubytovanie v paláci vzniknutom prestavbou mešity al – Aksá na južnom okraji Chrámovej hory križiakmi nazývanej Templum Salomonis – Šalamúnov chrám. A ako to už občas býva, niekedy vám dajú meno podľa toho kde bývate, tak sa z Chudobných rytierov stali Rytieri Šalamúnovho templu a neskôr krátko a jednoducho Templári.
Chrám - templ
 Po výklade vzniku mena sú vo výhode dve skupiny čitateľov, tí čo navštívili Jeruzalem a orientujú sa v pamiatkach a tí, ktorí príbehy Starého zákona čítali po večeroch ako dobrodružnú literatúru. Ostatní si môžu klásť otázku, čo to vlastne bolo za miesto ten Šalamúnov chrám a prečo ho postavili tam kde ho postavili. Všetko sa začalo v dobách biblických, keď Boh či už priamo, alebo ústami svojich anjelských poslov dirigoval činy vyvolených. I riekol raz: Abrahám! ... Vezmi svojho syna, svojho jediného syna Izáka, ktorého miluješ, choď do krajiny Mórija a obetuj ho tam ako spaľovanú obeť na vrchu, o ktorom ti poviem. ( Genesis 22, 1-2) Ťažko nám bude posudzovať Abrahámovo správanie, faktom však ostáva, že poslúchol a vydal sa na cestu. Po troch dňoch cestovania dorazil na určené miesto, nazbieral dostatok dreva na synovu kremáciu, zviazal ho a vo chvíli keď Abrahám vystrel ruku a vzal nôž, aby zarezal syna, zavolal naň z neba anjel Hospodinov: Abrahám, Abrahám! A ten mu odpovedal: Tu som. Tu mu on riekol: Nevystieraj ruku na chlapca neubližuj mu, lebo teraz som spoznal, že sa bojíš Boha a neodoprel si mi ani svojho syna, svojho jediného syna... pretože si to urobil ... veľmi ťa požehnám a tak veľmi rozmnožím tvoje potomstvo, že ho bude ako hviezd na nebi ... A v tvojom potomstve požehnané budú všetky národy zeme... Miesto tejto drámy sa stalo záujmovou sférou židovského kráľa Dávida okolo roku 1000 pred narodením Krista. Pozemok na vrchu s názvom Moáb vykúpil, pretože dostal boží príkaz na mieste postaviť chrám. Vôbec nie hocijaký. Chrám na mieste Abrahámovej skúšky sa mal stať domovom pre Archu zmluvy (slovenský preklad Biblie hovorí o Truhle zmluvy, ale Archa sa stala populárnejšou, vďaka Indiana Jonesovi J - 2. kniha Mojžišova, 25). Dávida však Boh povolal do kráľovstva nebeského skôr, ako stihol chrám postaviť, preto stavbu ukončil jeho syn Šalamún. Chrám dostal jeho meno a podľa chrámu – templu, zasa Templári. Rád slúžiaci na ochranu pútnikov smerujúcich do Palestíny.
Život Templárov
 Zaujímavé je, že život templára sa podobal skôr väzenskému režimu ako romantickému poflakovaniu z turnaja na turnaj a z postele do postele dvorných dám. V štatúte rádu bolo presne rozpracované, kedy a koľko sa bude jesť, ako sa pri jedle správať, ako sa má napríklad krájať syr, že sa nesmie od stola vstať, výnimka bola možná len v prípade, že sa rytierovi pustila tiecť krv z nosa, alebo zaznel pokrik „Do zbrane!“, v prípade požiaru, alebo ak by sa splašili kone. Podrobnosť pokynov nesmie nikoho prekvapiť, štatút tých pokynov obsahoval viac ako 600! Pre prípad pochybenia boli vymedzené ako štandartné tresty bičovanie, väznenie v železných okovách, alebo jedenie z podlahy v polohe kŕmiaceho sa psa. Deväť najťažších prehreškov, pre ktoré musel previnilec opustiť rád bolo: svätokupectvo (nákup – skôr krádež a predaj svätých relikvií napr. klinec z Kristovho kríža), vražda, krádež, kacírstvo, vyzradenie obsahu jednania templárskej kapituly, spiknutie dvoch či viacej bratov, opustenie templárskeho domu inak ako predpísaným východom, zbabelosť a dezercia v tvári k tvár pred nepriateľom.
Tvrdé regule, výhradne mužská spoločnosť, pravidelné duchovné cvičenia, nepravidelné život ohrozujúce bitky (často aj o život pripravujúce), tak ani toto všetko nezadusilo plamienky sexuálneho „chtíču“ mladých mužov. V roku 1167 sa v sumáre prečinov uvádza aj homosexualita – za daných okolností spolu so súložou so zvieratami najbežnejšie užívaný kompenzačný prostriedok. Tu považovaná za horší prehrešok ako zabitie kresťana, alebo noc strávená so ženou. Ako preventívne opatrenie bol prijatý pokyn, podľa ktorého bratia nesmeli zdielať počas noci jedno lôžko, spať neoblečení alebo spať v tme. Čo však povedať o listoch benediktínskeho opáta Anselma z Canterbury, ktoré končia slovami: „Keby som mal vylíčiť vášnivú silu našej lásky, obávam sa, že tým ktorí nepoznajú pravdu, by mohli moje slová pripadať ako preháňanie. Ty však vieš, akú veľkú náklonnosť prežívame – pohľad za pohľad, bozk za bozk, objatie za objatie“.
Templári na Slovensku
Vráťme sa však na Slovensko. Spomínal som, že okrem Templárov, ktorí zanikli v r. 1312 vďaka ich majetku chtivého francúzskeho kráľa Filipa IV. Pekného, fungovali ešte iné mníške bojové rády. Augustiáni, pôvodne Strážcovia Božieho hrobu, sa napríklad usadili v Chmeľove v Šariši (1212), odkiaľ prešli do Lendaku a Huncoviec (1232). S rádom johanitov (vznikli v roku 1099 v Jeruzaleme) sa na Slovensku stretnete aj dnes. Tí sa totiž od roku 1530, kedy sa presídlili na Maltu, volajú Maltézski rytieri a diplomatické styky udržiavajú s viac ako 50 krajinami sveta.
O histórii krížiackych výprav sa dočítate viac tu - Križiacke výpravy
Najnovšie príspevky v diskusii1. suchy 19.04 2009 12:33 sa mi zda ze to je trocha prehnane- teda ze pan Nelson neuvadza ziadne fakty. iba ze: " jedna pani napisala" blabla... ... Viac2. Chito 18.04 2009 8:14ovšie informácie z výskumu pána Nelsona o Templároch a ich predchodcoch rytieroch rádu Clandestinus. ... Viac3. Maria 05.01 2009 22:56 dostal na Slovensko. Citaj stranu jesus der mensch de. ... Viac4. eugénia 12.02 2008 10:08Iba by ma zaujímalo, odkiaľ máte tú "zaručene presnú" informáciu, že augustiniáni boli rytiersky rehoľný rád tak ako napr. templári. ... Viac5. suchy 19.11 2007 4:54 ... Viac |
