Prekrásne „mestečko“ Spišská Kapitula sa roku 1819 stáva miestom učiteľského ústavu, prvého v Uhorsku. Ani v Česku vtedy takýto ústav pre budúcich učiteľov nemali. Prečo a za akých okolností vznikol?
Spišská Kapitula
Spišská Kapitula, alebo aj Malý Vatikán, či Slovenský Vatikán je bývalá samostatná obec vedľa Spišského Podhradia, dnes je jeho súčasťou (od roku 1948). Rozprestiera sa na kopci svätého Martina oproti majestátnemu Spišskému hradu. Vyvinula sa z prepošstva spišského, založeného roku 1198 kráľom Imrichom. Do kapitule sa vstupuje tromi bránami: jednou z východu, dvomi zo západu. Nad dvomi bránami sa nachádzajú bašty pre strážnikov. Územie kapitule má jednu ulicu po oboch stranách s kanonickými domami s dvojitými barokovými strechami. Na západe sa ulica rozširuje v námestie. Tu sa nachádza vežová brána s hodinami, založená spišským biskupom Révayom, ďalej biskupská rezidencia, katedrála, kňazský seminár. Na námestí je socha sv. Jána Nepomuckého.
Spišská Kapitula je lemovaná vysokými múrmi vystavenými v rokoch 1662-1665, ktoré ju chránili pred zbojníckymi a vojenskými vpádmi. V roku 1241, keď bola kapitula vyplienená Tatármi nebola chránená žiadnymi múrmi.
Učiteľský ústav - prvý v Uhorsku
Toto prekrásne „mestečko“ sa roku 1819 stáva miestom učiteľského ústavu, prvého v Uhorsku. Ani v Česku vtedy takýto ústav pre budúcich učiteľov nemali. V polovici 18. storočia sa z podnetu osvietenského hnutia v Európe vynára myšlienka potreby náležitého vzdelania ľudových škôl. Ústavy vyššieho a stredného vzdelania už mali niekoľko storočnú históriu. Osvietenstvo dalo do pohybu aj potrebu a tým zvýšenú pozornosť verejnosti na všeobecnú ľudovú výchovu. V spojení s tým na požiadavku vzdelania učiteľstva. Lenže prvé ústavy sú len príveskami iných ustanovizní.
Vyzdvihovanie ľudovej výchovy a rozmnožovanie ľudových škôl si vyžadovalo i učiteľské ústavy. Začiatok 18. storočia je detským obdobím vzniku učiteľských ústavov pod ochranou niekoľkých pedagógov, ktorí sa pokúšajú obrátiť pozornosť verejnosti na seba, oddeľujú sa od „materských“ ustanovizní, prípadne od iných ústavov. Postupne sa začali zaraďovať do siete iných škôl. Pozdvihnutie myšlienky ľudovej výchovy znamenalo viac si uctiť dieťa, zabezpečiť jeho práva a individuálne zodpovedné zaobchádzanie. Osvietenský pohyb zasiahol územie Slovenska neskôr ako západnú Európu. Zvyšovaniu vzdelanostnej úrovne obyvateľstva podľahli aj vplyvné vrstvy spoločnosti: cirkev a šľachta. Práve Učiteľský ústav v Spišskej Kapitule vzniká z iniciatívy J. L. Pyrkera spišského biskupa, ktorý hneď po obsadení biskupského stolca v roku 1819 vykonal okružnú cestu po svojej diecéze, aby spoznal jej život a potreby. Pri tejto príležitosti neomeškal obrátiť pozornosť aj na stav školstva, s dôrazom na schopností a činnosť učiteľov. Mnohé školy národné (nationales) viactriedne kvitli, ba našiel aj viaceré školy dedinské (ruralis), ktoré konkurovali s národnými školami, tak počtom žiakov ako i prospechom učebným a mravným. Pyrkel našiel aj školy – a nebolo ich málo - , ktoré boli úplne zanedbané. Nová generácia vyrastala alebo bez školy – divo, alebo aj v škole, ale bez výchovného vplyvu, pretože jej predstavený, učiteľ sám nebol ešte vychovaný. Tieto skúsenosti biskupa utvrdili založiť učiteľský ústav, v ktorom by si súci mladíci osvojili výchovno-vzdelávacie metódy. Ako štartovací krok Pyrkera bolo vytvoriť peňažnú základinu pre zriadenie takého ústavu. Už tri mesiace po slávnom zaujatí biskupského stolca, dňa 22. augusta vydal obežník Sídelnej Kapitule a v duchovnej správe pôsobiacemu kňazstvu, v ktorom vyzdvihujúc význam školy, správnu výchovu detí, ako aj nádeje budúcnosti, oznámil svoj rozhodný úmysel zriadiť učiteľský ústav. Dôvodil to tým, že väčšina elementárnych ľudových škôl nevyhovuje svojmu cieľu, pretože sami tí, ktorým bola výučba a vzdelávanie zverené sa potrebovali učiť a byť vedení. Zjavne chýbal prístup v zmysle metodického usporiadania učiva, čo nenapĺňalo nádej v lepšiu výchovu a vzdelanie. Pyrker kládol dôraz aj na kantorskú činnosť (cirkevný spev a hra na organe). Podľa neho svojou službou (spevom a hraním na organe) skôr nevyzdvihovali úroveň slávností bohoslužieb, ale pôsobili škodlivo a vyrušovali ľud v pobožností a slávnostnom naladení. Preparandia, ako sa v minulosti nazýval učiteľský ústav mal pôvodne sídliť v Levoči. Učitelia, ktorí sa osvedčili mohli zostať na svojich pôsobiskách za predpokladu, že získali kvalifikáciu na učiteľskom ústave dodatočnými skúškami. Biskup si bol vedomý, že peňažné zdroje boli nedávnymi vojnami vyčerpané, že odtiaľto podpora na ústav nevedie, ale nenechal sa odradiť nedostatkom finančných prostriedkov. Pyrker sám prispel 2 000 zlatými na základinu, aby tak oduševnil ostatných a získal kňazstvo pre dobrú vec. Žiadosti predostrel aj na župný úrad, s tým, že prípadné dary nemusia byť zložené v hotovosti, pretože minulé vojny sa dotkli kdekoho. Žiadal len obligácie na určitú sumu, ktoré by poslali diecéznemu úradu do úschovy. Peňažité dary bolo možné v ľubovoľnom čase splácať, ale za povinnosti platiť 6 percentné zákonné úroky od venovanej sumy do pokladnice základiny. Pretože biskup ako príslušník cirkvi sa najviac obracal a spoliehal na kňazstvo, zrejme to bol aj dôvod prečo pôvodný zámer sídla preparandia Levoče zmenil na Spišskú Kapitulu a tým súril, aby Sídelná Kapitula zaujala stanovisko k jeho úmyslu. Ako odplatu zato biskup sľúbil, že zabezpečí kapitule dostatočný a zodpovedný vplyv. Toto kapitula nemohla biskupovi zamietnuť - tým vlastne zobrala na seba realizovanie požiadavky biskupa - aby kapitula zložila svoj dar pre vybudovanie ústavu, keď chce byť ako korporácia v zozname zakladateľov ústavu. Inak biskup podotkol, žeby bolo lepšie, keby každý člen Sídelnej Kapitule osobitne vo svojom mene zložil svoje základiny, čo by znamenalo dostať úplné právo na zaplnenie základinného miesta. Rozmnoženie celkom bezplatných základinných miest si preto želal, lebo bol presvedčený, že nebude môcť vyberať od schopných a dobrých kandidátov, ak im hneď od začiatku neposkytne bezplatné zaopatrenie. Hlas biskupa našiel silnú odozvu v celej diecéze hneď po rozoslaní obežníka a treba povedať, že prísun darov bol nad očakávanie. Dá sa povedať, že išlo o akési zápolenie medzi kňazmi, pričom sa ho zúčastnil každý diecézny kňaz. Dejiny spišského učiteľského ústavu uvádzajú, že učiteľský ústav má toľko zakladateľov, koľko bolo za čias Pyrkera kňazov. Biskup priamo horlil za založenie učiteľského ústavu, čo vzbudzovalo všeobecnú pozornosť a nenechalo chladných ani šľachticov z Oravy, či židovské cirkevné obce na Orave, ktoré taktiež podporili ústav, lebo sa dozvedeli, že ich deti budú mať možnosť voľného prístupu do škôl k učiteľom končiacim v tomto ústave. Za pozornosť iste poslúži aj skutočnosť, že na zriadenie internátu a školskej jedálne prispeli spišské šľachtičné panie, ktoré venovali toľko zásob, že prevyšovali potreby. Pyrker sa prispievateľom zavďačil u samotného Jeho veličenstva. Keď už na založenie ústavu bolo zozbieraných 19 000 zlatých a budúcnosť ústavu tak zabezpečená, biskup Pyrker sa rozhodol túto skutočnosť oznámiť samotnému Jeho veličenstvu a poprosil o potvrdenie založenia ústavu. Ten dňa 2. novembra vzal na vedomie plán biskupa a uistil biskupa, že ak predloží organizačný štatút ústavu, tak s potvrdením ústavu nebude otáľať. Biskup Pyrker začiatkom novembra 1819 slávnostne otvoril ústav a 19. novembra začalo vyučovanie. Knihy boli vytlačené v jazyku slovenskom, latinskom a nemeckom. Poznámka: Vyššie uvedený článok som spracoval z poznámok pána Štefana Ciska (1898-1980), učiteľa, miestneho historika Spišského Podhradia, Dreveníka a jeho okolia, zakladateľa a správcu múzea v Spišskom Podhradí, absolventa Učiteľského ústavu v Spišskej Kapitule. Viac informácii o Štefanovi Ciskovi získate na: http://vladimir.netkosice.sk/stefancisko a http://sk.wikipedia.org/wiki/%C5%A0tefan_Cisko
